FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
V takmer dvojhodinovej debate diskutovalo osem zástupcov politických strán, ktoré majú podľa prieskumov agentúry Kantar pre ČT najväčší volebný potenciál.
Autor TASR
,aktualizované Praha 29. septembra (TASR) - Po voľbách do Poslaneckej snemovne českého parlamentu vznikne podľa českého premiéra Petra Fialu buď vláda na súčasnom pôdoryse, ktorá Čechom garantuje demokraciu a prosperitu, alebo „vláda národnej zrady“, ktorá Česko posunie na východ. Povedal to v nedeľu v predvolebnej debate v Českej televízii. Podpredseda hnutia ANO Karel Havlíček oponoval, že pôjde o „vládu národnej obete“, a dodal, že urobí všetko pre to, aby ČR pod vládou ANO bola naďalej pevne ukotvená v NATO, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
V takmer dvojhodinovej debate diskutovalo osem zástupcov politických strán, ktoré majú podľa prieskumov agentúry Kantar pre ČT najväčší volebný potenciál. Jediným lídrom, ktorý sa na debate nezúčastnil, bol predseda hnutia ANO Andrej Babiš, ktorý odmieta diskutovať v Českej televízii. Zastúpil ho preto Karel Havlíček. V debate politici hovorili o tom, ako zlepšiť Česko, ale aj o zahraničnej politike a povolebnej spolupráci.
Debata bola miestami pomerne emotívna, hádali sa najmä Fiala s Havlíčkom, ktorí si vzájomne ukazovali rozdielne ekonomické grafy, či šéf hnutia Starostovia a nezávislí (STAN) Vít Rakušan s líderkou Stačilo!, predsedníčkou Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) Kateřinou Konečnou, alebo aj predseda hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomio Okamura s premiérom Fialom. Niekoľkokrát padli aj narážky na to, či si niektorý politik nezabudol vziať lieky.
Jednou z hlavných tém bola povolebná spolupráca. Subjekty súčasnej vládnej koalície (SPOLU, STAN) a tiež Piráti sa zhodli, že po voľbách by mala pokračovať koalícia na súčasnom pôdoryse a mali by v nej byť aj Piráti. „Buď bude pokračovať vláda na súčasnom pôdoryse, ktorá garantuje slobodu, demokraciu, prosperitu, je pevnou a rešpektovanou súčasťou EÚ a NATO, alebo tu bude vláda, ktorá sa tu chystá, a to ANO, komunisti, SPD, ktorá nás posunie niekam na východ, nevidí nebezpečenstvo v ruskej agresívnej politike a bude tu predstavovať nejakú národnú zradu. To sú tie varianty a žiaden iný medzi nimi nie je,“ povedal Fiala.
Proti tomu sa ostatní lídri vymedzili a za nutné, naopak, považujú súčasnú vládu vymeniť. Havlíček zdôraznil, že vláda hnutia ANO by nestála na nenávisti ani na minulosti, ale na sľuboch, ktoré dali ľuďom s cieľom vrátiť Česku prosperitu a sebavedomie. Ak vznikne vláda bez hnutia Stačilo!, existujú podľa jeho líderky Konečnej len dve možnosti: buď pravicová vláda Petra Fialu alebo pravicová vláda Andreja Babiša „s ľudskou tvárou“.
Ďalšou výraznou témou bola zahraničná politika. Väčšina lídrov sa zhodla na tom, že najväčšou hrozbou pre ČR je Rusko. Súhlasil s tým aj Havlíček: „Rusko je skutočne hrozbou, o tom nemôže byť diskusia,“ povedal. Neuviedli to len Konečná a Okamura. Konečná za najväčšiu hrozbu pre Česko označila šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorá chce podľa nej dostať EÚ do krachu. Okamura na otázku priamo neodpovedal, uviedol len, že je nutné sadnúť si za rokovací stôl aj s Ruskom.
Za najväčších spojencov väčšina považuje susedné krajiny. Podľa Fialu sú nimi Poľsko a Nemecko, Havlíček podotkol, že nemožno opomínať ani Slovensko. Podľa šéfa Pirátov Zdenka Hřiba to ale súčasná slovenská vláda neumožňuje. „Veľmi by som si prial, aby naším najväčším spojencom bolo Slovensko. Ale bohužiaľ, tá vláda, ktorá tam teraz je, to neumožňuje,“ podotkol.
