Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Organizácie na ochranu ľudských práv výnimočný stav kritizovali s tým, že viedol k rozsiahlemu svojvoľnému zatýkaniu.
Autor TASR
San Salvador 15. októbra (TASR) - Salvádorský prezident Nayib Bukele oznámil plán na prepustenie až 50 percent ľudí uväznených v čase výnimočného stavu. Od marca 2022 úrady v rámci boja proti zločineckým gangom zadržali viac ako 90.000 osôb. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry AP.
Výnimočný stav vyhlásili v Salvádore po prudkom náraste násilností. Odvtedy sa v krajine výrazne znížil počet vrážd, zároveň však došlo k pozastaveniu základných práv vrátane práva byť informovaný o dôvodoch zadržania, práva na právnu pomoc a práva na návštevy.
Organizácie na ochranu ľudských práv výnimočný stav kritizovali s tým, že viedol k rozsiahlemu svojvoľnému zatýkaniu. Opakovane vyzývali Bukeleho, aby toto opatrenie zrušil. Prezident ho obhajoval ako nevyhnutný prostriedok na potlačenie znepriatelených gangov MS-13 a Barrio 18.
Plán, ktorý hlava štátu oznámila v utorok, sa zameriava na prepustenie ľudí považovaných za spolupracovníkov zločineckých skupín. Tento všeobecný pojem môže zahŕňať kohokoľvek od členov gangov, ktorí len hliadkovali, až po ľudí platiacich výpalné.
„Zaslúžia si byť vo väzení, ale sme v krajine, kde spolupráca s gangmi nebola ničím výnimočným. Keby sme zatkli každého, kto s gangmi spolupracoval, museli by sme zatknúť 20 percent obyvateľstva,“ povedal Bukele.
Prezident bez bližších podrobností naznačil, že úrady plánujú preskúmať jednotlivé prípady a rozhodnúť o možnom predčasnom prepustení väzňov pod dohľadom. Opatrenie by sa mohlo týkať polovice ľudí zadržaných počas výnimočného stavu.
Ľudskoprávne organizácie zaznamenali cez výnimočný stav viac ako 6000 sťažností a zdokumentovali najmenej 575 úmrtí osôb vo väzbe. Niektorým aktivistom však prípadné prepustenie tisícok ľudí nestačí na nápravu škôd spôsobených ich dlhodobým väznením.
„Obete svojvoľného zadržiavania si nezaslúžia len opätovné získanie slobody, ale aj odškodnenie za škody spôsobené štátom Salvádor. Je to aj o fyzickej a psychickej ujme spôsobenej väznením, utrpení rodín, strate zamestnania či možnosti štúdia, poškodení povesti a o ďalších následkoch,“ napísala na sociálnej sieti X salvádorská právnička Bertha Deleónová, ktorá žije v exile.
Prezident kritiku domácich aj medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv odmieta. Povedal, že by sa mali postaviť na stranu obetí násilností gangov. Potrebu zachovať výnimočný stav obhajoval, zároveň však oznámil zámer toto opatrenie ukončiť.
Na základe vládnych údajov počet vrážd počas Bukeleho vlády výrazne klesol. Kým v roku 2015 dosahoval vrchol na úrovni viac ako 100 vrážd na 100.000 obyvateľov, v roku 2025 to bolo už len 1,3 prípadov. Vláda však zúžila definíciu vrážd tak, aby sa do štatistík nezapočítavali zabitia spôsobené políciou, vraždy vo väzniciach ani telá nájdené v neoznačených hroboch.
Výnimočný stav vyhlásili v Salvádore po prudkom náraste násilností. Odvtedy sa v krajine výrazne znížil počet vrážd, zároveň však došlo k pozastaveniu základných práv vrátane práva byť informovaný o dôvodoch zadržania, práva na právnu pomoc a práva na návštevy.
Organizácie na ochranu ľudských práv výnimočný stav kritizovali s tým, že viedol k rozsiahlemu svojvoľnému zatýkaniu. Opakovane vyzývali Bukeleho, aby toto opatrenie zrušil. Prezident ho obhajoval ako nevyhnutný prostriedok na potlačenie znepriatelených gangov MS-13 a Barrio 18.
Plán, ktorý hlava štátu oznámila v utorok, sa zameriava na prepustenie ľudí považovaných za spolupracovníkov zločineckých skupín. Tento všeobecný pojem môže zahŕňať kohokoľvek od členov gangov, ktorí len hliadkovali, až po ľudí platiacich výpalné.
„Zaslúžia si byť vo väzení, ale sme v krajine, kde spolupráca s gangmi nebola ničím výnimočným. Keby sme zatkli každého, kto s gangmi spolupracoval, museli by sme zatknúť 20 percent obyvateľstva,“ povedal Bukele.
Prezident bez bližších podrobností naznačil, že úrady plánujú preskúmať jednotlivé prípady a rozhodnúť o možnom predčasnom prepustení väzňov pod dohľadom. Opatrenie by sa mohlo týkať polovice ľudí zadržaných počas výnimočného stavu.
Ľudskoprávne organizácie zaznamenali cez výnimočný stav viac ako 6000 sťažností a zdokumentovali najmenej 575 úmrtí osôb vo väzbe. Niektorým aktivistom však prípadné prepustenie tisícok ľudí nestačí na nápravu škôd spôsobených ich dlhodobým väznením.
„Obete svojvoľného zadržiavania si nezaslúžia len opätovné získanie slobody, ale aj odškodnenie za škody spôsobené štátom Salvádor. Je to aj o fyzickej a psychickej ujme spôsobenej väznením, utrpení rodín, strate zamestnania či možnosti štúdia, poškodení povesti a o ďalších následkoch,“ napísala na sociálnej sieti X salvádorská právnička Bertha Deleónová, ktorá žije v exile.
Prezident kritiku domácich aj medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv odmieta. Povedal, že by sa mali postaviť na stranu obetí násilností gangov. Potrebu zachovať výnimočný stav obhajoval, zároveň však oznámil zámer toto opatrenie ukončiť.
Na základe vládnych údajov počet vrážd počas Bukeleho vlády výrazne klesol. Kým v roku 2015 dosahoval vrchol na úrovni viac ako 100 vrážd na 100.000 obyvateľov, v roku 2025 to bolo už len 1,3 prípadov. Vláda však zúžila definíciu vrážd tak, aby sa do štatistík nezapočítavali zabitia spôsobené políciou, vraždy vo väzniciach ani telá nájdené v neoznačených hroboch.
