
Teherán týmto krokom pritvrdil svoj postoj v jednej z hlavných požiadaviek Spojených štátov na mierových rozhovoroch.
Autor TASR
Teherán 21. mája (TASR) - Iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chameneí vydal nariadenie, na základe ktorého sa iránsky urán obohatený takmer na úroveň využiteľnú v zbraniach nesmie vyviezť do zahraničia. Pre agentúru Reuters to vo štvrtok uviedli dva vysokopostavené iránske zdroje, informuje TASR.
Teherán týmto krokom pritvrdil svoj postoj v jednej z hlavných požiadaviek Spojených štátov na mierových rozhovoroch. Nariadenie ajatolláha môže podľa Reuters ďalej frustrovať amerického prezidenta Donalda Trumpa a skomplikovať rokovania o ukončení americko-izraelskej vojny proti Iránu.
Podľa izraelských predstaviteľov Trump uistil Izrael o tom, že iránske zásoby vysoko obohateného uránu – potrebné na výrobu atómovej zbrane – budú odsunuté z krajiny a každá mierová dohoda musí obsahovať klauzulu s touto konkrétnou požiadavkou.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že vojnu nebude považovať za skončenú, kým z Iránu neodstránia obohatený urán, kým Teherán neukončí podporu pre svoje spriaznené milície a kým nedôjde k eliminácii jeho balistických raketových kapacít.
„Smernica najvyššieho vodcu a konsenzus v rámci vládnuceho aparátu hovoria jasne: zásoby obohateného uránu nesmú opustiť krajinu,“ uviedol jeden z dvoch iránskych zdrojov, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity vzhľadom na citlivosť záležitosti. Najvyšší iránski predstavitelia sa podľa zdrojov domnievajú, že prevezenie tohto materiálu do zahraničia by krajinu urobilo zraniteľnejšou voči budúcim útokom zo strany Spojených štátov a Izraela.
Chameneí má pritom v najdôležitejších štátnych záležitostiach posledné slovo. Biely dom ani iránske ministerstvo zahraničných vecí na žiadosti o komentár nereagovali.
V súčasnosti platí v konflikte krehké prímerie. Vojna vypukla americko-izraelskými údermi na Irán 28. februára, po ktorých začal Teherán podnikať útoky na štáty Perzského zálivu hostiace americké vojenské základne. Boje súčasne prepukli aj medzi Izraelom a Iránom podporovaným militantným hnutím Hizballáh v Libanone.
V mierovom úsilí však zatiaľ nenastal žiadny veľký prelom. Rokovania, ktoré sprostredkováva Pakistan, komplikuje americká blokáda iránskych prístavov a skutočnosť, že Teherán kontroluje Hormuzský prieliv, kľúčovú globálnu trasu pre dodávky ropy.
Dva vysokopostavené iránske zdroje uviedli, že v Iráne vládne hlboká podozrievavosť, že prestávka v bojových akciách je len taktickým klamstvom zo strany Washingtonu s cieľom vytvoriť falošný pocit bezpečia pred tým, než obnoví letecké útoky.
Hlavný iránsky vyjednávač pre mierové rozhovory Mohammad Báker Kálíbáf v stredu povedal, že „zjavné, aj skryté kroky nepriateľa“ ukazujú, že Američania pripravujú nové útoky. Trump v stredu vyhlásil, že USA sú pripravené pokračovať v ďalších útokoch na Teherán, ak Irán nepristúpi na mierovú dohodu. Naznačil však, že Biely dom by mohol niekoľko dní počkať, aby „dostal tie správne odpovede“.
Iránski predstavitelia opakovane deklarovali, že prioritou Teheránu je trvalý koniec vojny a získať dôveryhodné záruky, že USA a Izrael nespustia ďalšie útoky. Až po získaní takýchto záruk by bol Irán podľa nich pripravený zapojiť sa do podrobných rokovaní o svojom jadrovom programe. Teherán dlhodobo odmieta, že by sa usiloval o jadrovú bombu.