Jediná vec, na ktorej sa všetci v rámci celej debaty zhodli, bola, že na prvú zahraničnú cestu by v pozícii predsedu či predsedníčky vlády išli napriek všetkému na Slovensko.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
31. mája - 1. júna 1996
Konali sa prvé voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR, v ktorých kandidovalo 19 politických strán či hnutí. Na voľbách sa zúčastnilo 76,41 percenta oprávnených voličov a odovzdaných bolo 6.059.215 platných hlasov.
Zvíťazila Občianska demokratická strana (ODS) so ziskom 29,62 percenta hlasov pred Českou stranou sociálnodemokratickou (ČSSD), ktorej dali voliči 26,44 percenta hlasov. Na treťom mieste skončila Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) s 10,33 percentami.
Nasledovali Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová (KDU-ČSL) so ziskom 8,08 percenta hlasov, populistická strana Združenie za republiku – Republikánska strana Československa (8,01 percenta) a Občianska demokratická aliancia (ODA; 6,36 percenta).
Po voľbách vznikla menšinová vláda na čele s lídrom ODS Václavom Klausom, jej členmi boli aj KDU-ČSL a ODA.
19. júna - 20. júna 1998
Uskutočnili sa predčasné voľby, na ktorých sa zúčastnilo 74,03 percenta voličov, počet platných hlasov dosiahol 5.969.505 a kandidovalo 18 politických subjektov.
Zvíťazila ČSSD, ktorú volilo 32,31 percenta voličov. Druhá bola ODS so ziskom 27,74 percenta hlasov. Na treťom mieste skončila KSČM, ktorá dosiahla 11,03 percenta hlasov. Do parlamentu sa dostala aj KDU-ČSL (9 percent) a liberálna Únia slobody (US; 8,60 percenta).
Po neúspešnom rokovaní o zostavení možnej koaličnej vlády vznikla na základe opozičnej zmluvy menšinová vláda ČSSD na čele s premiérom Milošom Zemanom a s podporou opozičnej ODS.
14. júna – 15. júna 2002
Tretie voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR sa konali v riadnom termíne a o hlasy voličov sa uchádzalo 29 strán alebo hnutí. Volená účasť dosiahla 58 percent a platných hlasov bolo 4.768.006.
Víťazstvo obhájila ČSSD so ziskom 30,2 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila ODS, ktorá dosiahla 24,47 percenta voličských hlasov. Tretia s 18,51 percentami skončila KSČM. Štvrtú pozíciu obsadila koalícia KDU-ČSL a US-DEU (Únia slobody – Demokratická únia) so ziskom 14,27 percenta hlasov voličov.
Vládu zostavil vtedajší predseda ČSSD Vladimír Špidla s koalíciou (KDU-ČSL a US-DEU). Po neúspechu vo voľbách do Európskeho parlamentu Špidla podal v roku 2004 demisiu a nový kabinet vytvoril v auguste toho istého roku jeho stranícky kolega Stanislav Gross. Pre aféru okolo financovania svojho bytu v úrade predčasne skončil a vystriedal ho v apríli 2005 ďalší sociálny demokrat Jiří Paroubek.
2. júna – 3. júna 2006
Konali sa štvrté parlamentné voľby v ČR s volebnou účasťou 64,47 percenta a s 5.348.976 platnými hlasmi. O hlasy voličov sa uchádzalo 26 politických subjektov.
Voľby vyhrala ODS so ziskom 35,38 percenta hlasov, čo bol dovtedy historicky najlepší výsledok politickej strany v českých parlamentných voľbách. Aj ČSSD na druhom mieste si zapísala svoj historicky najlepší výsledok, keď dosiahla 32,32 percenta hlasov.
Na treťom mieste skončila KSČM s výsledkom 12,81 percenta. Nasledovala KDU-ČSL (7,22 percenta) a prvýkrát sa dostala do parlamentu aj Strana zelených (SZ; 6,29 percenta).
Jednofarebná vláda lídra ODS Mirka Topolánka nezískala dôveru v parlamente a tak vznikla druhá Topolánkova vláda zložená z ODS, KDU-ČSL a SZ, ktorú v roku 2009 vystriedala úradnícka vláda Jana Fischera.
