Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Voľby do obecných zastupiteľstiev sa v Česku uskutočnia 9. a 10. októbra spolu s prvým kolom senátnych volieb.
Autor TASR
Praha 7. októbra (TASR) - V Česku pribúda počet obcí s jednou kandidátnou listinou, v ktorých je tak výsledok komunálnych volieb vopred známy. Problém veľkého počtu obcí v ČR sa podľa politológa Petra Jüptnera z Univerzity Karlovej v Prahe naplno prejaví o niekoľko rokov, keď v malých obciach nebude mať kto kandidovať. A kým územná roztrieštenosť je niečo, čo majú Česko a Slovensko spoločné, volebné systémy v komunálnych voľbách sa značne líšia. Zatiaľ čo ten slovenský podľa politológa Michala Pinka z Masarykovej univerzity v Brne podporuje známe osobnosti, v českom je podstatný súlad medzi starostom a poslancami, píše spravodajkyňa TASR.
Jüptner (kandiduje vo Vrchlabí ako nezávislý zo 14. miesta na kandidátke ODS) označil český systém za európsku až svetovú kuriozitu. Je značne komplikovaný, často nezrozumiteľný aj pre voličov a najmä vo väčších mestách náročný pri sčítavaní hlasov. Starostov a primátorov si vo voľbách Česi priamo nevyberajú. Zvolia ho až noví poslanci na ustanovujúcom zasadnutí zastupiteľstva. Pink (kandiduje v obci Štěpánovice zo 7. miesta na nestraníckej listine Společně pro Štěpánovice) podotkol, že ním preto musí byť konsenzuálna osoba, ktorú podporuje väčšina zastupiteľstva. Na Slovensku nie je ničím výnimočným, že starostom sa vďaka systému priamej voľby stane človek, ktorý v novom zastupiteľstve nemá podporu, a tak sa celým volebným obdobím vinú ich vzájomné spory.
„Slovenský systém oveľa viac podporuje takých kandidátov, ktorí sú síce známi a dokážu získať hlasy, ale či sú schopní nájsť potrebnú väčšinu, to už je vec druhá. Naopak, v tom českom prípade sa ako starosta musíte vždy opierať o väčšinu na pôde zastupiteľstva,“ vysvetlil rozdiely politológ.
Kým v Česku je problémom komplikovanosť celého systému, úskalím slovenského je podľa neho abecedné poradie. Poukázal na výskum kolegov z Masarykovej univerzity, v ktorom sa ukázalo, že kandidáti s priezviskom začínajúcim na niektoré z prvých písmen v abecede majú väčšiu pravdepodobnosť zvolenia než tí, ktorí sú v abecede na konci.
Podľa Jüptnera je možné už pri pohľade na nominovaných kandidátov predvídať určité výsledky. „Dá sa predpokladať, že v počte hlasov zvíťazí hnutie ANO, ktoré sa určite bude prezentovať ako víťaz komunálnych volieb. Najviac mandátov v zastupiteľstve budú mať, samozrejme, nezávislí... Pravdepodobne najviac zastupiteľských kresiel z politických strán by mali získať ľudovci,“ predpokladá. Solídny výsledok na počet mandátov očakáva ešte u hnutia STAN a do istej miery u ODS. Zároveň však podľa neho platí, že tieto výsledky môžu byť ťažko čitateľné alebo aj spochybniteľné.
Ako totiž poukázali obaja akademici, v tomto type volieb je v ČR častý fenomén takzvaných skrytých strán. Kandidáti maskujú svoju stranícku príslušnosť a často kandidujú pod nejakým lokálnym apolitickým názvom účelovo vytvorenej koalície s nezávislými kandidátmi. „Politici schovávajú svoju vlastnú značku, pretože sa za ňu 'hanbia', a myslia si, že im to pomôže. Ale tak to nie je – a obzvlášť pri tých stranách, ktoré sú v opozícii alebo mimo snemovne, by bolo dobré, aby (kandidáti) fungovali pod značkou, pretože im bude pomáhať,“ myslí si Pink. Podľa Jüptnera však môže stranícka značka politikom v komunálnych voľbách niekedy naozaj uškodiť.
Jedným z ostro sledovaných súbojov býva ten o primátorské kreslo v hlavnom meste. Naposledy po voľbách v roku 2022 nastal v Prahe povolebný pat a trvalo takmer päť mesiacov komplikovaných rokovaní, kým malo mesto nové vedenie. Podobnú situáciu tentokrát Jüptner neočakáva. Pripomenul, že k patu vtedy prispela okrem iného rivalita konkrétnych politikov. Výrazné animozity boli najmä medzi končiacim a nastupujúcim primátorom – Zdenkom Hřibom a Bohuslavom Svobodom. Ani jeden z nich v aktuálnych komunálnych voľbách už nie je lídrom kandidátky. Prieskumy o šanciach na víťazstvo v Prahe sa značne rôznia. Kým podľa dát agentúry Median by vyhralo hnutie ANO, prieskum agentúry Ipsos ako víťaza označil SPOLU pre Prahu (ODS a TOP 09).
