Miláno 16. septembra (TASR) - Bývalý taliansky prezident, premiér a senátor Carlo Azeglio Ciampi zomrel dnes po dlhej chorobe vo veku 95 rokov. S odvolaním sa na oficiálne oznámenie talianskeho Senátu o tom informovala agentúra AP.

Ciampi viedol v rokoch 1993-94 úradnícku vládu v Taliansku, v rokoch 1999-2006 zastával funkciu hlavy štátu a následne sa ako exprezident stal doživotným senátorom. Celých 14 rokov bol guvernérom centrálnej banky Talianska a zastával dôležitú úlohu pri zavadzaní jednotnej meny euro v tejto juhoeurópskej krajine.

Talianska tlačová agentúra ANSA citovala vyjadrenia Ciampiho lekára, podľa ktorého senátora v posledných dňoch hospitalizovali v Nemocnici Pia XI. v Ríme. Viac podrobností nie je nateraz známych.

Česť pamiatke tohto politika a bankára a niekdajšieho talianskeho prezidenta vzdal dnes premiér Matteo Renzi a označil ho za muža, "ktorý slúžil Taliansku s vášňou".

Profil Carla Azeglio Ciampiho

Carlo Azeglio Ciampi sa narodil 9. decembra 1920 v toskánskom prístavnom meste Livorno ako syn optika. Pôvodne sa chcel stať námorníkom, čomu zabránili jeho problémy s očami. Študoval literatúru, neskôr právo a ekonomiku. Získal doktorát z filológie na univerzite v Pise, absolvoval študijný pobyt v Lipsku a získal druhý doktorát z práva. Na niekoľkomesačnom pobyte v Nemecku v roku 1939 si obľúbil nemčinu a Johanna Wolfganga Goetheho.

Elegantne vystupujúci Ciampi bol povolaním bankár. Po návrate z vojenskej služby v Albánsku (1941-44), začal pracovať v talianskej centrálnej banke (Banca d'Italia), v ktorej vydržal takmer päť desaťročí, pričom v rokoch 1979-93 bol jej guvernérom. Za jeho úradovania sa banka zbavila politickej kontroly a Ciampi sa stal autoritou pri určovaní finančnej politiky krajiny.

Do sveta politiky prešiel nestraník Ciampi v roku 1993. Desať mesiacov pôsobil vo funkcii predsedu talianskej úradníckej vlády. Podarilo sa mu urýchliť privatizáciu štátnych podnikov a snažil sa znížiť rozpočtový deficit.

V rokoch 1994-96 bol viceprezidentom Bank of International Settlements a v rokoch 1995-96 predsedom EU Competitiveness Advisory Group.

Najväčšie úspechy však zožal ako minister hospodárstva a štátnej pokladnice vo vláde Romana Prodiho (máj 1996 - október 1998). Vďaka prísnym úsporným opatreniam, ktoré zaviedol, malo Taliansko nízku mieru inflácie a nižší rozpočtový deficit. Ciampiho preto do svojho tímu v októbri 1998 zobral aj Prodiho nástupca Massimo D'Alema. Ciampi bol tiež šéfom Dočasného výboru Medzinárodného menového fondu. Uznávaný svetový politik položil aj základy pre vstup Talianska do Európskej menovej únie. O sebe tvrdil, že hrôzy druhej svetovej vojny z neho urobili horlivého eurofila. V Taliansku ho volali "muž eura". Spriadal nitky vstupu Talianska do menovej únie už vtedy, keď sa svetoví experti nad slovom líra iba usmievali. Ciampi patril medzi tých talianskych politikov, ktorých nezasiahli úplatkárske aféry na začiatku 90. rokov.

Dňa 13. mája 1999 zvolil 1010-členný zbor veľkých voliteľov Carla Ciampiho za prezidenta Talianska. Hneď v prvom kole volieb získal potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov (707). Slávnostnú prísahu pred poslancami oboch komôr parlamentu zložil Ciampi o päť dní neskôr. Stal sa v poradí desiatym prezidentom Talianska. Funkciu hlavy štátu po ňom 15. mája 2006 prevzal Giorgio Napolitano, keď Ciampi podal demisiu. Ciampiho mandát mal skončiť až 18. mája 2006, ale prezident svoj odchod urýchlil, aby dezignovaný premiér Romano Prodi mohol čo najskôr zostaviť novú vládu. Následne sa ako exprezident stal doživotným senátorom.