FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Komunistická strana Číny založila Tibetskú autonómnu oblasť v roku 1965 - šesť rokov po tom, čo tibetský duchovný vodca, 14. dalajláma, ušiel do exilu v Indii po neúspešnom povstaní.
Autor TASR
Peking/Lhasa 20. augusta (TASR) - Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu pricestoval do tibetskej metropoly Lhasa. Ide o jeho druhú návštevu Tibetu vo funkcii lídra Číny, uskutočnila sa pri príležitosti 60. výročia vzniku Tibetskej autonómnej oblasti. Informovali o tom agentúry Reuters a AP, píše TASR.
Agentúra Sinchua napísala, že Siho „vrelo privítali ľudia rôznych etnických skupín“, ktorí mávali kyticami kvetov a tancovali. Sin-chua doplnila, že počas návštevy Si Ťin-pching naliehal na budovanie „moderného socialistického“ Tibetu - „jednotného, prosperujúceho, civilizovaného, harmonického a krásneho“.
Komunistická strana Číny založila Tibetskú autonómnu oblasť v roku 1965 - šesť rokov po tom, čo tibetský duchovný vodca, 14. dalajláma, ušiel do exilu v Indii po neúspešnom povstaní. Tibet sa tak stal piatou a poslednou autonómnou oblasťou Číny - po Vnútornom Mongolsku, Sin-ťiangu, Kuang-si a Ning-sia.
Formálne priznanie autonómie malo miestnym etnickým menšinám - vrátane Tibeťanov - poskytnúť väčšie právo spolurozhodovať o politike a zaručiť slobodu náboženského vyznania. Medzinárodné ľudskoprávne organizácie i Tibeťania žijúci v exile však čínske vládnutie v regióne pravidelne označujú za represívne. Peking tieto obvinenia odmieta.
Agentúra AP píše, že po desaťročiach politických represií vrátane demolácie niektorých budhistických kláštorov a väznenia mníchov v posledných rokoch badať zintenzívnenie migrácie väčšinových Chanov do Tibetu. Častá je prax, keď úrady odoberajú tibetské deti ich rodičom a umiestňujú ich do internátnych škôl, kde sa vyučuje v mandarínčine. Dochádza aj k potláčaniu všetkých foriem politických alebo kultúrnych prejavov Tibeťanov. V tejto situácii je Tibet prakticky uzavretý pre novinárov i cudzincov.
Počas krátkeho obdobia po olympijských hrách v Pekingu - v roku 2008, keď sa Čína viac otvorila svetu - otriasli Tibetom protesty mníchov a mníšok spojené so sériou prípadov, keď mnohí z nich na protest proti politike Pekingu páchali samovraždy upálením.
Kritici tvrdia, že represie v Tibete sa od potlačenia týchto protivládnych protestov stali systematickejšími a rozsiahlejšími. Čína tvrdí, že v tomto období znížila chudobu a vybudovala infraštruktúru regiónu.
Tibet má pre Čínu strategický význam, keďže hraničí s Indiou, pričom medzi armádami oboch krajín dochádzalo v minulosti k stretom.
Siho príchod do Tibetu časovo koliduje s cestou šéfa čínskej diplomacie Wang Iho do Indie. Obe krajiny sa tento týždeň zaviazali k obnove vzťahov narušených po závažnom pohraničnom incidente v roku 2020.
Agentúra Sinchua napísala, že Siho „vrelo privítali ľudia rôznych etnických skupín“, ktorí mávali kyticami kvetov a tancovali. Sin-chua doplnila, že počas návštevy Si Ťin-pching naliehal na budovanie „moderného socialistického“ Tibetu - „jednotného, prosperujúceho, civilizovaného, harmonického a krásneho“.
Komunistická strana Číny založila Tibetskú autonómnu oblasť v roku 1965 - šesť rokov po tom, čo tibetský duchovný vodca, 14. dalajláma, ušiel do exilu v Indii po neúspešnom povstaní. Tibet sa tak stal piatou a poslednou autonómnou oblasťou Číny - po Vnútornom Mongolsku, Sin-ťiangu, Kuang-si a Ning-sia.
Formálne priznanie autonómie malo miestnym etnickým menšinám - vrátane Tibeťanov - poskytnúť väčšie právo spolurozhodovať o politike a zaručiť slobodu náboženského vyznania. Medzinárodné ľudskoprávne organizácie i Tibeťania žijúci v exile však čínske vládnutie v regióne pravidelne označujú za represívne. Peking tieto obvinenia odmieta.
Agentúra AP píše, že po desaťročiach politických represií vrátane demolácie niektorých budhistických kláštorov a väznenia mníchov v posledných rokoch badať zintenzívnenie migrácie väčšinových Chanov do Tibetu. Častá je prax, keď úrady odoberajú tibetské deti ich rodičom a umiestňujú ich do internátnych škôl, kde sa vyučuje v mandarínčine. Dochádza aj k potláčaniu všetkých foriem politických alebo kultúrnych prejavov Tibeťanov. V tejto situácii je Tibet prakticky uzavretý pre novinárov i cudzincov.
Počas krátkeho obdobia po olympijských hrách v Pekingu - v roku 2008, keď sa Čína viac otvorila svetu - otriasli Tibetom protesty mníchov a mníšok spojené so sériou prípadov, keď mnohí z nich na protest proti politike Pekingu páchali samovraždy upálením.
Kritici tvrdia, že represie v Tibete sa od potlačenia týchto protivládnych protestov stali systematickejšími a rozsiahlejšími. Čína tvrdí, že v tomto období znížila chudobu a vybudovala infraštruktúru regiónu.
Tibet má pre Čínu strategický význam, keďže hraničí s Indiou, pričom medzi armádami oboch krajín dochádzalo v minulosti k stretom.
Siho príchod do Tibetu časovo koliduje s cestou šéfa čínskej diplomacie Wang Iho do Indie. Obe krajiny sa tento týždeň zaviazali k obnove vzťahov narušených po závažnom pohraničnom incidente v roku 2020.