28. mája – 29. mája 2010
Volebná účasť v poradí piatych volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR dosiahla 62,60 percenta, odovzdaných bolo 5.230.859 platných hlasov a voliči si vyberali z 27 strán či hnutí. Zaujímavosťou týchto volieb bolo, že všetky dovtedajšie parlamentné strany zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami pokles volebnej podpory.
Víťazná ČSSD dosiahla 22,08 percenta, o desať percent menej ako štyri roky predtým. Na druhom mieste skončila ODS so ziskom 20,22 percenta a stratou viac ako 15 percent. KDU-ČSL so 4,39 percentami sa do parlamentu po prvý raz v novodobej histórii nedostala.
Prvýkrát vo voľbách uspeli nové politické subjekty: TOP 09 (16,70 percenta) a Veci verejné (10,88 percenta). Do parlamentu sa dostala ešte KSČM (11,27 percenta).
Koaličnú vládu vytvoril vtedajší líder kandidátky a zároveň predseda ODS Petr Nečas spolu s TOP 09 a stranou Veci verejné. Jeho vláda skončila predčasne pre tzv. kauzu Nagyová. Premiér Nečas odovzdal 17. júna 2013 do rúk prezidenta Miloša Zemana svoju demisiu.
25. októbra – 26. októbra 2013
Konali sa predčasné voľby, na ktorých sa zúčastnilo 59,48 percent oprávnených voličov, odovzdaných bolo 4.969.984 platných hlasov, o priazeň voličov sa uchádzalo 24 politických subjektov.
Z volieb vzišla víťazne ČSSD so ziskom 20,45 percenta hlasov. Výrazný úspech zaznamenalo na druhom mieste hnutie ANO 2011 podnikateľa Andreja Babiša, ktoré dosiahlo 18,65 percenta. Voliči mu dali takmer jeden milión hlasov, čo bol historicky najväčší počet pre nový politický subjekt v dejinách ČR.
Tretia skončila KSČM (14,91 percenta), nasledovaná TOP 09 (11,99 percenta) a ODS (7,72 percenta). Do Poslaneckej snemovne sa vrátila KDU-ČSL (6,78 percenta) a po prvý raz zasadli v poslaneckých laviciach aj zástupcovia hnutia Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru so ziskom 6,88 percenta.
Po voľbách vznikla vláda ČSSD, ANO a KDU-ČSL na čele s vtedajším predsedom ČSSD Bohuslavom Sobotkom.
20. októbra – 21. októbra 2017
Volebná účasť v siedmych voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR dosiahla 60,84 percenta, platné hlasy dosiahli číslo 5.060.745 a zúčastnilo sa 31 strán a hnutí.
Zvíťazilo hnutie ANO so ziskom 29,64 percenta hlasov. Druhá s výraznou stratou skončila ODS, ku ktorej sa priklonilo 11,32 percenta voličov. Na treťom mieste skončila Česká pirátska strana so ziskom 10,79 percenta. Štvrtá skončila Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru (SPD; 10,64 percenta).
Potrebnú päťpercentnú hranicu ešte prekročila KSČM (7,76 percenta), ČSSD (7,27 percenta), KDÚ-ČSL (5,80 percenta), TOP 09 (5,31 percenta) a Starostovia a nezávislí (STAN; 5,18 percenta).
Menšinová vláda Andreja Babiša zložená z ANO a ČSSD, tolerovaná komunistami (KSČM) získala dôveru až v júli 2018, deväť mesiacov od konania volieb.
8. októbra - 9. októbra 2021
Konali sa ôsme voľby s volebnou účasťou 65,43 percenta, odovzdaných bolo 5.375.090 platných hlasov a o voličov sa uchádzalo 22 politických subjektov.
Hranicu potrebnú pre vstup do snemovne - päť percent pre jednotlivé strany, osem percent pre dvojčlenné koalície a 11 percent pre troj a viacčlenné koalície - prekročili štyri subjekty.
Vyhrala koalícia SPOLU (ODS, TOP 09, KDU-ČSL)so ziskom 27,79 percentom hlasov. Na druhom mieste skončilo hnutie ANO, ktoré dosiahlo 27,12 percenta. Tretie miesto obsadila koalícia Piráti a Starostovia a nezávislí (STAN) so ziskom 15,62 percenta. Štvrté miesto s 9,56 percentami hlasov dosiahlo hnutie SPD.
