< sekcia Zahraničie

V Bruseli sa začína summit, ktorý má ponúknuť konečnú migračnú dohodu

Donald Tusk Foto: TASR/AP

Na dvojdňové rokovanie odcestoval aj slovenský premiér Robert Fico.

Bratislava 17. marca (TASR) – Lídri európskej dvadsaťosmičky by na summite Európskej rady mali prijať konečnú dohodu o riešení migračnej krízy s Tureckom. Dvojdňové rokovanie, na ktoré odcestoval aj slovenský premiér Robert Fico, sa začne dnes v Bruseli. V piatok 18. marca sa k vedúcim predstaviteľov členských štátov pridá turecký predseda vlády Ahmet Davutoglu.

Davutoglu prišiel na minulotýždňový mimoriadny summit EÚ-Turecko s niekoľkými novými požiadavkami, ktoré vyvolali rozporuplné reakcie. Európska rada k nemu prijala iba vyhlásenie. Predseda rady Donald Tusk príde na aktuálny summit už s konkrétnymi návrhmi.

Tie sa majú týkať návratu všetkých nových nelegálnych migrantov, ktorí sa preplavili na grécke ostrovy späť do Turecka. Únia má v rámci existujúcich záväzkov tiež prijať jedného Sýrčana z Turecka za každého Sýrčana, ktorého Ankara prijme späť z gréckych ostrovov. Nemecká kancelárka Angela Merkelová avizovala, že má ísť o nový systém národných kvót pre členské krajiny EÚ.

Ankara na druhej strane žiada urýchlenie liberalizácie vízového režimu s EÚ. Vízová povinnosť pre tureckých občanov by mala platiť maximálne do konca júna. Okrem toho sa má urýchliť vyplácanie už vyčlenených troch miliárd eur, ktoré Turecko použije na zlepšenie životných podmienok sýrskych utečencov na svojom území. Požaduje zvýšenie tejto sumy o ďalšie tri miliardy eur. Rovnako chce čo najrýchlejšie otvorenie ďalších prístupových kapitol s úniou.

S viacerými bodmi však môže byť problém. Medzinárodné organizácie vrátane OSN upozornili, že hromadné vracanie migrantov by bolo v rozpore s medzinárodným právom. Takýto odsun utečencov z Grécka do Turecka odmieta napríklad Španielsko. Poukazuje na to, že každý, kto dorazí na európsku pôdu, by mal dostať možnosť požiadať o azyl, pričom žiadosti o právnu ochranu majú byť posudzované individuálne a s právom na odvolanie.

Cyperská vláda nebude súhlasiť s odblokovaním prístupových rozhovorov, pretože by to podľa nej malo negatívny vplyv na pokračujúce rozhovory o znovuzjednotení Cypru. Ten je od roku 1974 rozdelený na grécku časť a severnú tureckú časť.

Vyšehradská štvorka, ale aj Francúzsko nesúhlasia s novými kvótami nad rámec už predtým schválenej schémy na relokáciu 160.000 utečencov.

Bulharsko zase požaduje, aby sa rokovania Európskej rady s Ankarou rozšírili aj o otázku pozemných turecko-bulharských hraníc. "Nebudeme ochotní súhlasiť s čiastočnou úlohou Turecka, týkajúcou sa iba gréckych ostrovov, čo s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k otvoreniu nových migračných trás," napísal bulharský premiér Bojko Borisov v liste Tuskovi s tým, aby sa plánovaná migračná dohoda týkala okrem Grécka i jeho krajiny. Sofiu v tomto podporuje Rakúsko.


Tusk: Rokovania lídrov EÚ o dohode s Tureckom nebudú ľahké

Stály predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý sa snaží dosiahnuť problematickú dohodu s Tureckom o prijatí desaťtisícov migrantov posielaných naspäť z EÚ, dnes varoval, že dvojdňové rokovania lídrov v Bruseli nebudú jednoduché.

Takzvaný prezident EÚ pred dnešným začiatkom summitu o dohode s Tureckom vyhlásil: "Som opatrne optimistický, ale úprimne povedané, som skôr opatrný ako optimistický." Tusk podľa tlačovej agentúry AP dodal, že akákoľvek dohoda dosiahnutá na dvojdňovom stretnutí lídrov EÚ musí uspokojiť všetkých 28 členských štátov únie.

Jednota Európy sa na tomto probléme rozbíja. Na kontinent totiž prišlo vlani vyše milióna migrantov a Turecko - odkiaľ smeruje do Grécka najviac utečencov - je vnímané ako kľúčový partner v zastavení prílevu ľudí.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) má výhrady voči životným podmienkam uchádzačov o azyl v Turecku a ľudskoprávne organizácie sú znepokojené tvrdými zásahmi Ankary proti médiám a tiež jej krvavým konfliktom s kurdskými povstalcami.

EÚ však zastáva názor, že nemá lepšiu možnosť. "Ako chcete pomáhať Grécku, a nemať pritom dohodu s Tureckom o pomoci v tejto záležitosti? Naozaj chcete odsúdiť Grécko na to, aby sa pre zvyšok Európy stalo utečeneckým táborom?" položil otázky podpredseda Európskej komisie (EK) Frans Timmermans v predvečer dvojdňového summitu v Bruseli, na ktorom bude Slovensko zastupovať premiér Robert Fico.


Juncker dúfa, že stiahnutie ruských síl zo Sýrie zmierni prílev utečencov

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker privítal dnes rozhodnutie Ruska stiahnuť väčšinu svojich vojenských síl zo Sýrie. Podľa jeho názoru by to mohlo znížiť počet sýrskych utečencov, ktorí sa snažia dostať do Európskej únie.

