Záhreb 1. júla (TASR) - Chorvátsko sa úderom dnešnej polnoci stalo 28. členským štátom Európskej únie. Je to ďalší medzník vo vývoji krajiny po vyhlásení nezávislosti od Juhoslávie v roku 1991. Zároveň ide o prvé rozšírenie EÚ od prijatia Bulharska a Rumunska v roku 2007.

Do ulíc chorvátskych miest prišli túto udalosť spolu s domácimi i zahraničnými politikmi privítať tisíce ľudí, aj keď nie všetci Chorváti členstvo krajiny v EÚ podporujú. Podľa agentúry APA sa to v nedeľu večer ukázalo v Splite, kde kontroverzný spevák Marko Perkovič "Thompson" pritiahol na tamojší štadión na svoj koncert viac divákov (okolo 40.000) ako ich prišlo na oslavy v Záhrebe (zúčastniť sa ich malo približne 10.000 ľudí).

Chorvátsky premiér Zoran Milanovič odmietol porovnanie členstva Chorvátska do EÚ s vstupom na palubu potápajúcej sa lode, keďže balkánska krajina i európsky blok zápasia s ekonomickými problémami. "Prítomnosť vás všetkých ma napĺňa pýchou a inšpiruje ma zdvihnúť tento pohár s ešte silnejším presvedčením, že je spolovice plný, nie spolovice prázdny," povedal Milanovič krátko pred polnocou na slávnostnej večeri pre 170 hostí.

Podpredsedníčka vlády Milanka Opačičová neskrývala problémy svojej krajiny, ale vstup do EÚ podľa nej otvára Chorvátsku nové príležitosti na ich vyriešenie. Kľúčovými problémami sú nezamestnanosť a nízke mzdy, Opačičová však vo Vukovare varovala, že "je to náš problém a EÚ ho za nás nevyrieši". Ďalej odmietla pochybnosti doma i v zahraničí, že Chorvátsko nie je pripravené na členstvo v EÚ. Naopak, Chorvátsko je "lepšie pripravené, ako niektorí starí členovia".

Mnohí Chorváti sa obávajú toho, že tvrdá konkurencia v EÚ zruinuje niektoré sektory národného hospodárstva a priláka prisťahovalcov, hľadajúcich prácu, čo by mohlo dostať trh práce pod ešte väčší tlak.

Prístupové rokovania, sprevádzané mnohými komplikáciami, trvali 2827 dní, uviedla tlačová agentúra HINA. Chorvátsko oficiálne požiadalo o členstvo v EÚ v Aténach vo februári 2003 a štatút kandidátskej krajiny dostalo v júni 2004.

Foto: TASR/Michal Svítok

V decembri 2004 Európska rada prijala rozhodnutie o termíne začatia prístupových rokovaní s Chorvátskom (17. marca 2005) za predpokladu, že krajina bude plne spolupracovať s haagskym tribunálom OSN pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Túto podmienku však Záhreb podľa EÚ nesplnil a tak sa prístupové rokovania po intenzívnom diplomatickom úsilí začali až 4. októbra 2005.

Dôvodom odkladu bol bývalý generálplukovník chorvátskej armády Ante Gotovina, obvinený tribunálom OSN z vojnových zločinov, ktorých sa mal dopustiť počas operácie Búrka v auguste 1995. Gotovinu sa podarilo chytiť až v decembri 2005 na ostrove Tenerife. V apríli 2011 ho tribunál OSN odsúdil na 24 rokov odňatia slobody, ale vlani 16. novembra ho senát tribunálu v odvolacom konaní zbavil všetkých obvinení a nariadil jeho prepustenie.

Foto: TASR/Michal Svítok

Európska politická špička privítala vstup Chorvátska do EÚ

Poprední európski politici gratulovali Chorvátsku, ktoré sa dnes o polnoci stalo 28. členom Európskej únie. Zároveň však upozornili, že iba členstvo v EÚ problémy tejto balkánskej krajiny nevyrieši.

