Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 7. marec 2026Meniny má Tomáš
< sekcia Zahraničie

Cenu Simone Veilovej dostala lotyšská mimovládka pre obete násilia

Ilustračná snímka. Foto: TERAZ.sk

V Lotyšsku Centrum Marta v roku 2025 pomohlo viac ako 700 ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami násilia alebo sexuálneho vykorisťovania.

Paríž 6. marca (TASR) - Cenu Simone Veilovej za svoju prácu na podporu žien, ktoré sa stali obeťami násilia, získala lotyšská mimovládna organizácia Centrum Marta pôsobiaca v Lotyšsku aj na Ukrajine. Cenu, ktorú udeľuje francúzske ministerstvo zahraničných vecí, odovzdali v piatok v Paríži, informoval na svojom webe denník Le Monde, píše TASR.

Centrum Marta „podporuje obete násilia tým, že im poskytuje právnu, psychologickú a sociálnu podporu,“ poznamenal minister pre Európu a zahraničné veci Jean-Noël Barrot počas slávnostného odovzdávania cien konaného dva dni pred Medzinárodným dňom žien.

V Lotyšsku Centrum Marta v roku 2025 pomohlo viac ako 700 ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami násilia alebo sexuálneho vykorisťovania.

Od ruskej agresie proti Ukrajine centrum pracuje aj s ukrajinskými ženami, ktoré sú obeťami vojny a násilia,“ doplnil Barrot s tým, že Centrum Marta spoločne s partnerskými organizáciami na Ukrajine ženám pomáha nájsť si bývanie, podporuje ich počas súdnych konaní a ponúka im psychologickú podporu.

Táto cena nám dáva silu a praktické prostriedky na pokračovanie,“ odpovedala zakladateľka Centra Marta Iluta Lace.

Cena Simone Veilovej za rovnosť medzi ženami a mužmi sa udeľuje od roku 2019 jednotlivcovi alebo skupine, ktorá sa angažuje v boji proti násiliu a diskriminácii páchanému na ženách a v podpore rovnosti.

Porota, ktorá rozhodovala o udelení Ceny Simone Veilovej, v prípade Centra Marta ocenila aj jeho angažovanosť v snahách o udržateľnosť Istanbulského dohovoru - medzinárodnej zmluvy prijatej v roku 2011 Radou Európy na boj proti násiliu páchanému na ženách.

Ako ozrejmila predsedníčka poroty, francúzska sudkyňa Ombeline Mahuzierová, porota chcela „vyslať silný odkaz všetkým organizáciám v ostatných členských štátoch, ktoré bojujú za pokračujúcu existenciu tohto dohovoru a bránia jeho reakčnej inštrumentalizácii.“

Le Monde pripomenul, že koncom októbra 2025 väčšina lotyšských poslancov hlasovala za odstúpenie svojej krajiny od Istanbulského dohovoru, ktorý bol ratifikovaný len rok predtým. Predkladatelia návrhu - konzervatívne a národné strany - tento dohovor označujú za nositeľa "cudzej rodovej ideológie", ktorá údajne zasahuje do „každodenného života“ Lotyšov.

Po tom, čo lotyšský prezident Edgars Rinkévičs zákon o odstúpení od dohovoru vetoval a vrátil ho parlamentu na opätovné prerokovanie, sa poslanci rozhodli odložiť rozpravu o odstúpení na 1. novembra 2026, po parlamentných voľbách naplánovaných na jeseň. Dohovor tak v Lotyšsku zatiaľ stále platí, ale je predmetom politického boja.