Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Aj keď Clint Eastwood vlastní aj iné rezidencie, od malička bol jeho domov v Kalifornii.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Carmel 8. apríla (TASR) - V januári 1986 miestne noviny v Carmel-by-the-Sea priniesli senzačnú správu, že Clint Eastwood kandiduje na starostu. Do očí ľuďom udrel aj prísľub, že si dá plat len 200 dolárov mesačne. Pred 40 rokmi to neznelo až tak populisticky, najmä keď slávny herec nielen cez filmovú postavu (Drsný Harry) bojoval proti byrokracii, ale svoju "vojnu" viedol s miestnymi predpismi aj na komunálnej úrovni. A tak o štvrťroka neskôr muy k zvoleniu telefonicky gratuloval aj prezident USA Ronald Reagan.
Aj keď Clint Eastwood vlastní aj iné rezidencie, od malička bol jeho domov v Kalifornii. Narodil v San Franciscu, žil aj v LA a okolí a v roku 1981 sa usadil v útulnom pobrežnom mestečku, situovanom na malom polostrovnom výbežku do Pacifiku. Carmel-by-the-Sea si obľúbil už ako mladý vojak, keď ho v 50. rokoch dislokovali. Mestečku venoval veľkú časť svojho času, talentu aj osobnosti.
V Carmeli to však pre neho nebolo sprvoti priaznivé. Veľmi skoro nadobudol pocit, že s ním mestská administratíva zaobchádza neúctivo. Neustále narážal na pravidlá, regulácie, dane, stavebné povolenia a územné plány. Pochopil, že byť populárny herec a režisér neznamená automatickú popularitu v komunitnom spoluobčianstve, predovšetkým v zabehaných samosprávnych štruktúrach, dupľovane s osobitými inovatívnymi ambíciami.
V Carmeli vybudoval kancelársko-obchodný objekt s obľúbenou reštauráciou Hog's Breath Inn v zadnom dvore. Frustrovaný množstvom obštrukcií, ktoré mu bránili v ďalších rozvojových aktivitách, začal uvažovať, ako sa dá pozitívne ovplyvniť spôsob fungovania podnikateľského prostredia. Unavila ho aj nekonečná byrokracia v spore jeho plánu menšej budovy. Touto stavbou chcel revitalizovať centrum, mesto zažaloval a mimosúdna dohoda mu umožnila projekt realizovať. Konflikt s radnicou ho "naštartoval" aj do politiky. Najal si manažéra kampane a po priaznivých prvých prieskumoch podal kandidátku len pár hodín pred uzávierkou.
V kampani však neútočil na starostku Charlotte Townsendovú, nerobil si celoamerickú agitáciu a zostal spätý s komunitou. Zdôrazňoval potrebu budovať mosty medzi podnikateľmi a obyvateľmi. Nepoužíval veľkolepé reklamné triky, všetko riešil komunikáciou a 8. apríla 1986 sa stal starostom so ziskom 2166 (72 %) hlasov.
Vtedy 55-ročný nový šéf Carmelu sa okamžite pustil do práce. S tým, že dvojročný mandát chcel realizovať na projekty zlepšenia života a nie na vyššie politické ambície. Na konci volebného obdobia tvrdil, že splnil všetky hlavné sľuby. Zjednodušil stavebné a rekonštrukčné procesy, zabezpečil výstavbu parkoviska pre turistov, zrekonštruoval ranč, promenádu i toalety na pláži. Otvoril prístavbu knižnice určenú pre deti, ktorá sa pred jeho vstupom do komunálnej aktivity plánovala štvrťstoročie a na tento projekt bol obzvlášť hrdý.
Clint Eastwood k veciam pristupoval nie z politického, ale podnikateľsko-ľudského hľadiska a v meste Carmel-by-the-Sea má nezmazateľnú stopu. Vyskytli sa aj tradičné "zlé jazyky", napríklad o jeho malichernosti. Koloval aj žartík o tom, že sa mu počas funkcie starostu podarilo iba zrušiť dlhoročný zákaz konzumácie zmrzliny na verejnosti.
Na kuvikov a nevďačnosť časti miestnej verejnosti Eastwood nebral zreteľ, ale hoci ho mandát a jeho väčšinový úspech napĺňal, rozhodol sa už viac nekandidovať. K tomuto rozhodnutiu dospel po skúsenostiach, že napriek kompetenciám a rozsiahlej podpore strácal zbytočný čas s "handrkovaním" sa s úradmi. Často v absurdných situáciách, napríklad keď v garáži jedného z obyvateľov musel zdĺhavo riešiť otázku, či počas rekonštrukcie možno zmeniť sklon strechy.
Z hľadiska globálneho Clint Eastwood nemohol urobiť nič lepšie. Umelec sa ešte viac ponoril do filmárskeho kumštu a po svojej komunálnej epizóde natočil najlepšie veci - ako režisér a producent, istým spôsobom aj ako herec. Ako hlavný tvorca a aj hlavná postava obohatil kinematografiu oscarovými snímkami Nezmieriteľní (1992) a Million Dollar Baby (2004), nominácie a sošky v iných kategóriách dostali aj ním režírované excelentné drámy Madisonské mosty a Tajomná rieka. Zlatými glóbusmi ocenili jeho diela Bird a Listy z Iwo Jimy. Clint Eastwood dostal v roku 2009 čestnú Zlatú Palmu najprestížnejšieho európskeho festivalu v Cannes.