Prvýkrát v histórii samostatnosti ČR sa do Poslaneckej snemovne nedostali tradičné strany ČSSD a KSČM.
Po voľbách vznikla vláda zložená z ODS, KDU-ČSL, TOP 09, Pirátov a z hnutia STAN. Premiérom sa stal Petr Fiala, predseda ODS.
Zdroj: www.volby.cz
V takmer dvojhodinovej debate diskutovalo osem zástupcov politických strán, ktoré majú podľa prieskumov agentúry Kantar pre ČT najväčší volebný potenciál. Jediným lídrom, ktorý sa na debate nezúčastnil, bol predseda hnutia ANO Andrej Babiš, ktorý odmieta diskutovať v Českej televízii. Zastúpil ho preto Karel Havlíček. V debate politici hovorili o tom, ako zlepšiť Česko, ale aj o zahraničnej politike a povolebnej spolupráci.
Debata bola miestami pomerne emotívna, hádali sa najmä Fiala s Havlíčkom, ktorí si vzájomne ukazovali rozdielne ekonomické grafy, či šéf hnutia Starostovia a nezávislí (STAN) Vít Rakušan s líderkou Stačilo!, predsedníčkou Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) Kateřinou Konečnou, alebo aj predseda hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomio Okamura s premiérom Fialom. Niekoľkokrát padli aj narážky na to, či si niektorý politik nezabudol vziať lieky.
Jednou z hlavných tém bola povolebná spolupráca. Subjekty súčasnej vládnej koalície (SPOLU, STAN) a tiež Piráti sa zhodli, že po voľbách by mala pokračovať koalícia na súčasnom pôdoryse a mali by v nej byť aj Piráti. „Buď bude pokračovať vláda na súčasnom pôdoryse, ktorá garantuje slobodu, demokraciu, prosperitu, je pevnou a rešpektovanou súčasťou EÚ a NATO, alebo tu bude vláda, ktorá sa tu chystá, a to ANO, komunisti, SPD, ktorá nás posunie niekam na východ, nevidí nebezpečenstvo v ruskej agresívnej politike a bude tu predstavovať nejakú národnú zradu. To sú tie varianty a žiaden iný medzi nimi nie je,“ povedal Fiala.
Proti tomu sa ostatní lídri vymedzili a za nutné, naopak, považujú súčasnú vládu vymeniť. Havlíček zdôraznil, že vláda hnutia ANO by nestála na nenávisti ani na minulosti, ale na sľuboch, ktoré dali ľuďom s cieľom vrátiť Česku prosperitu a sebavedomie. Ak vznikne vláda bez hnutia Stačilo!, existujú podľa jeho líderky Konečnej len dve možnosti: buď pravicová vláda Petra Fialu alebo pravicová vláda Andreja Babiša „s ľudskou tvárou“.
Ďalšou výraznou témou bola zahraničná politika. Väčšina lídrov sa zhodla na tom, že najväčšou hrozbou pre ČR je Rusko. Súhlasil s tým aj Havlíček: „Rusko je skutočne hrozbou, o tom nemôže byť diskusia,“ povedal. Neuviedli to len Konečná a Okamura. Konečná za najväčšiu hrozbu pre Česko označila šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorá chce podľa nej dostať EÚ do krachu. Okamura na otázku priamo neodpovedal, uviedol len, že je nutné sadnúť si za rokovací stôl aj s Ruskom.
Za najväčších spojencov väčšina považuje susedné krajiny. Podľa Fialu sú nimi Poľsko a Nemecko, Havlíček podotkol, že nemožno opomínať ani Slovensko. Podľa šéfa Pirátov Zdenka Hřiba to ale súčasná slovenská vláda neumožňuje. „Veľmi by som si prial, aby naším najväčším spojencom bolo Slovensko. Ale bohužiaľ, tá vláda, ktorá tam teraz je, to neumožňuje,“ podotkol.
Jediná vec, na ktorej sa všetci v rámci celej debaty zhodli, bola, že na prvú zahraničnú cestu by v pozícii predsedu či predsedníčky vlády išli napriek všetkému na Slovensko.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
TASR prináša chronologický prehľad volieb do Poslaneckej snemovne - dolnej komory českého parlamentu.
