MS v hokeji 2026
Všetky správy
Aktivisti dúfali, že na rokovaniach v Hirošime bude najväčší druh tučniaka a jediný vták, ktorý trvalo hniezdi v antarktickej zime vyhlásený za osobitne chránený druh.
Autor TASR
Tokio 21. mája (TASR) - Nesúhlas Číny a Ruska na každoročných rokovaniach o Antarktíde zabránil dohode o posilnení ochrany ohrozeného tučniaka cisárskeho, informovala vo vo štvrtok agentúra AFP. Išlo o jednu z nasledovanejších tém na zasadnutí signatárov Antarktickej zmluvy v Japonsku, píše TASR.
Aktivisti dúfali, že na rokovaniach v Hirošime bude najväčší druh tučniaka a jediný vták, ktorý trvalo hniezdi v antarktickej zime vyhlásený za osobitne chránený druh. Tým by sa zaviedli obmedzenia pre lodnú dopravu a cestovný ruch, ktoré spolu so zmenami klímy ohrozujú mnohé živočíšne druhy v Antarktíde.
Ochrana tučniakov cisárskych je síce prioritou, ale na rokovaní v Hirošime nezískali postavenie osobitne chráneného druhu. Dôrazne to odmietla predovšetkým Čína a k nej sa pridalo aj Rusko, povedal na tlačovej konferencii predsedajúci Hideki Ujama z japonského ministerstva zahraničných vecí.
Čína pripustila, že je potrebné uprednostniť ich ochranu pre zachovanie prežitia tohto druhu. Zvýšenie stupňa ochrany však považuje za predčasné a že by sa mali hľadať alternatívy.
„Bolo veľkým sklamaním, že sa nám nepodarilo dosiahnuť konsenzus,“ uviedol Ujama. Všetci účastníci sa však zhodli, že budú pokračovať v diskusiách, ako lepšie chrániť tučniaky a regulovať ľudskú činnosť v Antarktíde.
Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) tento rok zaradila tučniaky cisárske medzi ohrozené druhy. Prudký pokles ich populácie spôsobuje topenie morského ľadu, čo je ich prirodzené prostredie pre život. IUCN odhadla, že do roku 2080 sa môže znížiť populácia týchto tučniakov na polovicu.
Hlavný poradca Svetového fond na ochranu prírody (WWF) pre polárne oblasti a oceány Rod Donwie podotkol, že rozhodovanie na základe Antarktickej zmluvy nedokáže udržať krok s prudkým tempom klimatických zmien. Je podľa neho hlboko znepokojujúce, že „veľmi malá menšina“ signatárov zmluvy zabránila dosiahnutiu konsenzu v sprísnení ochrany tučniakov.
Tučniaky cisárske sú najväčšie a najťažšie tučniaky, majú výrazné zlatooranžové sfarbenie na krku a hrudi. Sú tiež symbolom schopnosti prežiť v drsných podmienkach Antarktídy. Satelitné snímky naznačujú, že medzi rokmi 2009 a 2018 počet dospelých jedincov klesol o asi 20.000, čo je desať percent ich populácie.
Na rokovaniach v Hirošime sa riešil aj rastúci počet turistov v Antarktíde. V sezóne 2024-2025 ich bolo takmer 120.000. Delegáti diskutovali o možných obmedzeniach vstupu do niektorých oblastí alebo regulácii niektorých aktivít, ako aj o zavedení maximálneho počtu návštevníkov.
Antarktickú zmluvu v roku 1959 podpísalo 12 signatárov (Argentina, Austrália, Belgicko, Čile, Francúzsko, Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, Južná Afrika, Sovietsky zväz (dnes Rusko), Spojené kráľovstvo a USA). Zaviazali sa v nej ochraňovať prírodu Antarktídy a slobodu vedeckého výskumu, či vylúčenie akýchkoľvek aktivít vojenského charakteru na tomto kontinente.
Aktivisti dúfali, že na rokovaniach v Hirošime bude najväčší druh tučniaka a jediný vták, ktorý trvalo hniezdi v antarktickej zime vyhlásený za osobitne chránený druh. Tým by sa zaviedli obmedzenia pre lodnú dopravu a cestovný ruch, ktoré spolu so zmenami klímy ohrozujú mnohé živočíšne druhy v Antarktíde.
Ochrana tučniakov cisárskych je síce prioritou, ale na rokovaní v Hirošime nezískali postavenie osobitne chráneného druhu. Dôrazne to odmietla predovšetkým Čína a k nej sa pridalo aj Rusko, povedal na tlačovej konferencii predsedajúci Hideki Ujama z japonského ministerstva zahraničných vecí.
Čína pripustila, že je potrebné uprednostniť ich ochranu pre zachovanie prežitia tohto druhu. Zvýšenie stupňa ochrany však považuje za predčasné a že by sa mali hľadať alternatívy.
„Bolo veľkým sklamaním, že sa nám nepodarilo dosiahnuť konsenzus,“ uviedol Ujama. Všetci účastníci sa však zhodli, že budú pokračovať v diskusiách, ako lepšie chrániť tučniaky a regulovať ľudskú činnosť v Antarktíde.
Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) tento rok zaradila tučniaky cisárske medzi ohrozené druhy. Prudký pokles ich populácie spôsobuje topenie morského ľadu, čo je ich prirodzené prostredie pre život. IUCN odhadla, že do roku 2080 sa môže znížiť populácia týchto tučniakov na polovicu.
Hlavný poradca Svetového fond na ochranu prírody (WWF) pre polárne oblasti a oceány Rod Donwie podotkol, že rozhodovanie na základe Antarktickej zmluvy nedokáže udržať krok s prudkým tempom klimatických zmien. Je podľa neho hlboko znepokojujúce, že „veľmi malá menšina“ signatárov zmluvy zabránila dosiahnutiu konsenzu v sprísnení ochrany tučniakov.
Tučniaky cisárske sú najväčšie a najťažšie tučniaky, majú výrazné zlatooranžové sfarbenie na krku a hrudi. Sú tiež symbolom schopnosti prežiť v drsných podmienkach Antarktídy. Satelitné snímky naznačujú, že medzi rokmi 2009 a 2018 počet dospelých jedincov klesol o asi 20.000, čo je desať percent ich populácie.
Na rokovaniach v Hirošime sa riešil aj rastúci počet turistov v Antarktíde. V sezóne 2024-2025 ich bolo takmer 120.000. Delegáti diskutovali o možných obmedzeniach vstupu do niektorých oblastí alebo regulácii niektorých aktivít, ako aj o zavedení maximálneho počtu návštevníkov.
Antarktickú zmluvu v roku 1959 podpísalo 12 signatárov (Argentina, Austrália, Belgicko, Čile, Francúzsko, Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, Južná Afrika, Sovietsky zväz (dnes Rusko), Spojené kráľovstvo a USA). Zaviazali sa v nej ochraňovať prírodu Antarktídy a slobodu vedeckého výskumu, či vylúčenie akýchkoľvek aktivít vojenského charakteru na tomto kontinente.