Vstupom do Európskej únie sa Chorvátsko zmení k lepšiemu, povedal krátko po polnoci na ústredných oslavách v Záhrebe predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. "Gratulujem, Chorvátsko! Úderom polnoci vaša krajina prekročila dôležitú hranicu, ktorá zmení život tohto národa k lepšiemu. Vždy ste boli Európania - a teraz ste členmi Európskej únie. V mene vedúcich predstaviteľov 27 členských krajín, z ktorých mnohí sú tu, vítam vás z celého srdca," povedal Van Rompuy na slávnostnom ceremoniáli na hlavnom záhrebskom námestí Trg Bana Jelačiča.

Van Rompuy ocenil, že Chorvátsko odstránilo prekážky vo svojich vzťahoch so Slovinskom a Bosnou a Hercegovinou a vyjadril nádej, že v regióne budú nasledovať ďalšie pozitívne kroky. V tejto súvislosti spomenul podobnú cestu normalizácie vzťahov, po ktorej sa vydali Srbsko a Kosovo.

Chorvátsko sa vstupom do EÚ vrátilo na svoje "právoplatné miesto" v srdci Európy, konštatoval predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Chorvátsko je dobre pripravené, uskutočnilo dôležité reformy a je príkladom pre ostatné štáty v regióne. "Výzvy v našom svete sú obrovské. Ale ako súčasť európskej rodiny Chorvátsko nie je samé. Rovnako ako Európska komisia podporila váš vstup, pomôžeme vám ako členskému štátu," povedal Barroso.



Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz ocenil, že Chorvátsko vytvorilo inštitúcie založené na hodnotách demokracie, zmierenia a právneho štátu a reformovalo svoju ekonomiku, aby bola konkurencieschopnejšia. "Ukázali ste, že odhodlaním a tvrdou prácou sa dá dosiahnuť členstvo v EÚ," povedal Schulz v prejave v Záhrebe. V oblasti západného Balkánu, ktorým ešte pred 20 rokmi otriasala vojna, prispieva európska integrácia podľa neho k mieru a zmene. Príspevok Chorvátska do spoločného európskeho projektu obohatí všetkých, dodal Schulz.

Foto: TASR/AP

Ako prvá zablahoželala Chorvátsku po polnoci litovská prezidentka Dalia Grybauskaite, ktorej krajina od 1. júla na pol roka predsedá EÚ. Svojmu chorvátskemu partnerovi Ivovi Josipovičovi odovzdala "európsky tímový dres", pretože "Chorvátsko a Litva sú basketbalové krajiny, takže veľmi dobre vieme, aké je dôležité je byť tímovým hráčom". "Od dnešného dňa má Európa ďalšieho silného hráča. Začnime víťaziť spoločne," povedala Grybauskaite.

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, ktorá ako jedna z mála do Záhrebu necestovala, prostredníctvom podcastu do Záhrebu odkázala, že na Chorvátsko čaká ešte mnoho práce v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii. Pripomenula však aj nevyhnutnosť reforiem hospodárstva a trhu práce, čo však podľa jej názoru nie je chorvátske špecifikum.

Na oslavy do Záhrebu pricestovalo podľa agentúry HINA 170 vysokopostavených hostí, vrátane 15 prezidentov, 13 predsedov vlád a troch predsedov parlamentov, ako aj mnohých podpredsedov a členov vlád. Pricestoval aj srbský prezident Tomislav Nikolič a premiér Ivica Dačič, ako aj čiernohorský prezident a premiér Filip Vujanovič a Milo Djukanovič. Nechýbajú ani český prezident Miloš Zeman a slovenský premiér Robert Fico.

Reakcie slovenských politikov

Foto: FOTO TASR/Pavel Neubauer

Vstup Chorvátska do Eúropskej únie bol správnym krokom, vyhlásil R. Fico
Vstup Chorvátska do Európskej únie bol správnym krokom. Slovensko podporí aj jeho členstvo v Schengenskom priestore. Novinárom to dnes v lietadle povedal slovenský premiér Robert Fico počas návratu zo Záhrebu, kde sa zúčastnil na oslavách vstupu Chorvátska do Európskej únie. Od dnešného dňa je Chorvátsko 28. členom bloku.