31. mája - 1. júna 1996
Konali sa prvé voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR, v ktorých kandidovalo 19 politických strán či hnutí. Na voľbách sa zúčastnilo 76,41 percenta oprávnených voličov a odovzdaných bolo 6.059.215 platných hlasov.
Zvíťazila Občianska demokratická strana (ODS) so ziskom 29,62 percenta hlasov pred Českou stranou sociálnodemokratickou (ČSSD), ktorej dali voliči 26,44 percenta hlasov. Na treťom mieste skončila Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) s 10,33 percentami.
Nasledovali Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová (KDU-ČSL) so ziskom 8,08 percenta hlasov, populistická strana Združenie za republiku – Republikánska strana Československa (8,01 percenta) a Občianska demokratická aliancia (ODA; 6,36 percenta).
Po voľbách vznikla menšinová vláda na čele s lídrom ODS Václavom Klausom, jej členmi boli aj KDU-ČSL a ODA.
19. júna - 20. júna 1998
Uskutočnili sa predčasné voľby, na ktorých sa zúčastnilo 74,03 percenta voličov, počet platných hlasov dosiahol 5.969.505 a kandidovalo 18 politických subjektov.
Zvíťazila ČSSD, ktorú volilo 32,31 percenta voličov. Druhá bola ODS so ziskom 27,74 percenta hlasov. Na treťom mieste skončila KSČM, ktorá dosiahla 11,03 percenta hlasov. Do parlamentu sa dostala aj KDU-ČSL (9 percent) a liberálna Únia slobody (US; 8,60 percenta).
Po neúspešnom rokovaní o zostavení možnej koaličnej vlády vznikla na základe opozičnej zmluvy menšinová vláda ČSSD na čele s premiérom Milošom Zemanom a s podporou opozičnej ODS.
14. júna – 15. júna 2002
Tretie voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR sa konali v riadnom termíne a o hlasy voličov sa uchádzalo 29 strán alebo hnutí. Volená účasť dosiahla 58 percent a platných hlasov bolo 4.768.006.
Víťazstvo obhájila ČSSD so ziskom 30,2 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila ODS, ktorá dosiahla 24,47 percenta voličských hlasov. Tretia s 18,51 percentami skončila KSČM. Štvrtú pozíciu obsadila koalícia KDU-ČSL a US-DEU (Únia slobody – Demokratická únia) so ziskom 14,27 percenta hlasov voličov.
Vládu zostavil vtedajší predseda ČSSD Vladimír Špidla s koalíciou (KDU-ČSL a US-DEU). Po neúspechu vo voľbách do Európskeho parlamentu Špidla podal v roku 2004 demisiu a nový kabinet vytvoril v auguste toho istého roku jeho stranícky kolega Stanislav Gross. Pre aféru okolo financovania svojho bytu v úrade predčasne skončil a vystriedal ho v apríli 2005 ďalší sociálny demokrat Jiří Paroubek.
2. júna – 3. júna 2006
Konali sa štvrté parlamentné voľby v ČR s volebnou účasťou 64,47 percenta a s 5.348.976 platnými hlasmi. O hlasy voličov sa uchádzalo 26 politických subjektov.
Voľby vyhrala ODS so ziskom 35,38 percenta hlasov, čo bol dovtedy historicky najlepší výsledok politickej strany v českých parlamentných voľbách. Aj ČSSD na druhom mieste si zapísala svoj historicky najlepší výsledok, keď dosiahla 32,32 percenta hlasov.
Na treťom mieste skončila KSČM s výsledkom 12,81 percenta. Nasledovala KDU-ČSL (7,22 percenta) a prvýkrát sa dostala do parlamentu aj Strana zelených (SZ; 6,29 percenta).
Jednofarebná vláda lídra ODS Mirka Topolánka nezískala dôveru v parlamente a tak vznikla druhá Topolánkova vláda zložená z ODS, KDU-ČSL a SZ, ktorú v roku 2009 vystriedala úradnícka vláda Jana Fischera.
28. mája – 29. mája 2010
Volebná účasť v poradí piatych volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR dosiahla 62,60 percenta, odovzdaných bolo 5.230.859 platných hlasov a voliči si vyberali z 27 strán či hnutí. Zaujímavosťou týchto volieb bolo, že všetky dovtedajšie parlamentné strany zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami pokles volebnej podpory.
