Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
David Jon Gilmour sa narodil 6. marca 1946 v anglickom meste Cambridge.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Cambridge 6. marca (TASR) - Syd Barrett, Rogers Waters a David Gilmour sú traja autorskí i interpretační lídri slávnej hudobnej skupiny Pink Floyd. Prvý z nej predčasne odišiel, druhý sa s ňou neskôr rozkmotril a tretí to ťahá doteraz. Popritom vydal sólové projekty a zaslúžil sa o úspešný kurz kariéry Kate Bush. Charizmatický britský muzikant David Gilmour bude mať v piatok 6. marca 80 rokov.
Autor i spoluautor veľkej časti diela skupiny Pink Floyd pôsobil v slávnom zoskupení postupne aj ako hlavný vokalista a jeho štýlová hra na gitare dáva tvorbe jedinečný zvuk. Tieto dve interpretačné vlohy plus jeho autorský prínos sa stali kľúčovými faktormi celosvetového úspechu na čele s albumom The Dark Side of the Moon.
David Jon Gilmour sa narodil 6. marca 1946 v anglickom meste Cambridge. Rodičia veľmi skoro objavili jeho hudobný sluch a podporovali ho. Ako 8-ročný si mohol kúpiť Rock Around the Clock od Billa Haleyho. O rok neskôr v ňom nadšenie ešte viac podnietila skladba „Heartbreak Hotel“ od Elvisa Presleyho a pieseň „Bye Bye Love“ od Everly Brothers vzbudila jeho záujem o gitaru. Malý David si ju požičal od suseda a zostala mu.
Ako jedenásťročný sa zoznámil s Barrettom a Watersom. Najmä s prvým menovaným nadviazal mimoriadne priateľstvo a v roku 1962 išli spolu študovať moderné jazyky, počas obedných prestávok spolu cvičili na gitare. Gilmour školu nedokončil, lebo ho to ťahalo k nástroju a do klubov. Pridal sa k bluesrockovej skupine Jokers Wild a v londýnskom štúdiu nahrali a v minimálnom náklade vydali jednostranný album a singel.
V devätnástich stopoval do francúzskeho Saint-Tropez. Barrett a jeho priatelia tam prišli autom a stretli sa s ním. Neskôr ich zatkli za nepovolené pouličné hranie. Gilmour a Barrett odcestovali do Paríža, kde týždeň táborili za mestom a navštívili Louvre. Ich dobrodružstvá sa potom ubrali iným cestami a David Gilmour počas ďalšieho pobytu vo Francúzsku naspieval dve piesne pre soundtrack k filmu Two Weeks in September s Brigitte Bardotovou v hlavnej úlohe.
Medzitým v roku 1965 Barrett a basgitarista Rogers spolu s klávesistom Richardom Wrightom a bubeníkom Nickom Masonom založili Pink Floyd a po prvých úspechoch vydali dnes kultom opradenú LP The Piper of The Gates of Dawn. Gilmour sa ku kapele pripojil v čase, keď spevák, gitarista a hlavný autor piesní Syd Barrett kapelu opúšťal pre svoje psychické i drogové problémy. Táto situácia sa stala najmä neskôr bolestným paradoxom v živote Davida Gilmoura, ktorý mal svojho kamaráta veľmi rád, ale v tom čase sa nikto plne neuvedomoval dosah jeho stavu.
Ostatní bez neho sprvoti nedokázali priniesť do psychedélie dostatočnú nápaditosť, Gilmour sa podieľal autorsky na spoločnej inštrumentálke i koo-vokálmi na iných dvoch piesňach. Podobné to bolo aj na soundtracku k filmu More (1969), kde však už zvýšil autorský podiel a odspieval celý album. "Prechodné" obdobie spoločnej tvorby s dominanciou Watersa zavŕšila v tom istom roku Ummagumma, pološtúdiová-položivá nahrávka.
V roku 1970 sa pre Pink Floyd dostavil úspech v podobe platne Atom Heart Mother. O rok neskôr nasledoval album Meddle a v roku 1972 Obscured by Clouds. Stále akoby chýbala na veľkej kompozičnej ploche konzistentnosť, silné fázy sa striedali s menej atraktívnymi.
Totálny zlom nastal vydaním platne The Dark Side of the Moon. V prvý marcový deň 1973 vyšlo veľdielo, ktoré v mnohom nemá obdobu. Stalo sa najpredávanejším hudobným albumom 70. rokov a historicky je na treťom mieste, s vyše 45 miliónmi predaných kópií je jasne najúspešnejšie medzi britskými v celosvetovom meradle, približne o 15 miliónov kusov menej sa predalo štvorky Led Zeppelin.
