Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. apríl 2024Meniny má Vojtech
< sekcia Zahraničie

Bukureštská deviatka vyzvala NATO na posilnenie východného krídla

Na snímke sprava rumunský prezident Klaus Iohannis, maďarská prezidentka Katalin Novaková a poľský prezident Andrzej Duda pózujú pred stretnutím prezidentov Bukureštskej deviatky (B9) v rumunskej metropole Bukurešť 10. júna 2022. Foto: TASR/AP

Na summit B9 v Bukurešti pricestovali prezidenti Bulharska, Estónska, Maďarska, Litvy, Lotyšska a Poľska.

Bukurešť 10. júna (TASR) - Zástupcovia štátov Bukureštskej deviatky (B9) v piatok vyzvali Severoatlantickú alianciu, aby posilnila svoje východné krídlo v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Výzva prišla zhruba tri týždne pred plánovaným summitom NATO v Madride. Informovala o tom agentúra AFP.

"Vzhľadom na zvýšené bezpečnostné riziká sa posilnenie NATO na jeho východnom krídle stáva naliehavejším a kľúčovejším," povedal na úvod summitu v Bukurešti rumunský prezident Klaus Iohannis. Od stretnutia lídrov členských štátov NATO v Madride sa podľa neho očakáva "dlhodobá vízia", ktorá postaví kolektívnu obranu a uplatňovanie článku 5 Severoatlantickej zmluvy "do stredobodu akcií". Spomínaný článok hovorí o tom, že útok na jedného alebo viacerých členov Aliancie je považovaný za útok na všetkých.

Na summit B9 v Bukurešti pricestovali prezidenti Bulharska, Estónska, Maďarska, Litvy, Lotyšska a Poľska. Podľa agentúry Agerpress sa najvyšší predstavitelia Českej republiky a Slovenska zúčastňujú na podujatí online. Na summite virtuálne vystúpil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Témou diskusie je podľa organizátorov podujatia aj vplyv ruskej invázie na bezpečnosť "zraniteľných partnerov NATO" vrátane Moldavska a Gruzínska. AFP spresnila, že úspešné stretnutie v Bukurešti zúčastneným poprial aj americký prezident Joe Biden, ktorý počas stredajšieho telefonátu poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi opätovne potvrdil záväzok Spojených štátov chrániť východné krídlo NATO.

Platforma B9 vznikla v roku 2015 z iniciatívy rumunského prezidenta Klausa Iohannisa a poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Išlo o reakciu na zhoršenú bezpečnostnú situáciu vo východnej Európe po ruskej anexii Krymu.