Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 6. október 2026Meniny má Natália
< sekcia Zahraničie

Českí politológovia nečakajú veľké volebné zisky vládnych strán

Na snímke český premiér Andrej Babiš. Foto: TASR - Barbora Vizváryová

Prvé kolo senátnych volieb sa v Česku uskutoční 9. a 10. októbra spolu s voľbami do obecných zastupiteľstiev.

Praha 6. októbra (TASR) - Hoci niektoré opozičné strany mobilizujú svojich voličov do senátnych volieb varovaním, aby v hornej komore českého parlamentu nezískala väčšinu vláda, podľa politológov je to veľmi nepravdepodobné až nereálne. Hnutie ANO má podľa nich síce šancu v niektorých obvodoch zvíťaziť, väčšinu však veľmi pravdepodobne nezíska ani v ďalších senátnych voľbách o dva roky, myslia si odborníci. Poukazujú najmä na to, že v tomto type volieb sa vždy viac darí stranám, ktoré sú aktuálne v opozícii, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

V tohtoročných voľbách do tretiny Senátu kandiduje podľa registračných úradov 154 kandidátov, čo je druhý najnižší počet od roku 1998. Podľa českého politológa Michala Pinka, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne, je hlavným dôvodom spájanie síl. „Politické strany pochopili, že je potrebné medzi sebou kooperovať a spolupracovať, pretože nie je dôležité, aby každý kandidoval. Dôležité je netrieštiť sily a snažiť sa medzi sebou dohodnúť,“ vysvetlil.

S tým súhlasí aj riaditeľ Inštitútu politologických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej Petr Jüptner (kandiduje v komunálnych voľbách vo Vrchlabí ako nezávislý zo 14. miesta kandidátky ODS). Ďalším dôvodom je podľa neho to, že niektorí senátori vo svojich obvodoch „zapustili korene“ a majú tam silnú podporu nielen od voličov, ale aj od konkrétnych obcí v danom regióne. „Ukazuje sa, že v niektorých obvodoch prakticky nemá zmysel postaviť nejakých ďalších kandidátov, pretože by proti favoritovi ťažko uspeli,“ dodal.

V Senáte má v súčasnosti väčšinu opozícia, ktorá vďaka tomu vláde často komplikuje schvaľovanie zákonov. O túto výhodu nechce prísť, a tak svojich voličov mobilizuje. Strana ODS napríklad v kampani používa smerom k vláde heslo: „Senát vám nedáme“. Obaja politológovia sa však zhodujú, že koalícia v týchto voľbách väčšinu v hornej komore určite nezíska a veľmi pravdepodobne sa tak nestane ani o dva roky, keď sa bude voliť ďalšia tretina Senátu. Zásadným dôvodom je trend, že stranám, ktoré vládnu, sa tradične v tomto type volieb darí horšie.

„V týchto nadchádzajúcich voľbách k tomu takmer určite nedôjde. Čo sa týka budúcnosti, ťažko povedať. Politológovia by povedali, že pravdepodobnosť je veľmi nízka. Nositeľom toho volebného úspechu by muselo byť primárne hnutie ANO. A tie predpoklady na to, aby k tomu došlo, tu skutočne nie sú,“ podotkol Jüptner. Zároveň však poukázal na posúvanie hodnôt v politike, zmenu politickej komunikácie a tiež na prelievanie preferencií v západnej Európe aj smerom ku krajnej pravici, pričom dodal, že vylúčiť sa nedá nič. „Ale je to veľmi nepravdepodobné,“ zdôraznil.

Podľa Pinka majú vyššie šance na úspech tí kandidáti, ktorých podporujú opozičné strany. „Na Morave je to KDU-ČSL, v Čechách je to STAN, v Prahe ODS alebo TOP-ka. Tomu, kto ide do volieb s podporou týchto strán, fúka vietor dobre do plachiet. Kto je na tom zle, sú kandidáti vládnych strán, predovšetkým tých, ktoré sú v koalícii ako menšinové, teda Motoristi a SPD. Tam si myslím, že nebude ani jeden senátor. Predpokladám, že už úplne vyšumí KSČM. A ANO bude mať možno nejakého senátora v tých obvodoch, kde je historicky za tých 15 rokov silné – teda v regiónoch na periférii a v okrajových oblastiach,“ myslí si Pink.

Kým on tieto voľby považuje za referendum o vláde, Jüptner je k tomuto pohľadu skeptický. Poukázal na to, že ANO skutočne môže vo viacerých obvodoch uspieť, a zdôraznil, že najmä v druhom kole senátnych volieb býva nízka volebná účasť. „Ak máte niekde volebnú účasť okolo 14 percent, vypovedajúca hodnota nie je príliš veľká,“ dodal.

Prvé kolo senátnych volieb sa v Česku uskutoční 9. a 10. októbra spolu s voľbami do obecných zastupiteľstiev. Nových členov hornej komory parlamentu si Česi budú voliť v 27 z 81 volebných obvodov. V prvom kole môže uspieť ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov. Ak sa tak nestane, do druhého kola, ktoré sa uskutoční dva týždne po prvom, postúpia kandidáti s najvyšším počtom hlasov a z nich vyhrá ten, kto získa väčšinu.