Voľby do obecných zastupiteľstiev sa v Česku uskutočnia 9. a 10. októbra spolu s prvým kolom senátnych volieb. Ľudia si svojich zástupcov vyberú vo viac než 6200 obciach a mestských častiach.
Jüptner (kandiduje vo Vrchlabí ako nezávislý zo 14. miesta na kandidátke ODS) označil český systém za európsku až svetovú kuriozitu. Je značne komplikovaný, často nezrozumiteľný aj pre voličov a najmä vo väčších mestách náročný pri sčítavaní hlasov. Starostov a primátorov si vo voľbách Česi priamo nevyberajú. Zvolia ho až noví poslanci na ustanovujúcom zasadnutí zastupiteľstva. Pink (kandiduje v obci Štěpánovice zo 7. miesta na nestraníckej listine Společně pro Štěpánovice) podotkol, že ním preto musí byť konsenzuálna osoba, ktorú podporuje väčšina zastupiteľstva. Na Slovensku nie je ničím výnimočným, že starostom sa vďaka systému priamej voľby stane človek, ktorý v novom zastupiteľstve nemá podporu, a tak sa celým volebným obdobím vinú ich vzájomné spory.
„Slovenský systém oveľa viac podporuje takých kandidátov, ktorí sú síce známi a dokážu získať hlasy, ale či sú schopní nájsť potrebnú väčšinu, to už je vec druhá. Naopak, v tom českom prípade sa ako starosta musíte vždy opierať o väčšinu na pôde zastupiteľstva,“ vysvetlil rozdiely politológ.
Kým v Česku je problémom komplikovanosť celého systému, úskalím slovenského je podľa neho abecedné poradie. Poukázal na výskum kolegov z Masarykovej univerzity, v ktorom sa ukázalo, že kandidáti s priezviskom začínajúcim na niektoré z prvých písmen v abecede majú väčšiu pravdepodobnosť zvolenia než tí, ktorí sú v abecede na konci.
Podľa Jüptnera je možné už pri pohľade na nominovaných kandidátov predvídať určité výsledky. „Dá sa predpokladať, že v počte hlasov zvíťazí hnutie ANO, ktoré sa určite bude prezentovať ako víťaz komunálnych volieb. Najviac mandátov v zastupiteľstve budú mať, samozrejme, nezávislí... Pravdepodobne najviac zastupiteľských kresiel z politických strán by mali získať ľudovci,“ predpokladá. Solídny výsledok na počet mandátov očakáva ešte u hnutia STAN a do istej miery u ODS. Zároveň však podľa neho platí, že tieto výsledky môžu byť ťažko čitateľné alebo aj spochybniteľné.
Ako totiž poukázali obaja akademici, v tomto type volieb je v ČR častý fenomén takzvaných skrytých strán. Kandidáti maskujú svoju stranícku príslušnosť a často kandidujú pod nejakým lokálnym apolitickým názvom účelovo vytvorenej koalície s nezávislými kandidátmi. „Politici schovávajú svoju vlastnú značku, pretože sa za ňu 'hanbia', a myslia si, že im to pomôže. Ale tak to nie je – a obzvlášť pri tých stranách, ktoré sú v opozícii alebo mimo snemovne, by bolo dobré, aby (kandidáti) fungovali pod značkou, pretože im bude pomáhať,“ myslí si Pink. Podľa Jüptnera však môže stranícka značka politikom v komunálnych voľbách niekedy naozaj uškodiť.
Jedným z ostro sledovaných súbojov býva ten o primátorské kreslo v hlavnom meste. Naposledy po voľbách v roku 2022 nastal v Prahe povolebný pat a trvalo takmer päť mesiacov komplikovaných rokovaní, kým malo mesto nové vedenie. Podobnú situáciu tentokrát Jüptner neočakáva. Pripomenul, že k patu vtedy prispela okrem iného rivalita konkrétnych politikov. Výrazné animozity boli najmä medzi končiacim a nastupujúcim primátorom – Zdenkom Hřibom a Bohuslavom Svobodom. Ani jeden z nich v aktuálnych komunálnych voľbách už nie je lídrom kandidátky. Prieskumy o šanciach na víťazstvo v Prahe sa značne rôznia. Kým podľa dát agentúry Median by vyhralo hnutie ANO, prieskum agentúry Ipsos ako víťaza označil SPOLU pre Prahu (ODS a TOP 09).
Voľby do obecných zastupiteľstiev sa v Česku uskutočnia 9. a 10. októbra spolu s prvým kolom senátnych volieb. Ľudia si svojich zástupcov vyberú vo viac než 6200 obciach a mestských častiach.
