Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Konferencia sa podľa Stiella zameriava na cieľ silnejšej a rýchlejšej elektrifikácie vo všetkých regiónoch sveta, ako aj na prístup zraniteľných krajín ku klimatickému financovaniu.
Autor TASR
Antalya 14. novembra (TASR) - Výkonný tajomník Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy Simon Stiell vyzval v sobotu vyjednávačov počas klimatickej konferencie COP31 v tureckej Antalyi na kompromisy v záujme dosiahnutia ambicióznych cieľov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
„Na začiatku druhého týždňa vyzývam zmluvné strany, aby urýchlene prešli k najťažším otázkam a vyhli sa taktickým prieťahom,“ uviedol Stiell v sobotu v príhovore k diplomatom z takmer 200 krajín na 31. klimatickej konferencii OSN (COP31) v Antalyi.
Konferencia sa podľa Stiella zameriava na cieľ silnejšej a rýchlejšej elektrifikácie vo všetkých regiónoch sveta, ako aj na prístup zraniteľných krajín ku klimatickému financovaniu. Zároveň pripustil, že rokovania o 165 bodoch programu sú zložité.
„Každá krajina má svoj názor. Každá krajina má svoj hlas. Dosiahnuť zhodu na každom slove a každej vete je náročná, no nevyhnutná práca. Bez kompromisu zo strany každého účastníka nie je možný spoločný úspech,“ zdôraznil.
Medzitým je priebežné hodnotenie európskej angažovanosti na podujatí prináša podľa šéfa nemeckej pobočky organizácie Greenpeace Martina Kaisera skôr rozčarovanie. Nemecký minister životného prostredia Carsten Schneider, ktorý na konferenciu pricestuje v pondelok, sa podľa Kaisera musí počas jej druhého a rozhodujúceho týždňa zasadiť za zahrnutie troch bodov do záverečnej deklarácie. Patrí medzi ne cieľ zelenej elektrifikácie, konkrétne plány na postupné vyraďovanie ropy, plynu a uhlia, ako aj zastavenie odlesňovania.
V oblasti elektrifikácie chce Austrália, ktorá konferencii spolupredsedá, presadiť cieľ zvýšiť podiel elektrickej energie na celosvetovej konečnej spotrebe energie zo súčasných 23 percent na 35 percent do roku 2035. Týka sa to všetkej energie využívanej napríklad na dopravu, vykurovanie, chladenie či prevádzku domácich spotrebičov.
Vyššia miera elektrifikácie v sektoroch dopravy, budov a priemyslu prináša výrazné zvýšenie efektívnosti.
Podľa prepočtov Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) by to v najlepšom prípade mohlo do roku 2035 znížiť škodlivé emisie oxidu uhličitého (CO2) z týchto odvetví o 40 percent. Čím väčší podiel tejto elektriny bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov, ako sú slnečná, veterná a vodná energia, tým lepšie pre ochranu klímy.
Rozdiely v názoroch na financovanie viedli počas prvého týždňa konferencie v rokovacích miestnostiach miestami k ostrým výmenám. Najmä africké štáty naliehali na darcovské krajiny, aby vniesli do veci jasno a zdokumentovali kto, koľko peňazí a kedy poskytne na ich adaptáciu na zhoršujúcu sa klimatickú krízu – a ako sa tieto prostriedky budú transparentne sledovať.
Problém pramení z istej nejednoznačnosti rezolúcie z konferencie COP30 v Brazílii. Hoci sa v nej rozhodlo, že bohaté štáty by mali do roku 2035 strojnásobiť svoju pomoc na adaptáciu, chýbal v nej východiskový rok, priebežné kroky aj konkrétna konečná suma, vysvetľuje DPA.
„Na začiatku druhého týždňa vyzývam zmluvné strany, aby urýchlene prešli k najťažším otázkam a vyhli sa taktickým prieťahom,“ uviedol Stiell v sobotu v príhovore k diplomatom z takmer 200 krajín na 31. klimatickej konferencii OSN (COP31) v Antalyi.
Konferencia sa podľa Stiella zameriava na cieľ silnejšej a rýchlejšej elektrifikácie vo všetkých regiónoch sveta, ako aj na prístup zraniteľných krajín ku klimatickému financovaniu. Zároveň pripustil, že rokovania o 165 bodoch programu sú zložité.
„Každá krajina má svoj názor. Každá krajina má svoj hlas. Dosiahnuť zhodu na každom slove a každej vete je náročná, no nevyhnutná práca. Bez kompromisu zo strany každého účastníka nie je možný spoločný úspech,“ zdôraznil.
Medzitým je priebežné hodnotenie európskej angažovanosti na podujatí prináša podľa šéfa nemeckej pobočky organizácie Greenpeace Martina Kaisera skôr rozčarovanie. Nemecký minister životného prostredia Carsten Schneider, ktorý na konferenciu pricestuje v pondelok, sa podľa Kaisera musí počas jej druhého a rozhodujúceho týždňa zasadiť za zahrnutie troch bodov do záverečnej deklarácie. Patrí medzi ne cieľ zelenej elektrifikácie, konkrétne plány na postupné vyraďovanie ropy, plynu a uhlia, ako aj zastavenie odlesňovania.
V oblasti elektrifikácie chce Austrália, ktorá konferencii spolupredsedá, presadiť cieľ zvýšiť podiel elektrickej energie na celosvetovej konečnej spotrebe energie zo súčasných 23 percent na 35 percent do roku 2035. Týka sa to všetkej energie využívanej napríklad na dopravu, vykurovanie, chladenie či prevádzku domácich spotrebičov.
Vyššia miera elektrifikácie v sektoroch dopravy, budov a priemyslu prináša výrazné zvýšenie efektívnosti.
Podľa prepočtov Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) by to v najlepšom prípade mohlo do roku 2035 znížiť škodlivé emisie oxidu uhličitého (CO2) z týchto odvetví o 40 percent. Čím väčší podiel tejto elektriny bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov, ako sú slnečná, veterná a vodná energia, tým lepšie pre ochranu klímy.
Rozdiely v názoroch na financovanie viedli počas prvého týždňa konferencie v rokovacích miestnostiach miestami k ostrým výmenám. Najmä africké štáty naliehali na darcovské krajiny, aby vniesli do veci jasno a zdokumentovali kto, koľko peňazí a kedy poskytne na ich adaptáciu na zhoršujúcu sa klimatickú krízu – a ako sa tieto prostriedky budú transparentne sledovať.
Problém pramení z istej nejednoznačnosti rezolúcie z konferencie COP30 v Brazílii. Hoci sa v nej rozhodlo, že bohaté štáty by mali do roku 2035 strojnásobiť svoju pomoc na adaptáciu, chýbal v nej východiskový rok, priebežné kroky aj konkrétna konečná suma, vysvetľuje DPA.
