Brusel 23. februára (TASR) - Členské štáty Európskej únie sa na pondelňajšom zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci nedohodli na prijatí 20. balíka sankcií proti Rusku. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová naznačila, že dohodu okrem Maďarska blokovala aj Slovenská republika, píše TASR.
„Na rôznych úrovniach komunikujeme s maďarskými a slovenskými kolegami, aby sme s týmto balíkom pokračovali. Nie je to jednoduché. Nikdy to nie je jednoduché, ale práca pokračuje. Veľmi ma mrzí, že sme dnes nedosiahli dohodu, keďže zajtra je smutné výročie začiatku tejto vojny a naozaj musíme vyslať silné signály Ukrajine, že jej naďalej pomáhame, ale zároveň vyvíjame väčší tlak na Rusko,“ vyhlásila Kallasová.
Uviedla tiež, že EÚ obmedzí počet zamestnancov ruskej diplomatickej misie pri EÚ na 40 ľudí. „Nebudeme tolerovať zneužívanie diplomatickej moci,“ dodala.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v nedeľu na sociálnej sieti X avizoval, že jeho krajina bude na zasadnutí Rady EÚ blokovať prijatie 20. balíka sankcií proti Rusku. Nepodporí ho, kým Ukrajina neobnoví tranzit ropy cez ropovod Družba.
Novinári šéfke únijnej diplomacie položili otázku, či je veto Budapešti súčasťou kampane pred aprílovými parlamentnými voľbami v Maďarsku. Kallasová odpovedala, že je rozhodnutím Maďarska s prihliadnutím na ich históriu bojov proti ruským imperialistickým ambíciám prekvapená a „len ťažko sa jej chce veriť, že by to dokázalo priniesť nejaké bonusové body vo voľbách“.
Novinári sa jej potom pýtali na možné prepojenie medzi návštevou amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia v Bratislave a Budapešti s ich „čoraz asertívnejším postojom voči Ukrajine“. Kallasová uviedla, že pri tejto otázke nechce špekulovať.
Nový balík sankcií predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred viac než dvoma týždňami. Zameriava sa najmä na energetiku, finančné služby a obchod. EÚ ho chcela prijať do 24. februára - štvrtého výročia začiatku ruskej vojny na Ukrajine. Členské štáty sa však na ňom nedohodli ani na piatkovom rokovaní na úrovni veľvyslancov, pričom si vyžaduje podporu všetkých 27 členských krajín.
Do Maďarska a na Slovensko neprúdi ruská ropa cez ropovod Družba od 27. januára. Dôvodom je podľa Ukrajiny ruský útok na zariadenie ropovodu v meste Brody v Ľvovskej oblasti.
RFE/RL: Najnovší balík sankcií proti Rusku okrem Maďarska zablokovala aj SR
Najnovší 20. balík sankcií proti Rusku na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zablokovala okrem Maďarska aj Slovenská republika, uvádzajú zdroje stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). Budapešť svoje veto dopredu avizovala, oficiálny postoj SR známy nie je, píše TASR.
Slovenské veto podobne ako to maďarské podľa RFE/RL nesúvisí so žiadnym z navrhovaných reštriktívnych opatrení, ale s prerušením tranzitu ropy cez ropovod Družba. Ropovodom od 27. januára do Maďarska a na Slovensko neprúdi ruská ropa. Podľa Ukrajiny to spôsobil ruský útok na zariadenie ropovodu v meste Brody v Ľvovskej oblasti.
Podľa stanice RFE/RL na pondelňajšom rokovaní ministrov panovala „medzi 25 ostatnými členskými štátmi EÚ frustrácia“ a niektorí otvorene spochybňovali motívy Maďarska. Údajne tvrdili, že veto Budapešti je viac o aprílových parlamentných voľbách ako o dodávkach ropy.
Vetovanie 20. balíka protiruských sankcií Slovenskom naznačila po zasadnutí Rady EÚ aj šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. „Na rôznych úrovniach komunikujeme s maďarskými a slovenskými kolegami, aby sme s týmto balíkom pokračovali. Nie je to jednoduché. Nikdy to nie je jednoduché, ale práca pokračuje. Veľmi ma mrzí, že sme dnes nedosiahli dohodu, keďže zajtra je smutné výročie začiatku tejto vojny a naozaj musíme vyslať silné signály Ukrajine, že jej naďalej pomáhame, ale zároveň vyvíjame väčší tlak na Rusko,“ vyhlásila.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v nedeľu na sociálnej sieti X avizoval, že jeho krajina bude na zasadnutí Rady EÚ blokovať prijatie 20. balíka sankcií proti Rusku.
Nový balík sankcií predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred viac než dvoma týždňami. Zameriava sa najmä na energetiku, finančné služby a obchod. EÚ ho chcela prijať do 24. februára - štvrtého výročia začiatku ruskej vojny na Ukrajine. Členské štáty sa však na ňom nedohodli ani na piatkovom rokovaní na úrovni veľvyslancov, pričom si vyžaduje podporu všetkých 27 členských krajín.