Aj keď Clint Eastwood vlastní aj iné rezidencie, od malička bol jeho domov v Kalifornii. Narodil v San Franciscu, žil aj v LA a okolí a v roku 1981 sa usadil v útulnom pobrežnom mestečku, situovanom na malom polostrovnom výbežku do Pacifiku. Carmel-by-the-Sea si obľúbil už ako mladý vojak, keď ho v 50. rokoch dislokovali. Mestečku venoval veľkú časť svojho času, talentu aj osobnosti.
V Carmeli to však pre neho nebolo sprvoti priaznivé. Veľmi skoro nadobudol pocit, že s ním mestská administratíva zaobchádza neúctivo. Neustále narážal na pravidlá, regulácie, dane, stavebné povolenia a územné plány. Pochopil, že byť populárny herec a režisér neznamená automatickú popularitu v komunitnom spoluobčianstve, predovšetkým v zabehaných samosprávnych štruktúrach, dupľovane s osobitými inovatívnymi ambíciami.
V Carmeli vybudoval kancelársko-obchodný objekt s obľúbenou reštauráciou Hog's Breath Inn v zadnom dvore. Frustrovaný množstvom obštrukcií, ktoré mu bránili v ďalších rozvojových aktivitách, začal uvažovať, ako sa dá pozitívne ovplyvniť spôsob fungovania podnikateľského prostredia. Unavila ho aj nekonečná byrokracia v spore jeho plánu menšej budovy. Touto stavbou chcel revitalizovať centrum, mesto zažaloval a mimosúdna dohoda mu umožnila projekt realizovať. Konflikt s radnicou ho "naštartoval" aj do politiky. Najal si manažéra kampane a po priaznivých prvých prieskumoch podal kandidátku len pár hodín pred uzávierkou.
V kampani však neútočil na starostku Charlotte Townsendovú, nerobil si celoamerickú agitáciu a zostal spätý s komunitou. Zdôrazňoval potrebu budovať mosty medzi podnikateľmi a obyvateľmi. Nepoužíval veľkolepé reklamné triky, všetko riešil komunikáciou a 8. apríla 1986 sa stal starostom so ziskom 2166 (72 %) hlasov.
Vtedy 55-ročný nový šéf Carmelu sa okamžite pustil do práce. S tým, že dvojročný mandát chcel realizovať na projekty zlepšenia života a nie na vyššie politické ambície. Na konci volebného obdobia tvrdil, že splnil všetky hlavné sľuby. Zjednodušil stavebné a rekonštrukčné procesy, zabezpečil výstavbu parkoviska pre turistov, zrekonštruoval ranč, promenádu i toalety na pláži. Otvoril prístavbu knižnice určenú pre deti, ktorá sa pred jeho vstupom do komunálnej aktivity plánovala štvrťstoročie a na tento projekt bol obzvlášť hrdý.
Clint Eastwood k veciam pristupoval nie z politického, ale podnikateľsko-ľudského hľadiska a v meste Carmel-by-the-Sea má nezmazateľnú stopu. Vyskytli sa aj tradičné "zlé jazyky", napríklad o jeho malichernosti. Koloval aj žartík o tom, že sa mu počas funkcie starostu podarilo iba zrušiť dlhoročný zákaz konzumácie zmrzliny na verejnosti.
Na kuvikov a nevďačnosť časti miestnej verejnosti Eastwood nebral zreteľ, ale hoci ho mandát a jeho väčšinový úspech napĺňal, rozhodol sa už viac nekandidovať. K tomuto rozhodnutiu dospel po skúsenostiach, že napriek kompetenciám a rozsiahlej podpore strácal zbytočný čas s "handrkovaním" sa s úradmi. Často v absurdných situáciách, napríklad keď v garáži jedného z obyvateľov musel zdĺhavo riešiť otázku, či počas rekonštrukcie možno zmeniť sklon strechy.
Z hľadiska globálneho Clint Eastwood nemohol urobiť nič lepšie. Umelec sa ešte viac ponoril do filmárskeho kumštu a po svojej komunálnej epizóde natočil najlepšie veci - ako režisér a producent, istým spôsobom aj ako herec. Ako hlavný tvorca a aj hlavná postava obohatil kinematografiu oscarovými snímkami Nezmieriteľní (1992) a Million Dollar Baby (2004), nominácie a sošky v iných kategóriách dostali aj ním režírované excelentné drámy Madisonské mosty a Tajomná rieka. Zlatými glóbusmi ocenili jeho diela Bird a Listy z Iwo Jimy. Clint Eastwood dostal v roku 2009 čestnú Zlatú Palmu najprestížnejšieho európskeho festivalu v Cannes.