Je to opäť kolektívne dielo, ale Gilmour s Watersom tvorivo vyčnievajú. Gitaristov vokál stanovil svoju budúcu floydovskú príznačnosť v precítených polohách, rozvíja ju v kolosálnom celoskupinovom hite Time, kde sa strieda s jeho agresívnejším prejavom, ktorý ešte viac preslávila pieseň Money. Druhá strana platne patrí najmä Watersovi, ktorý začal presadzovať svoju tvorivú dominanciu. Čiastočne aj o dva roky na ďalšom významnom albume Wish You Were Here, kde zložil dve z troch kratších pesničiek, rovnomenný hit však s Gilmourom, ktorý bol navyše lídrom oboch dlhých a nosných opusov Shine On You Crazy Diamond.
Ďalšie dva albumy Pink Floyd boli v réžii Watersa, aj keď (spolu)autorsky na niekoľkých songoch prispel aj Gilmour. Animals (1977) sa tak trochu vrátila do čias Meddle. Album The Wall (1979) je v podstate 80-minútová rocková opera s podporou silných singlov, hitu Another Brick In the Wall a piesne Comfortambly Numb, vrcholnej skladby, ktorú napísali i naspievali Gilmour a Waters spolu.
Bola to labutia pieseň silného muzikantského dua. Nevýrazný album The Final Cut z roku 1983, pod taktovkou Watersa, ktorý predtým vyštval Wrighta, sa nahrával v neúnosnom napätí. Gilmour s Masonom trvali na pokračovaní projektu Pink Floyd, Waters odišiel na začiatku roka 1987, ale prakticky bol na odchode už dlhšie.
Gilmour zavolal späť Wrighta a spolu s Masonom i s podporou špičkového producenta Boba Ezrina dokázali o niekoľko mesiacov vydať solídny album A Momentary Lapse of Reason. Gilmour úplne zmenil posolstvá v textoch a ako hlavný autor hudby sa pokúsil nadviazať na to najlepšie, čo pre Pink Floyd vytvoril v 70 rokoch.
Aj Divison Bell z roku 1994 napriek výbornej predajnosti rozdeľoval kritiku. Ponúkol set 11 floydovsky zádumčivých piesní, nad ktorými sa vznášali gitarové kreácie kapelníka, autora alebo spoluautora 10 songov. Podobné rámce má aj tretí "gilmourovský" album The Endless River z roku 2014, čo je však už skôr kolekcia 21 piesní pre ortodoxných fanúšikov Pink Floyd.
David Gilmour vydal medzitým celkovo päť sólových albumov, prvý už v roku 1978, nazval ho podľa svojho mena. V dobovom rozhovore povedal: „Tento album bol pre mňa dôležitý z hľadiska sebaúcty. Spočiatku som si nemyslel, že moje meno je dosť veľké na to, aby ho unieslo. Keď ste tak dlho v skupine, môže to byť trochu klaustrofobické a ja som potreboval vystúpiť z tieňa Pink Floyd.“
Druhá platňa z roku 1984 má názov About Face a pokračuje v trende pesničiek nevzdialených kompozíciám jeho domovskej skupiny. Nachádza sa na nej aj svieži singel Blue Light. Keďže potom bol David Gilmour vyťažený novou érou Pink Floyd, ďalší sólový album vydal až v roku 2006 a On An Island sa predával dobre, dosiahol špicu rebríčka v UK a v USA sa dostal na 6. miesto. Takmer navlas rovnaké údaje platia aj pre dielo Rattle That Rock z roku 2015.
Pred necelými dvoma rokmi vydal Gilmour do tretice album, ktorý dobyl domácu hitparádu a v USA vošiel do prvej desiatky. Volá sa Luck and Strange a pomáhali mu na ňom aj členovia rodiny. V roku 2024 ho predviedol na turné rovnakého názvu, spolu s pamätnými skladbami od Pink Floyd. Skupina funguje po smrti Ricka Wrighta už len ako duo.
