Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Nedeľňajšie hlasovanie nasledovalo po agresívnej kampani, ktorá odhalila hlboké sociálne napätie v juhoamerickej krajine.
Autor TASR
Santiago 22. novembra (TASR) – Dvaja politici z opačných okrajov politického spektra dostali najviac hlasov v nedeľňajších prezidentských voľbách v Čile, nezískali však dostatočnú podporu na priame víťazstvo. Krajinu s najrozvinutejším hospodárstvom v regióne tak čaká zrejme polarizujúce druhé kolo hlasovania, informuje agentúra AP.
José Antonio Kast, krajne pravicový poslanec, ktorý v minulosti obhajoval niekdajšiu čilskú vojenskú diktatúru, skončil prvý s 28 percentami hlasov. Druhé miesto obsadil ľavicový bývalý líder študentských protestov Gabriel Boric so ziskom 25 percent.
Dosluhujúci prezident Sebastián Piňera gratuloval Kastovi a Boricovi po tom, ako volebná komisia oznámila výsledky sčítania viac ako 80 percent hlasov. Obaja sa stretnú v druhom kole prezidentských volieb 19. decembra.
Nedeľňajšie hlasovanie nasledovalo po agresívnej kampani, ktorá odhalila hlboké sociálne napätie v juhoamerickej krajine. Voliči rozhodovali aj o zložení 155-člennej dolnej komory Kongresu a polovici členov Senátu. Účasť vyzerala vysoká, keď viaceré volebné miestnosti museli nechať otvorené dlhšie vzhľadom na dlhé rady čakajúcich.
Boric (35), kandidát širokej volebnej aliancie zahŕňajúcej komunistov, sľuboval zvýšenie daní pre "superbohatých", rozšírenie sociálnych služieb či posilnenie ochrany životného prostredia. Chcel by tiež zrušiť súkromný dôchodkový systém, jeden z pilierov reforiem voľného trhu, zavedených v 80. rokoch za diktatúry Augusta Pinocheta.
Kast (55) z novej Republikánskej strany zdôrazňoval konzervatívne rodinné hodnoty a útočil na migrantov, mnohých z Haiti a Venezuely, ktorých obviňuje z kriminality. Zameral sa tiež na Piňeru, ktorý podľa neho zradil Pinochetov ekonomický systém, budovaný aj za pomoci jeho brata ako vtedajšieho šéfa centrálnej banky.
V Čile vypukli v roku 2019 rozsiahle protesty proti neoliberálnemu hospodárskemu systému, ktoré trvali niekoľko mesiacov a vážne oslabili Piňerovu vládu. Prezident neochotne súhlasil s referendom o prepísaní ústavy pochádzajúcej ešte z Pinochetovej éry. V máji bolo zvolené zhromaždenie na prípravu nového základného zákona, ktoré by svoju prácu malo ukončiť niekedy v budúcom roku, dopĺňa AP.
José Antonio Kast, krajne pravicový poslanec, ktorý v minulosti obhajoval niekdajšiu čilskú vojenskú diktatúru, skončil prvý s 28 percentami hlasov. Druhé miesto obsadil ľavicový bývalý líder študentských protestov Gabriel Boric so ziskom 25 percent.
Dosluhujúci prezident Sebastián Piňera gratuloval Kastovi a Boricovi po tom, ako volebná komisia oznámila výsledky sčítania viac ako 80 percent hlasov. Obaja sa stretnú v druhom kole prezidentských volieb 19. decembra.
Nedeľňajšie hlasovanie nasledovalo po agresívnej kampani, ktorá odhalila hlboké sociálne napätie v juhoamerickej krajine. Voliči rozhodovali aj o zložení 155-člennej dolnej komory Kongresu a polovici členov Senátu. Účasť vyzerala vysoká, keď viaceré volebné miestnosti museli nechať otvorené dlhšie vzhľadom na dlhé rady čakajúcich.
Boric (35), kandidát širokej volebnej aliancie zahŕňajúcej komunistov, sľuboval zvýšenie daní pre "superbohatých", rozšírenie sociálnych služieb či posilnenie ochrany životného prostredia. Chcel by tiež zrušiť súkromný dôchodkový systém, jeden z pilierov reforiem voľného trhu, zavedených v 80. rokoch za diktatúry Augusta Pinocheta.
Kast (55) z novej Republikánskej strany zdôrazňoval konzervatívne rodinné hodnoty a útočil na migrantov, mnohých z Haiti a Venezuely, ktorých obviňuje z kriminality. Zameral sa tiež na Piňeru, ktorý podľa neho zradil Pinochetov ekonomický systém, budovaný aj za pomoci jeho brata ako vtedajšieho šéfa centrálnej banky.
V Čile vypukli v roku 2019 rozsiahle protesty proti neoliberálnemu hospodárskemu systému, ktoré trvali niekoľko mesiacov a vážne oslabili Piňerovu vládu. Prezident neochotne súhlasil s referendom o prepísaní ústavy pochádzajúcej ešte z Pinochetovej éry. V máji bolo zvolené zhromaždenie na prípravu nového základného zákona, ktoré by svoju prácu malo ukončiť niekedy v budúcom roku, dopĺňa AP.