Všeobecne sa predpokladá, že Izrael disponuje vlastným atómovým arzenálom, avšak krajina to nikdy nepotvrdila ani nevyvrátila, pričom v tejto otázke si už desaťročia udržiava takzvanú politiku strategickej nejednoznačnosti.
Teherán týmto krokom pritvrdil svoj postoj v jednej z hlavných požiadaviek Spojených štátov na mierových rozhovoroch. Nariadenie ajatolláha môže podľa Reuters ďalej frustrovať amerického prezidenta Donalda Trumpa a skomplikovať rokovania o ukončení americko-izraelskej vojny proti Iránu.
Podľa izraelských predstaviteľov Trump uistil Izrael o tom, že iránske zásoby vysoko obohateného uránu – potrebné na výrobu atómovej zbrane – budú odsunuté z krajiny a každá mierová dohoda musí obsahovať klauzulu s touto konkrétnou požiadavkou.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že vojnu nebude považovať za skončenú, kým z Iránu neodstránia obohatený urán, kým Teherán neukončí podporu pre svoje spriaznené milície a kým nedôjde k eliminácii jeho balistických raketových kapacít.
„Smernica najvyššieho vodcu a konsenzus v rámci vládnuceho aparátu hovoria jasne: zásoby obohateného uránu nesmú opustiť krajinu,“ uviedol jeden z dvoch iránskych zdrojov, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity vzhľadom na citlivosť záležitosti. Najvyšší iránski predstavitelia sa podľa zdrojov domnievajú, že prevezenie tohto materiálu do zahraničia by krajinu urobilo zraniteľnejšou voči budúcim útokom zo strany Spojených štátov a Izraela.
Chameneí má pritom v najdôležitejších štátnych záležitostiach posledné slovo. Biely dom ani iránske ministerstvo zahraničných vecí na žiadosti o komentár nereagovali.
V súčasnosti platí v konflikte krehké prímerie. Vojna vypukla americko-izraelskými údermi na Irán 28. februára, po ktorých začal Teherán podnikať útoky na štáty Perzského zálivu hostiace americké vojenské základne. Boje súčasne prepukli aj medzi Izraelom a Iránom podporovaným militantným hnutím Hizballáh v Libanone.
V mierovom úsilí však zatiaľ nenastal žiadny veľký prelom. Rokovania, ktoré sprostredkováva Pakistan, komplikuje americká blokáda iránskych prístavov a skutočnosť, že Teherán kontroluje Hormuzský prieliv, kľúčovú globálnu trasu pre dodávky ropy.
Dva vysokopostavené iránske zdroje uviedli, že v Iráne vládne hlboká podozrievavosť, že prestávka v bojových akciách je len taktickým klamstvom zo strany Washingtonu s cieľom vytvoriť falošný pocit bezpečia pred tým, než obnoví letecké útoky.
Hlavný iránsky vyjednávač pre mierové rozhovory Mohammad Báker Kálíbáf v stredu povedal, že „zjavné, aj skryté kroky nepriateľa“ ukazujú, že Američania pripravujú nové útoky. Trump v stredu vyhlásil, že USA sú pripravené pokračovať v ďalších útokoch na Teherán, ak Irán nepristúpi na mierovú dohodu. Naznačil však, že Biely dom by mohol niekoľko dní počkať, aby „dostal tie správne odpovede“.
Iránski predstavitelia opakovane deklarovali, že prioritou Teheránu je trvalý koniec vojny a získať dôveryhodné záruky, že USA a Izrael nespustia ďalšie útoky. Až po získaní takýchto záruk by bol Irán podľa nich pripravený zapojiť sa do podrobných rokovaní o svojom jadrovom programe. Teherán dlhodobo odmieta, že by sa usiloval o jadrovú bombu.
Všeobecne sa predpokladá, že Izrael disponuje vlastným atómovým arzenálom, avšak krajina to nikdy nepotvrdila ani nevyvrátila, pričom v tejto otázke si už desaťročia udržiava takzvanú politiku strategickej nejednoznačnosti.







