Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Bacheletová bola prezidentkou Čile v rokoch 2006 až 2010 a tiež v rokoch 2014 až 2018. Následne štyri roky pôsobila ako vysoká komisárka OSN pre ľudské práva.
Autor TASR
Santiago 24. marca (TASR) - Čile v utorok oznámilo, že sťahuje podporu pre kandidatúru svojej bývalej prezidentky Michelle Bacheletovej na post generálnej tajomníčky Organizácie Spojených národov (OSN). TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
„Dospeli sme k záveru, že vzhľadom na voľby, rôznych kandidátov z krajín Latinskej Ameriky a rozdiely s niektorými aktérmi, ktorí definujú tento proces, je (Bacheletovej) kandidatúra a jej prípadný úspech nemožný,“ oznámilo čilské ministerstvo zahraničných vecí. Dodalo, že iného kandidáta nepodporí.
Nový čilský prezident José Antonio Kast opakovane kritizoval Bacheletovú i svojho predchodcu Gabriela Borica, ktorý podľa jeho slov „spravil chybu“, keď kandidatúru exprezidentky podporil. Bacheletová bola považovaná za favoritku na novú šéfku OSN, keď jej kandidatúru podporili aj dva najľudnatejšie štáty Latinskej Ameriky - Brazília a Mexiko.
Generálneho tajomníka vymenúva do funkcie Valné zhromaždenie OSN. Tomu predchádza odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN, pričom každý z jej stálych členov - Británia, Francúzsko, Čína, Rusko a Spojené štáty - môže nomináciu kandidáta vetovať.
Kandidatúru na funkciu šéfa OSN oficiálne oznámil aj riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi z Argentíny a záujem vyjadrila aj niekdajšia viceprezidentka Kostariky Rebeca Grynspanová.
Funkciu posledné dve funkčné obdobia zastáva portugalský diplomat António Guterres. Nedávno vyhlásil, že nastal čas, aby OSN viedla žena. Dosiaľ do jej čela žiadna zvolená nebola, aj keď sa o to pokúšali viaceré.
Bacheletová bola prezidentkou Čile v rokoch 2006 až 2010 a tiež v rokoch 2014 až 2018. Následne štyri roky pôsobila ako vysoká komisárka OSN pre ľudské práva.
Post generálneho tajomníka OSN spravidla rotuje medzi svetovými regiónmi. Podľa tejto tradície je vyhradený pre zástupcu alebo zástupkyňu z niektorej krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku (skupina GRULAC). Podľa médií sa očakáva, že výberový proces začnú členovia Bezpečnostnej rady OSN do konca júla.
„Dospeli sme k záveru, že vzhľadom na voľby, rôznych kandidátov z krajín Latinskej Ameriky a rozdiely s niektorými aktérmi, ktorí definujú tento proces, je (Bacheletovej) kandidatúra a jej prípadný úspech nemožný,“ oznámilo čilské ministerstvo zahraničných vecí. Dodalo, že iného kandidáta nepodporí.
Nový čilský prezident José Antonio Kast opakovane kritizoval Bacheletovú i svojho predchodcu Gabriela Borica, ktorý podľa jeho slov „spravil chybu“, keď kandidatúru exprezidentky podporil. Bacheletová bola považovaná za favoritku na novú šéfku OSN, keď jej kandidatúru podporili aj dva najľudnatejšie štáty Latinskej Ameriky - Brazília a Mexiko.
Generálneho tajomníka vymenúva do funkcie Valné zhromaždenie OSN. Tomu predchádza odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN, pričom každý z jej stálych členov - Británia, Francúzsko, Čína, Rusko a Spojené štáty - môže nomináciu kandidáta vetovať.
Kandidatúru na funkciu šéfa OSN oficiálne oznámil aj riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi z Argentíny a záujem vyjadrila aj niekdajšia viceprezidentka Kostariky Rebeca Grynspanová.
Funkciu posledné dve funkčné obdobia zastáva portugalský diplomat António Guterres. Nedávno vyhlásil, že nastal čas, aby OSN viedla žena. Dosiaľ do jej čela žiadna zvolená nebola, aj keď sa o to pokúšali viaceré.
Bacheletová bola prezidentkou Čile v rokoch 2006 až 2010 a tiež v rokoch 2014 až 2018. Následne štyri roky pôsobila ako vysoká komisárka OSN pre ľudské práva.
Post generálneho tajomníka OSN spravidla rotuje medzi svetovými regiónmi. Podľa tejto tradície je vyhradený pre zástupcu alebo zástupkyňu z niektorej krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku (skupina GRULAC). Podľa médií sa očakáva, že výberový proces začnú členovia Bezpečnostnej rady OSN do konca júla.
