Peking 12. marca (TASR) - Čína vo štvrtok schválila takzvaný zákon o etnickej jednote, ktorý podľa ochrancov ľudských práv môže ešte viac marginalizovať menšinové skupiny. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Čínska vláda je už desaťročia obviňovaná z politiky, ktorá núti menšiny prispôsobiť sa Chanom - najväčšej etnickej skupine v krajine.

Zákon, ktorý prijalo Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov, formalizuje podporu mandarínčiny ako „spoločného národného jazyka“ vo vzdelávaní, úradnej komunikácii a na verejných miestach.

Spoločenská súdržnosť je kľúčovým bodom nového zákona o „etnickej jednote“, ktorý kriminalizuje „násilné teroristické aktivity, etnické separatistické aktivity alebo náboženské extrémistické aktivity“. Zákon stanovuje, že jeho cieľom je „posilniť súdržnosť“ v Číne, ktorá podľa legislatívy prechádza bezprecedentnými spoločenskými zmenami.

Čína oficiálne uznáva 55 etnických menšín, ktoré hovoria stovkami jazykov a dialektov. Vláda už v minulosti nariadila, aby sa mandarínska čínština používala ako vyučovací jazyk v niektorých oblastiach vrátane Tibetu a Vnútorného Mongolska, kde žije veľké množstvo menšín.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch označila nový zákon ako „významný odklon“ od politiky éry Teng Siao-pchinga, ktorá zaručovala menšinám právo používať ich vlastné jazyky. (V rokoch 1978 až 1989 bol Teng najvyšším vodcom Čínskej ľudovej republiky, pozn. TASR).

Na základe novej legislatívy budú musieť vzdelávacie inštitúcie používať mandarínčinu ako hlavný vyučovací jazyk a tínedžeri ju po ukončení povinnej školskej dochádzky majú ovládať.

„Nie je náhoda, že zákon sa zameriava na priestory, kde deti najčastejšie prichádzajú do styku so svojím materinským jazykom,“ uviedla pre AFP Erika Nguyenová z neziskovej organizácie PEN America. „Zámerom je prerušiť väzby detí s ich identitou, históriou a kultúrou,“ varovala.

V nedávnej správe organizácie PEN America a Južného mongolského informačného centra pre ľudské práva (SMHRIC) sa uvádza, že vyše 80 percent mongolských webových stránok v Číne bolo „cenzurovaných alebo zakázaných“.

Požiadavka plynulej znalosti mandarínčiny vo verejnom živote môže tiež obmedziť šance mongolsky hovoriacich ľudí na profesionálny rast, uviedla vo svojom vyhlásení SMHRIC. „Z ekonomického hľadiska to marginalizuje Mongolov, lebo plynulá znalosť čínštiny (teraz) otvára cestu k zamestnaniu a kariérnemu postupu,“ uviedla organizácia.

Zo zákona tiež vyplýva, že jeho ustanovenia sa môžu uplatňovať aj mimo hraníc Číny.