Washington 4. marca (TASR) - Americká spravodajská služba (CIA) má v pláne vyzbrojiť iránskych Kurdov s cieľom vyvolať v krajine povstanie. Informovala o tom v stredu televízia CNN s odvolaním sa na svoje zdroje. Podľa nich vláda prezidenta Donalda Trumpa vedie rokovania s iránskymi opozičnými skupinami a kurdskými lídrami v Iraku o poskytnutí vojenskej podpory, informuje TASR.

Zámerom USA je podľa jedného zo zdrojov, aby kurdské milície zaútočili na iránske bezpečnostné zložky. Bežným Iráncom by to umožnilo vyjsť do ulíc a nemuseli by sa obávať tvrdých zákrokov úradov ako počas nepokojov januári. Iný americký predstaviteľ uviedol, že Kurdi by mohli pomôcť zasiať chaos v Iráne a oslabiť vojenské kapacity režimu.

CNN upozorňuje, že izraelská armáda v uplynulých dňoch útočí na iránske vojenské a policajné základne pozdĺž hraníc s Irakom. Čiastkovým cieľom je podľa jedného zo zdrojov pripraviť pôdu pre možný prílev ozbrojených kurdských síl do severozápadného Iránu.

Iránske kurdské opozičné ozbrojené skupiny majú pozdĺž iracko-iránskych hraníc tisíce bojovníkov, predovšetkým v irackom Kurdistane. Niekoľko z týchto milícií už vydalo verejné vyhlásenia, v ktorých naznačujú bezprostrednú akciu a vyzývajú iránske ozbrojené sily na dezerciu. Iránsky Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) proti nim tiež od začiatku americko-izraelskej vojenskej operácie pravidelne útočí.

Podľa vysokopostaveného iránskeho kurdského predstaviteľa sa v utorok americký prezident Donald Trump telefonicky rozprával s predsedom Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu (KDPI) Mustafom Hidžrim aj s lídrami irackých kurdských skupín. CNN pripomína, že akýkoľvek pokus USA o vyzbrojenie iránskych Kurdov by museli odsúhlasiť kurdské hnutia v Iraku, keďže územie pod ich kontrolou by bolo použité na dodávky zbraní a ako odrazový mostík na prípadné útoky.

Zdroje upozorňujú, že prípadná vojenská podpora USA a Izraela pre kurdské pozemné sily v Iráne by musela byť rozsiahla. Americké spravodajské služby neustále poukazujú na to, že iránski Kurdi v súčasnosti nemajú vplyv ani zdroje na úspešné povstanie proti vláde v Teheráne. Iránske kurdské strany preto chcú politické záruky od Trumpovej vlády ešte pred akýmkoľvek ozbrojeným odporom voči Teheránu.

Na Blízkom východe žije 25 až 30 miliónov Kurdov, najmä v oblastiach na hraniciach Turecka, Sýrie, Iraku a Iránu. Väčšina z nich vyznáva sunnitský islam. V jednotlivých regiónoch majú rozmanité kultúrne, sociálne, náboženské a politické tradície, ako aj rôzne dialekty.

Spolupráca medzi Kurdmi a CIA v Iraku je dlhodobá. Tajná služba tam má podľa zdrojov jednu základňu pri hraniciach s Iránom. V hlavnom meste irackého Kurdistanu Arbíl sa tiež nachádza americký konzulát a v rámci proteroristickej koalície sú tam nasadené aj americké jednotky.

CNN pripomína, že časť Kurdov po invázii USA do Iraku a následnej občianskej vojne dúfali, že poloautonómna kurdská oblasť získa nezávislosť výmenou za spoluprácu s americkými silami, k čomu však nikdy nedošlo. S USA spolupracovali aj Kurdi v susednej Sýrii, kde ich bojovníci tvorili hlavnú silu v boji proti teroristom z Islamského štátu.

Spojené štáty sú však terčom kritiky, že po rokoch spojenectva sýrskych Kurdov opustili. Sily novej sýrskej vlády totiž v januári po úspešnej ofenzíve obsadili územia pod kontrolou miestnych kurdských milícií. Osobitný vyslanec pre Sýriu Tom Barrack v reakcii povedal, že účel spojenectva USA so sýrskymi Kurdmi „vo veľkej miere zanikol“.

Rovnakú kritiku Trumpovej vláde adresovali aj počas prvého funkčného obdobia, keď Turecko v roku 2019 podniklo ofenzívu proti kurdským militantom na severe Sýrie. Mnohí predstavitelia Trumpovej vlády preto neverejne upozorňujú na pocit sklamania, ktoré Kurdi cítia po spolupráci s USA.