David Gilmour má z prvého manželstva štyri deti a rovnaký počet aj s druhou ženou, ktorú si zobral v roku 1994 a spolu žijú v Británii na dvoch miestach. Muzikant trávi dosť času aj na svojom veľkom hausbóte Astoria, kde má nahrávacie štúdio. Na ňom dotvoril a zmixoval tri albumy Pink Floyd i väčšinu sólových nahrávok. Okrem toho sa dlhodobo venuje charite a podpore aktivizmu so širokým záberom - životné prostredie, duševné zdravie, boj proti rakovine i ochrana zvierat.
Autor i spoluautor veľkej časti diela skupiny Pink Floyd pôsobil v slávnom zoskupení postupne aj ako hlavný vokalista a jeho štýlová hra na gitare dáva tvorbe jedinečný zvuk. Tieto dve interpretačné vlohy plus jeho autorský prínos sa stali kľúčovými faktormi celosvetového úspechu na čele s albumom The Dark Side of the Moon.
David Jon Gilmour sa narodil 6. marca 1946 v anglickom meste Cambridge. Rodičia veľmi skoro objavili jeho hudobný sluch a podporovali ho. Ako 8-ročný si mohol kúpiť Rock Around the Clock od Billa Haleyho. O rok neskôr v ňom nadšenie ešte viac podnietila skladba „Heartbreak Hotel“ od Elvisa Presleyho a pieseň „Bye Bye Love“ od Everly Brothers vzbudila jeho záujem o gitaru. Malý David si ju požičal od suseda a zostala mu.
Ako jedenásťročný sa zoznámil s Barrettom a Watersom. Najmä s prvým menovaným nadviazal mimoriadne priateľstvo a v roku 1962 išli spolu študovať moderné jazyky, počas obedných prestávok spolu cvičili na gitare. Gilmour školu nedokončil, lebo ho to ťahalo k nástroju a do klubov. Pridal sa k bluesrockovej skupine Jokers Wild a v londýnskom štúdiu nahrali a v minimálnom náklade vydali jednostranný album a singel.
V devätnástich stopoval do francúzskeho Saint-Tropez. Barrett a jeho priatelia tam prišli autom a stretli sa s ním. Neskôr ich zatkli za nepovolené pouličné hranie. Gilmour a Barrett odcestovali do Paríža, kde týždeň táborili za mestom a navštívili Louvre. Ich dobrodružstvá sa potom ubrali iným cestami a David Gilmour počas ďalšieho pobytu vo Francúzsku naspieval dve piesne pre soundtrack k filmu Two Weeks in September s Brigitte Bardotovou v hlavnej úlohe.
Medzitým v roku 1965 Barrett a basgitarista Rogers spolu s klávesistom Richardom Wrightom a bubeníkom Nickom Masonom založili Pink Floyd a po prvých úspechoch vydali dnes kultom opradenú LP The Piper of The Gates of Dawn. Gilmour sa ku kapele pripojil v čase, keď spevák, gitarista a hlavný autor piesní Syd Barrett kapelu opúšťal pre svoje psychické i drogové problémy. Táto situácia sa stala najmä neskôr bolestným paradoxom v živote Davida Gilmoura, ktorý mal svojho kamaráta veľmi rád, ale v tom čase sa nikto plne neuvedomoval dosah jeho stavu.
Ostatní bez neho sprvoti nedokázali priniesť do psychedélie dostatočnú nápaditosť, Gilmour sa podieľal autorsky na spoločnej inštrumentálke i koo-vokálmi na iných dvoch piesňach. Podobné to bolo aj na soundtracku k filmu More (1969), kde však už zvýšil autorský podiel a odspieval celý album. "Prechodné" obdobie spoločnej tvorby s dominanciou Watersa zavŕšila v tom istom roku Ummagumma, pološtúdiová-položivá nahrávka.
V roku 1970 sa pre Pink Floyd dostavil úspech v podobe platne Atom Heart Mother. O rok neskôr nasledoval album Meddle a v roku 1972 Obscured by Clouds. Stále akoby chýbala na veľkej kompozičnej ploche konzistentnosť, silné fázy sa striedali s menej atraktívnymi.
Totálny zlom nastal vydaním platne The Dark Side of the Moon. V prvý marcový deň 1973 vyšlo veľdielo, ktoré v mnohom nemá obdobu. Stalo sa najpredávanejším hudobným albumom 70. rokov a historicky je na treťom mieste, s vyše 45 miliónmi predaných kópií je jasne najúspešnejšie medzi britskými v celosvetovom meradle, približne o 15 miliónov kusov menej sa predalo štvorky Led Zeppelin.
