Bratislava 17. augusta (TASR) – Myslíš, že je to on? Akože sa volá? Renč, režisér. Toto nie je Renč. Renč je ten, ktorý aj hrá! Takto znie mierne zmätený dialóg dvojice vyšetrovateľov z televíznej minisérie Docent, ktorá sa naozaj chystá osloviť režiséra Filipa Renča a požiadať ho o svedeckú výpoveď. A Renč si v kriminálke svojho kolegu Jiřího Stracha naozaj zahral sám seba. V nedeľu 17. augusta bude mať český filmový tvorca, režisér, scenárista a herec šesťdesiat rokov.

Pred televíznou kamerou sa napokon objavoval už od raného detstva – prvý raz ako sedemročný v legendárnom seriáli Pan Tau. Ako režisér má na konte má desiatku filmov, ale tiež množstvo seriálov, dokumentov či videoklipov. Zoznam filmových a televíznych diel, v ktorých si zahral, prekračuje dokonca päťdesiatku – a nešlo len o drobné úlohy s nádychom recesie ako v zmienenom Docentovi. Renč stvárňoval aj náročné psychologické postavy, ako napríklad rola vo vojnovej dráme Papilio. Predsa však svoje tvorivé vrcholy dosahuje ako režisér, napríklad snímkami Requiem pro panenku, Hlídač č. 47 a muzikálom Rebelové.

Filip Renč sa narodil 17. augusta 1965 v Prahe. Ako detský herec hrával už od svojich siedmich rokov v seriáloch a filmoch. K prvým patril obľúbený Pan Tau, konkrétne diel Cesta kolem světa z roku 1972, kde si popri Ottovi Šimánkovi zahral titulnú rolu aj Jan Werich. V roku 1973 hral Renč v politicky ladenom detskom filme Družina černého pera, o rok neskôr sa objavil v jednej z poviedok kriminálneho filmu Motiv pro vraždu.

Nielen výrazná tvár a kučeravé vlasy, ale nesporne i nadanie ho predurčovali už v útlom veku k náročným hereckým kreáciám – jednou z nich bola hlavná rola v snímke Jakub (1976, r. Ota Koval, Jaroslava Vošmíková). Ako študenta dokumentaristiky ho režisér Jiří Svoboda obsadil do jednej z hlavných úloh vojnovej drámy Papilio (1986).

Renč sa však rozhodol stáť za filmovou kamerou a študoval na katedre dokumentárnej tvorby Filmovej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe. Už ako študent na seba upozornil dokumentmi Zapadákov (1987) a Srdíčko (1988), s ktorými zabodoval na festivale svetových filmových škôl v Mníchove.

Jeho celovečerný debut bola snímka Requiem pro panenku z roku 1991, ku ktorej napísal aj scenár na základe poviedky Josefa Klímu. Drsný príbeh dievčaťa, ktoré sa ocitlo v ústave pre mentálne postihnutých a je konfrontované so sadistickými metódami vychovávateliek, sa stal vo svojom čase najnavštevovanejším českým filmom. Získal tiež hlavnú cenu na festivale Fórum v Bratislavě.

Po kriminálnom filme Válka barev (1995) nakrútil Renč v roku 1999 televízny film Polojasno – výpoveď študenta Václava Bartušku, ktorý bol členom komisie vyšetrujúcej udalosti 17. novembra 1989 v Prahe. Bezpečnostné zložky vtedy krvavo a brutálne potlačili demonštráciu študentov, čo viedlo k protestom a napokon ku kolapsu komunistického systému.

Úspešný bol aj ďalší Renčov projekt, muzikál Rebelové z roku 2001. Film získal dvoch Českých levov a bol štvrtý najnavštevovanejší v českých kinách. Naplnili sa tak slová samotného Renča, podľa ktorého je práve tretí film pre režiséra rozhodujúci, pretože sa pri ňom ukáže, či svoje remeslo ovláda, alebo nie.

Rovnako mu Českého leva za najnavštevovanejší český film priniesol Román pro ženy, snímka, ktorú nakrútil v roku 2004 podľa predlohy úspešného českého autora Michala Viewegha. Troma Českými levmi bol odmenený aj film Hlídač č. 47 z roku 2008 – cenu dostali herci Karel Roden a Vladimír Dlouhý, ako aj strihač Jan Mattlach).

Po televíznej snímke Sebemilenec a životopisnej dráme Lída Baarová nakrútil Renč zatiaľ posledný celovečerný film, snímku Zoufalé ženy dělají zoufalé věci podľa knihy i scenára Haliny Pawlowskej.

Popri tom má Filip Renč na konte viacero seriálov, medzi nimi pokračovanie legendárnej Sanitky (2013), či krimisériu Hlava medúzy (2021). Známy je ako autor videoklipov napr. Láska je láska (Lucie Bílá) či Medvídek (Lucie).



Zdroj: csfd.cz