"Vítam iniciatívy ruských predstaviteľov na stiahnutie sa zo Sýrie. To by mohlo znížiť počet utečencov, ktorí sa snažia prísť do Európy," uviedol Juncker na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Martinom Schulzom.

Junckerovo vyhlásenie nadväzuje na oznam veliteľa ruského letectva Viktora Bondareva, ktorý spresnil, že odsun väčšiny ruských síl zo Sýrie sa ukončí do dvoch-troch nasledujúcich dní. Rusi však nestiahnu všetky svoje bojové lietadlá a vrtuľníky, ich nešpecifikovaný počet zostane na území Sýrie.

Šéf exekutívy EÚ však zároveň skonštatoval, že je ešte priskoro hovoriť o dopadoch ruského odsunu zo Sýrie na fenomén migrácie, o ktorom budú dnes v Bruseli na summite opätovne diskutovať lídri členských krajín únie.

Sobotka: Česko si nenechá od EÚ diktovať tempo presídľovania utečencov

Český premiér Bohuslav Sobotka počas príchodu na summit EÚ v Bruseli 17. marca 2016.
Foto: TASR/AP
Balkánska migračná trasa musí zostať uzavretá bez ohľadu na to, či sa na dnešnom summite EÚ podarí európskym lídrom uzavrieť migračnú dohodu s Tureckom. Uviedol to český premiér Bohuslav Sobotka po príchode na summit EÚ v Bruseli.

"Potrebujeme dohodu s Tureckom, aby sme mohli vracať nelegálnych migrantov z Grécka. Grécka vláda na to musí vytvoriť administratívne kapacity, ale som skeptický," uviedol Sobotka. Podľa jeho slov bude musieť EÚ v spolupráci s agentúrou Frontex dozerať na Grécko, aby dokázalo rýchlo riešiť všetky žiadosti o azyl.

Na otázku čo sa stane, ak sa lídrom EÚ nepodarí podpísať migračnú dohodu s Tureckom Sobotka uviedol, že aj v tomto prípade treba zachovať uzavretú severobalkánsku migračnú trasu.

"Budeme musieť podporovať Macedónsko a Bulharsko a zastaviť nelegálnu migráciu. Problémom budú veľké negatívne dopady na Grécko a potom je otázka, ako by sme boli schopní ten grécky problém riešiť, ten sa nedá riešiť relokáciami. Jediná možnosť je, že Turecko začne brať naspäť nelegálnych utečencov," opísal situáciu Sobotka.

Český premiér pripomenul že krajiny Vyšehradskej štvorky odmietajú schému presídľovania sýrskych utečencov z Turecka nad rámec vlani dohodnutej schémy presídľovania 160.000 utečencov (z Grécka a Talianska). Dodal, že len čo sa tento počet relokácií naplní, skončí aj program presídľovania utečencov z Turecka.

Sobotka v tejto súvislosti odmieta najnovšie výzvy Európskej komisie na urýchlenie procesu relokácií. Zdôraznil, že ČR bude postupovať svojim zvyčajným tempom, pričom proces musí byť pod kontrolou vlády z hľadiska bezpečnostných previerok.

"Bezpečnostné previerky sú našou zásadnou podmienkou pre relokácie. Nevidím tu priestor pre urýchľovanie, nenecháme si diktovať tempo tohto procesu," povedal Sobotka. Pripomenul, že Praha už zaslala prvú ponuku do Grécka na presídlenie 25 utečencov a do Talianska na transfer 10 migrantov, ale prvým krokom bude vykonanie bezpečnostných previerok týchto osôb.

Cyprus naďalej nesúhlasí s urýchlením prístupových rokovaní EÚ-Turecko

Cyprus naďalej nesúhlasí s urýchlením asociačných rokovaní Európskej únie a Turecka, vyhlásil hovorca vlády ostrovnej krajiny Nikos Christodulides pred začiatkom dnešného summitu únie v Bruseli.

Ako je známe, medzi požiadavkami Ankary v súvislosti s riešením migračnej krízy bolo práve aj urýchlenie prístupových rokovaní s Bruselom. Ďalšími požiadavkami sú finančná podpora a zrušenie vízovej povinnosti pre tureckých občanov cestujúcich do krajín únie.

"Akýkoľvek dialóg o otvorení ďalších kapitol asociačných rokovaní EÚ-Turecko, ktorých zmrazenie žiadala Cyperská republika, je možný iba vtedy, ak Ankara naplní svoje záväzky," citovala tlačová agentúra Reuters hovorcu vlády.

Cyprus podmieňuje pokračovanie prístupových rokovaní uznaním krajiny zo strany Ankary a otvorením tureckých prístavov a tureckých letísk pre cyperské lode a lietadlá.

Ďalší vývoj ohľadne otvorenia ďalších kapitol závisí podľa hovorcu výlučne od Ankary, nie od cyperskej vlády.

Turecko ešte v roku 1974 vojensky obsadilo severnú časť Cypru. Zdôvodnilo to ochranou tamojšej tureckej menšiny v reakcii na prevrat, po ktorom pučisti-Cyperčania gréckeho pôvodu zvažovali pripojenie ostrova ku Grécku. O čosi neskôr vznikla na severe ostrova Severocyperská turecká republika, ktorú uznalo Turecko, nie však medzinárodné spoločenstvo. Odvtedy je stredomorský ostrov rozdelený.

Cyperská grécka komunita v roku 2004 v plebiscite odmietla úsilie medzinárodného spoločenstva a jeho scenár znovuzjednotenia ostrova, pretože ho vyhodnotila ako dokument nahrávajúci cyperským Turkom a Turecku.