"To je pravda, že Chorvátsku sa nedarí ekonomicky. Napriek tomu chcem zablahoželať Chorvátsku, pretože želám každej jednej krajine, aby vstúpila do EÚ čo najrýchlejšie. Môžem to ilustrovať na Slovensku. Členstvo Slovenska v tejto inštitúcií bolo doteraz veľmi úspešné - ekonomicky, sociálne aj finančne. Preto verím, že rovnako bude hodnotiť aj Chorvátsko po niekoľkých rokoch svoje členstvo," konštatoval Fico.

Svoju prítomnosť na oslavách v Záhrebe komentoval slovami, že je to o symboloch: "My to tak nevnímame, ale keby takáto bola akcia u nás na Slovensku, tak tiež pozeráme na zoznam premiérov, ktorí prišli, ktorí nie. Ani by ste neverili, ako to ovplyvňuje vzájomné vzťahy."



Premiér poznamenal, že Slovensko intenzívne podporovalo členstvo Chorvátska v Únii: "Boli sme prvou krajinou, ktorá ratifikovala prístupovú zmluvu medzi Chorvátskom a EÚ. Nakoniec Slováci považujú Chorvátsko za svoju druhú domovinu. V roku 2012 navštívilo Chorvátsko okolo 350.000 Slovákov ako turisti, takže naše vzťahy sú úplne excelentné."

Robert Fico pripomenul, že Slovensko zároveň od 1. júla tohto roku otvorilo Chorvátsku pracovný trh. "Chceme, aby toto bolo bežnou súčasťou vzťahov medzi členskými štátmi EÚ. Ako viete, Slovinci neotvorili Chorvátom pracovný trh. Verím, že naše vzťahy sú veľmi dobré a budú naďalej dobré. Mám osobne dobré vzťahy s chorvátskym premiérom. Celkovo, keď si zoberieme aj slovenských a chorvátskych diplomatov, tie vzťahy boli vždy nadštandardné."

Premiér dodal, že Slovensko bude určite podporovať vstup Chorvátska aj do Schengenského priestoru. "Rovnaký názor máme aj na Bulharsko a Rumunsko, pretože schengen treba rozširovať. Je to jedna z najväčších vymožeností EÚ, ak zrušíte hraničné priechody a môžete cestovať bez akýchkoľvek obmedzení. Z tohto dôvodu vítame každú krajine v Schengenskom priestore."

Foto: TASR/Pavel Neubauer

SDKÚ-DS: Vstup Chorvátska do EÚ je signálom nádeje pre ďalšie balkánske krajiny
Dnešný vstup Chorvátska do Európskej únie je dôležitým medzníkom pri rozširovaní spoločného európskeho projektu a pozitívnym signálom nádeje aj pre ďalšie krajiny regiónu západného Balkánu. Pre TASR to uviedol podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec.

"Vítame Chorvátsko na našej spoločnej európskej lodi a tešíme sa z tejto významnej udalosti. Význam tohto kroku je pre nás zvýraznený udalosťami zo začiatku eurointegračných rokovaní, ktoré presadil vtedajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda," vyhlásil Štefanec. Dodal, že Dzurindova úloha na európskej ceste Chorvátska je "pre históriu zapísaná aj udelením najvyššieho chorvátskeho štátneho vyznamenania Radu kráľovnej Jeleny".

Chorvátske členstvo v Európskej únii je podľa Štefanca významné nielen pre krajiny, ktoré ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia bojovali, ale aj pre našich občanov, ktorí s obľubou navštevujú pobrežie Jadranu. "Aj pri tejto významnej príležitosti rozšírenia EÚ po šesť a pol roku si uvedomujeme, že členstvo v EÚ znamená pre každú krajinu nové šance a príležitosti. Podmienky na lepší život občanov ale tiež súvisia s realizáciou potrebných reforiem a dodržiavaním pravidiel, ktoré vždy na európskej úrovni presadzujeme," uzavrel Štefanec.