Víťazná ČSSD dosiahla 22,08 percenta, o desať percent menej ako štyri roky predtým. Na druhom mieste skončila ODS so ziskom 20,22 percenta a stratou viac ako 15 percent. KDU-ČSL so 4,39 percentami sa do parlamentu po prvý raz v novodobej histórii nedostala.
Prvýkrát vo voľbách uspeli nové politické subjekty: TOP 09 (16,70 percenta) a Veci verejné (10,88 percenta). Do parlamentu sa dostala ešte KSČM (11,27 percenta).
Koaličnú vládu vytvoril vtedajší líder kandidátky a zároveň predseda ODS Petr Nečas spolu s TOP 09 a stranou Veci verejné. Jeho vláda skončila predčasne pre tzv. kauzu Nagyová. Premiér Nečas odovzdal 17. júna 2013 do rúk prezidenta Miloša Zemana svoju demisiu.
25. októbra – 26. októbra 2013
Konali sa predčasné voľby, na ktorých sa zúčastnilo 59,48 percent oprávnených voličov, odovzdaných bolo 4.969.984 platných hlasov, o priazeň voličov sa uchádzalo 24 politických subjektov.
Z volieb vzišla víťazne ČSSD so ziskom 20,45 percenta hlasov. Výrazný úspech zaznamenalo na druhom mieste hnutie ANO 2011 podnikateľa Andreja Babiša, ktoré dosiahlo 18,65 percenta. Voliči mu dali takmer jeden milión hlasov, čo bol historicky najväčší počet pre nový politický subjekt v dejinách ČR.
Tretia skončila KSČM (14,91 percenta), nasledovaná TOP 09 (11,99 percenta) a ODS (7,72 percenta). Do Poslaneckej snemovne sa vrátila KDU-ČSL (6,78 percenta) a po prvý raz zasadli v poslaneckých laviciach aj zástupcovia hnutia Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru so ziskom 6,88 percenta.
Po voľbách vznikla vláda ČSSD, ANO a KDU-ČSL na čele s vtedajším predsedom ČSSD Bohuslavom Sobotkom.
20. októbra – 21. októbra 2017
Volebná účasť v siedmych voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR dosiahla 60,84 percenta, platné hlasy dosiahli číslo 5.060.745 a zúčastnilo sa 31 strán a hnutí.
Zvíťazilo hnutie ANO so ziskom 29,64 percenta hlasov. Druhá s výraznou stratou skončila ODS, ku ktorej sa priklonilo 11,32 percenta voličov. Na treťom mieste skončila Česká pirátska strana so ziskom 10,79 percenta. Štvrtá skončila Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru (SPD; 10,64 percenta).
Potrebnú päťpercentnú hranicu ešte prekročila KSČM (7,76 percenta), ČSSD (7,27 percenta), KDÚ-ČSL (5,80 percenta), TOP 09 (5,31 percenta) a Starostovia a nezávislí (STAN; 5,18 percenta).
Menšinová vláda Andreja Babiša zložená z ANO a ČSSD, tolerovaná komunistami (KSČM) získala dôveru až v júli 2018, deväť mesiacov od konania volieb.
8. októbra - 9. októbra 2021
Konali sa ôsme voľby s volebnou účasťou 65,43 percenta, odovzdaných bolo 5.375.090 platných hlasov a o voličov sa uchádzalo 22 politických subjektov.
Hranicu potrebnú pre vstup do snemovne - päť percent pre jednotlivé strany, osem percent pre dvojčlenné koalície a 11 percent pre troj a viacčlenné koalície - prekročili štyri subjekty.
Vyhrala koalícia SPOLU (ODS, TOP 09, KDU-ČSL)so ziskom 27,79 percentom hlasov. Na druhom mieste skončilo hnutie ANO, ktoré dosiahlo 27,12 percenta. Tretie miesto obsadila koalícia Piráti a Starostovia a nezávislí (STAN) so ziskom 15,62 percenta. Štvrté miesto s 9,56 percentami hlasov dosiahlo hnutie SPD.
Prvýkrát v histórii samostatnosti ČR sa do Poslaneckej snemovne nedostali tradičné strany ČSSD a KSČM.
Po voľbách vznikla vláda zložená z ODS, KDU-ČSL, TOP 09, Pirátov a z hnutia STAN. Premiérom sa stal Petr Fiala, predseda ODS.
Zdroj: www.volby.cz