Je to opäť kolektívne dielo, ale Gilmour s Watersom tvorivo vyčnievajú. Gitaristov vokál stanovil svoju budúcu floydovskú príznačnosť v precítených polohách, rozvíja ju v kolosálnom celoskupinovom hite Time, kde sa strieda s jeho agresívnejším prejavom, ktorý ešte viac preslávila pieseň Money. Druhá strana platne patrí najmä Watersovi, ktorý začal presadzovať svoju tvorivú dominanciu. Čiastočne aj o dva roky na ďalšom významnom albume Wish You Were Here, kde zložil dve z troch kratších pesničiek, rovnomenný hit však s Gilmourom, ktorý bol navyše lídrom oboch dlhých a nosných opusov Shine On You Crazy Diamond.
Ďalšie dva albumy Pink Floyd boli v réžii Watersa, aj keď (spolu)autorsky na niekoľkých songoch prispel aj Gilmour. Animals (1977) sa tak trochu vrátila do čias Meddle. Album The Wall (1979) je v podstate 80-minútová rocková opera s podporou silných singlov, hitu Another Brick In the Wall a piesne Comfortambly Numb, vrcholnej skladby, ktorú napísali i naspievali Gilmour a Waters spolu.
Bola to labutia pieseň silného muzikantského dua. Nevýrazný album The Final Cut z roku 1983, pod taktovkou Watersa, ktorý predtým vyštval Wrighta, sa nahrával v neúnosnom napätí. Gilmour s Masonom trvali na pokračovaní projektu Pink Floyd, Waters odišiel na začiatku roka 1987, ale prakticky bol na odchode už dlhšie.
Gilmour zavolal späť Wrighta a spolu s Masonom i s podporou špičkového producenta Boba Ezrina dokázali o niekoľko mesiacov vydať solídny album A Momentary Lapse of Reason. Gilmour úplne zmenil posolstvá v textoch a ako hlavný autor hudby sa pokúsil nadviazať na to najlepšie, čo pre Pink Floyd vytvoril v 70 rokoch.
Aj Divison Bell z roku 1994 napriek výbornej predajnosti rozdeľoval kritiku. Ponúkol set 11 floydovsky zádumčivých piesní, nad ktorými sa vznášali gitarové kreácie kapelníka, autora alebo spoluautora 10 songov. Podobné rámce má aj tretí "gilmourovský" album The Endless River z roku 2014, čo je však už skôr kolekcia 21 piesní pre ortodoxných fanúšikov Pink Floyd.
David Gilmour vydal medzitým celkovo päť sólových albumov, prvý už v roku 1978, nazval ho podľa svojho mena. V dobovom rozhovore povedal: „Tento album bol pre mňa dôležitý z hľadiska sebaúcty. Spočiatku som si nemyslel, že moje meno je dosť veľké na to, aby ho unieslo. Keď ste tak dlho v skupine, môže to byť trochu klaustrofobické a ja som potreboval vystúpiť z tieňa Pink Floyd.“
Druhá platňa z roku 1984 má názov About Face a pokračuje v trende pesničiek nevzdialených kompozíciám jeho domovskej skupiny. Nachádza sa na nej aj svieži singel Blue Light. Keďže potom bol David Gilmour vyťažený novou érou Pink Floyd, ďalší sólový album vydal až v roku 2006 a On An Island sa predával dobre, dosiahol špicu rebríčka v UK a v USA sa dostal na 6. miesto. Takmer navlas rovnaké údaje platia aj pre dielo Rattle That Rock z roku 2015.
Pred necelými dvoma rokmi vydal Gilmour do tretice album, ktorý dobyl domácu hitparádu a v USA vošiel do prvej desiatky. Volá sa Luck and Strange a pomáhali mu na ňom aj členovia rodiny. V roku 2024 ho predviedol na turné rovnakého názvu, spolu s pamätnými skladbami od Pink Floyd. Skupina funguje po smrti Ricka Wrighta už len ako duo.
David Gilmour má z prvého manželstva štyri deti a rovnaký počet aj s druhou ženou, ktorú si zobral v roku 1994 a spolu žijú v Británii na dvoch miestach. Muzikant trávi dosť času aj na svojom veľkom hausbóte Astoria, kde má nahrávacie štúdio. Na ňom dotvoril a zmixoval tri albumy Pink Floyd i väčšinu sólových nahrávok. Okrem toho sa dlhodobo venuje charite a podpore aktivizmu so širokým záberom - životné prostredie, duševné zdravie, boj proti rakovine i ochrana zvierat.
