Peking 4. júna (TASR) - Čínska polícia tento rok neumožnila príbuzným obetí brutálneho potlačenia prodemokratických protestov na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v Pekingu, aby navštívili hroby svojich blízkych na cintoríne v čínskej metropole. Agentúru AFP o tom pod podmienkou zachovania anonymity informoval oboznámený zdroj, píše TASR.

Podľa AFP je tento postup polície súčasťou dlhoročnej kampane čínskeho vedenia zameranej na vymazanie tejto udalosti z kolektívnej pamäti.

Príbuzní obetí brutálneho potlačenia protestov na Námestí nebeského pokoja pritom vyše 30 rokov v deň výročia - 4. júna - prichádzali na cintorín a čítali spomienkové vyhlásenia venované svojim blízkym - aj keď pod dohľadom polície, upozornila vo svojom vyhlásení ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).

Amnesty konštatovala, že ju znepokojuje zjavné stupňovanie snáh čínskych úradov potláčať pripomínanie si výročia.

„Zákaz návštevy hrobov blízkych pre príbuzných ľudí zabitých počas zásahu na Námestí nebeského pokoja je bezcitným činom čínskych úradov,“ vyhlásila zástupkyňa riaditeľa organizácie pre Áziu Sarah Brooksová.

Združenie Matky z Tchien-an-menu krátko pred 37. výročím zverejnilo každoročnú výzvu, v ktorej žiada spravodlivosť pre svojich blízkych. Vyhlásenie podpísané 107 osobami požaduje úplné objasnenie okolností zásahu, odškodnenie obetí a ich rodín a vyvodenie právnej zodpovednosti voči vinníkom.

Počas zásahu bezpečnostných zložiek v roku 1989 zahynuli stovky, možno až tisíce ľudí, keď sa armádne jednotky prebojovávali cez davy snažiace sa zabrániť vojakom dostať sa k demonštrantom na Námestí nebeského pokoja v centre Pekingu. Rozhodnutie vedenia Komunistickej strany Číny nasadiť armádu predstavovalo podľa agentúry AP jeden z kľúčových momentov moderných čínskych dejín. Potvrdilo totiž, že hospodárske reformy, ktoré neskôr premenili krajinu na druhú najväčšiu ekonomiku sveta, nebudú sprevádzané politickou liberalizáciou.

Bezpečnostné opatrenia v súvislosti s výročím udalostí na Námestí nebeského pokoja posilnila vo štvrtok aj polícia v Hongkongu s cieľom zabrániť akýmkoľvek spomienkovým akciám. V jednom z miestnych parkov sa totiž až do roku 2019 konalo hromadné pietne zhromaždenie pri sviečkach. Po rozsiahlych protivládnych protestoch v Hongkongu a tvrdom zákroku proti opozícii tamojšie úrady podobné podujatia prestali povoľovať.

V stredu polícia v Hongkongu zabránila dvom umelcom, aby si svojimi performanciami verejne pripomenuli 37. výročie tragických udalostí. Jeden z nich pritom iba na krátky čas zdvihol pred obchodným domom balón v tvare otáznika. Druhý natiahol okolo miestneho parku 6,4 metra dlhý červený povraz - táto dĺžka symbolizuje dátum tragických udalostí.

Na rozdiel od Číny sa na Taiwane, na ktorý si Peking robí nároky, vo štvrtok popoludní a večer uskutočnia spomienkové podujatia na obete represálií spred 37 rokov v Pekingu.

Taiwanský prezident Laj Čching-te vo svojom vyhlásení zverejnenom aj na sociálnych sieťach kritizoval Čínu za to, že neprevzala zodpovednosť za masaker na Námestí nebeského pokoja spred 37 rokov.

„Skutočne veľká krajina“ by sa nemala spoliehať na silnú armádu, ale skôr by sa mala konfrontovať s ranami svojej histórie, napísal Lay na Facebooku. Vyjadril nádej, že Čína sa postaví udalostiam čelom, uzná pochybenie a začne dialóg.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pri príležitosti výročia vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že „žiadna miera cenzúry nedokáže vymazať minulosť“. Dodal, že ľudia, ktorí obetovali všetko pri obhajobe svojich práv na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie, budú raz očistení od krívd.

Čína vo štvrtok v reakcii na toto vyhlásenie obvinila amerického ministra zahraničných vecí z prekrúcania faktov a očierňovania jej politického systému.

Zatiaľ čo svet si krvavé potlačenie protestov v Pekingu pravidelne pripomína, v samotnej Číne je táto téma tabuizovaná a podlieha prísnej cenzúre. Peking dodnes nezverejnil presný počet obetí a v tom čase z nepokojov obvinil kontrarevolucionárov, ktorí sa údajne snažili zvrhnúť Komunistickú stranu Číny.