Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 17. november 2026Meniny má Klaudia
< sekcia Zahraničie

Ceny Pamäti národa dostalo päť osobností

Ilustračná snímka. Foto: TERAZ.sk

Ceny dostali Daniel Lehotský a Miroslav Lehký zo Slovenska, ďalšie dve osobnosti z Česka a jedna z Ukrajiny.

Praha 17. novembra (TASR) - Ceny Pamäti národa, ktoré nezisková organizácia Post Bellum pravidelne udeľuje na Deň boja za slobodu a demokraciu, v utorok dostali Daniel Lehotský a Miroslav Lehký zo Slovenska, ďalšie dve osobnosti z Česka a jedna z Ukrajiny. Na galavečere v Národnom divadle v Prahe, ktorý bol vyvrcholením osláv Nežnej revolúcie v Česku, sa zúčastnil aj prezident ČR Petr Pavel s manželkou. Všetky tohtoročné ocenené osobnosti spája podľa Post Bellum silná viera v Boha, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

Daniel Lehotský je najstarší žijúci slovenský vojnový veterán a v decembri oslávi 106 rokov. V roku 1941 narukoval do slovenskej armády a po výcviku ho poslali na východný front do Bieloruska. Strávil tam vyše roka a za celý čas tam podľa svojich slov nikoho nezabil, ani keď mu veliteľ rozkázal zastreliť ruského zajatca. Post Bellum vyzdvihlo jeho morálne zásady a úctu k ľudskému životu. V roku 1944 sa zapojil do Slovenského národného povstania. „Aj vo vysokom veku zostal aktívny, pracovitý a citlivý na otázky spravodlivosti, mieru a ľudskej dôstojnosti,“ uviedlo Post Bellum.

Miroslav Lehký sa narodil v Brne a vyrastal a žil v Bratislave. Pochádza z rodiny väzňa nacistov, ktorého perzekvovali aj komunisti. Hoci chcel študovať teológiu, tlak komunistických úradov mu to neumožnil. Počas normalizácie podpísal Chartu 77 a ako výrazná osobnosť slovenského disentu bol sledovaný a opakovane vypočúvaný. Po páde režimu sa venoval dokumentovaniu totalitných režimov, pracoval v Ústave pamäti národa či českom Ústave pre štúdium totalitných režimov.

Cenu dostal aj český evanjelický farár Miloš Rejchrt. V dobe komunizmu čelil opakovaným výsluchom a keď pri jednom z nich odmietol spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), bol mu odobraný súhlas s výkonom duchovnej činnosti. Potom pracoval ako kurič, čo ho neodradilo a spojil sa s disentom. Patril medzi prvých signatárov Charty 77 a v roku 1980 bol jedným z jej hovorcov. Dôsledkom boli opakované výsluchy, domové prehliadky aj väzby. Ako podotklo Post Bellum, aj napriek sústavnému tlaku zostal verný svojmu svedomiu a zo svojich postojov neustúpil.

Život ocenenej Češky Vlasty Černej ovplyvnil mladý kňaz, ktorý ju pripravoval na gymnázium. Keď ho po úteku z väzenia hľadali komunistické úrady, vtedy 17-ročná Černá mu pomáhala skrývať sa. Pri hrozbe odhalenia sa rozhodla utiecť s ním do Rakúska. K hraniciam ich priviedol nastrčený prevádzač, v skutočnosti príslušník ŠtB. Černú zatkli a tri mesiace väznili v izolácii v pivničnej cele bez možnosti hygieny a kontaktu s okolím. V rôznych väzniciach strávila rok. Neskôr sa aj napriek nevôli úradov dostala na vysokú školu a vyštudovala.

Post Bellum ocenilo aj Ukrajinca Stanislava Asejeva, ktorý pod pseudonymom písal z okupovaného Donbasu reportáže. V máji 2017 ho odhalili a zatkli. Vo väzniciach v tzv. Doneckej ľudovej republike (DĽR) strávil dva a pol roka vrátane tábora Izolacija, kde ho mučili. Na slobodu sa dostal pri výmene zajatcov v roku 2019.

Organizácia Post Bellum ocenenie udeľuje od roku 2010 osobnostiam, ktoré sa v dobe neslobody postavili totalitným režimom, obhajovali slobodu, ľudskú dôstojnosť a pomáhali druhým aj za cenu osobného rizika. Medzi laureátmi bývajú politickí väzni, preživší holokaustu, vojnoví veteráni, perzekvovaní spisovatelia, odbojári a ďalší.


(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)