Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 12. máj 2024Meniny má Pankrác
< sekcia Zahraničie

Bulharské voľby: Podľa exit pollu vedie koalícia expremiéra Petkova

Hlasovacie lístky sa nachádzajú vo volebnej urne vo volebnej miestnosti v Sofii v nedeľu 2. apríla 2023. Foto: TASR/AP

Petkovova koalícia je zložená z jeho hnutia Pokračujeme v zmene (PP) a pravicovej aliancie Demokratické Bulharsko (DB).

Sofia 2. apríla (TASR) - Výsledky bulharských nedeľných predčasných parlamentných volieb budú zrejme veľmi tesné. Podľa povolebnej prognózy agentúry Gallup International by mala zvíťaziť reformistická koalícia ekonóma a expremiéra Kirila Petkova so ziskom 25,3 percenta hlasov a tesne tak predstihnúť stredopravicovú stranu Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) ďalšieho expremiéra Bojka Borisova s 24,7 percentom hlasov, informuje agentúra AP.

Petkovova koalícia je zložená z jeho hnutia Pokračujeme v zmene (PP) a pravicovej aliancie Demokratické Bulharsko (DB).

Prvotné výsledky volieb sa očakávajú v pondelok, niekoľko dní však následne môže trvať, kým budú oznámené konečné výsledky. Ak by sa nimi potvrdili čísla zmieneného exit pollu, mandát na zostavenie vlády by pripadol Petkovovej koalícii. Nájsť spojencov na vytvorenie vlády v roztrieštenom parlamente by však pre bývalého premiéra bolo podľa všetkého pomerne náročné, komentuje AP.

V Bulharsku sa v nedeľu konali už piate parlamentné voľby za ostatné dva roky. Na základe prvých exit pollov je nepravdepodobné, že toto hlasovanie ukončí v krajine politickú krízu, uvádza agentúra AFP. Agentúra bez konkrétnych čísel dodáva, že nízka bola opätovne aj volebná účasť, ktorá v posledných parlamentných voľbách z októbra dosiahla rekordne nízku úroveň, a to menej než 40 percent.

Bulharský prezident Rumen Radev začiatkom februára rozpustil Národné zhromaždenie a vypísal predčasné voľby na 2. apríla. K tomuto kroku pristúpil po tom, ako sa tri najväčšie politické skupiny v silne fragmentovanom parlamente nedokázali dohodnúť na vytvorení životaschopnej koaličnej vlády na základe výsledkov predčasných volieb z vlaňajšieho októbra.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou EÚ aj NATO, je v patovej situácii od roku 2020 a táto pokračujúca politická kríza ohrozuje jeho plány na vstup do eurozóny v roku 2024 a zaradenie do schengenského priestoru. Bez vlády so silným mandátom nie je možné prijímať reformy potrebné na boj proti korupcii. Komplikuje sa aj čerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ na obnovu.

Najhoršiu politickú krízu v Bulharsku od pádu komunizmu podľa AFP ešte prehĺbila ruská invázia na Ukrajinu. Bulharská spoločnosť je hlboko rozdelená v postoji k dodávkam zbraní Ukrajine na obranu proti pokračujúcej ruskej agresii.