Praha 9. apríla (TASR) - Český profesor ústavného práva Zdeněk Jičínský, jeden z architektov českej ústavy, signatár Charty 77, komentátor denníka Právo a niekdajší dlhoročný poslanec ČSSD, zomrel vo štvrtok skoro ráno vo veku 91 rokov. Právu informáciu potvrdil jeho syn Tomáš.

"V hlave to mal otecko zrovnané, bohužiaľ ale telo vypovedalo službu. Pred asi dvoma týždňami v nemocnici pri vyšetrení sa mu urobilo nevoľno a lekári zistili, že má akútnu leukémiu. Jeho organizmus ale nebol schopný regenerácie a bohužiaľ v noci došlo k zlyhaniu obličiek, koronavírus to nebol," povedal pre Právo Tomáš Jičínský.

Termín pohrebu zatiaľ nebol stanovený. Tomáš Jičínský vzhľadom na aktuálnu situáciu okolo koronavírusu predpokladá, že pôjde o rozlúčku v rodinnom kruhu.

Tomáš Jičínský dodal, že jeho otec pred desiatimi rokmi úspešne porazil rakovinu pľúc.

Zdeněk Jičínský bol absolventom Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, na ktorej ho v roku 1969 vymenovali za profesora. Venoval sa teórii štátu a práva.

Bol autorom mnohých publikácií. Podieľal sa aj na príprave návrhu prvej socialistickej ústavy. Patril k prvým zo signatárov Charty 77. Po revolúcii aktívne pôsobil v politike za ČSSD. Prezident Miloš Zeman mu udelil medailu Za zásluhy prvej triedy, dodáva spravodajský server tn.nova.cz.

Profil českého politika a ústavného právnika Zdeňka Jičínského

Český profesor ústavného práva Zdeněk Jičínský, jeden z architektov českej ústavy, signatár Charty 77 a niekdajší dlhoročný poslanec zomrel dnes vo veku 91 rokov. TASR prináša v tejto súvislosti jeho profil.

Zdeněk Jičínský sa narodil 26. februára 1929 v obci Ostřešany neďaleko Pardubíc. Vyštudoval gymnázium a v roku 1948 ho prijali na Právnickú fakultu Univerzity Karlovej. V tom istom roku vstúpil do Komunistickej strany Československa. Po ukončení štúdií v rokoch 1954 - 1964 učil na Vysokej škole Ústredného výboru KSČ.

Počas 60. rokov bol členom niekoľkých významných komisií: V roku 1960 sa podieľal na tvorbe novej československej ústavy, pričom nesúhlasil s tým, aby bol v jej názve – a takisto aj v názve štátu – prívlastok "socialistická".

V roku 1963 pôsobil v komisii pre rehabilitáciu Gustáva Husáka, Ladislava Novomeského a ďalších odsúdených "buržoáznych nacionalistov". V roku 1964 sa zastal proreformného prorektora straníckej vysokej školy a musel školu opustiť aj s desiatimi ďalšími pedagógmi. Začal vyučovať na Právnickej fakulte.

V roku 1968 pôsobil vo vládnej komisii, ktorá pripravovala federalizáciu Československa. Keď v rámci tohto procesu vznikli národné parlamenty v Českej a v Slovenskej republike, stal sa Jičínský poslancom Českej národnej rady. Zastával post predsedu ústavnoprávnej komisie (výboru) a získal mandát poslanca aj v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia.

Keďže vyjadril nesúhlas so sovietskou inváziou z 21. augusta 1968, musel po čistkách v rokoch 1969 a 1970 odísť z českého i federálneho parlamentu a z KSČ a prišiel aj o miesto na fakulte. Pracoval v Českej poisťovni ako likvidátor poistných udalostí, neskôr prešiel na právne oddelenie. Aj z toho zamestnania ho vyhodili potom, ako podpísal Chartu 77. Jeden a pol roka bol bez práce, potom pracoval ako podnikový právnik v Mototechne.

V roku 1981 ho na základe vykonštruovaného listu obvinili v kauze Kamión z protištátnej činnosti. Štátna bezpečnosť ho vydierala a nútila k spolupráci. V roku 1988 sa Zdeněk Jičínský zapojil do činnosti Českého Helsinského výboru.

V novembri 1989 stál pri zrode Občianského fóra a 28. decembra toho istého roku bol v prvej dvadsiatke poslancov kooptovaných do FZ (napríklad spolu s Alexandrom Dubčekom či Michaelom Kocábom). Stal sa podpredsedom FZ a pripravoval ďalšiu vlnu kooptácií, ktorými získali zastúpenie v parlamente predstavitelia študentov i občianskych hnutí.

Patril k neveľkej skupine predstaviteľov OF, ktorí ako kandidáta na post prezidenta uprednostňovali Dubčeka pred Václvom Havlom.

Petr Roubal, autor knihy "Starý pes, nové kúsky: Kooptácie do Federálneho zhromaždenia a vytváranie ponovembrovej politickej kultúry" konštatuje, že zásluhou Jičínského sa požiadavka zrekonštruovať parlament objavila už na druhom rokovaní OF s komunistickým premiérom Ladislavom Adamcom.

Stalo sa tak 28. novembra 1989, deň po generálnom štrajku. Jičínský navrhol, aby sa zákon o odvolávaní a kooptáciách poslancov schválil spolu so zrušením vedúcej úlohy komunistickej strany. "Jičínského erudícia sa prejavila v tom, že si oveľa skôr, než ostatní vodcovia OF uvedomil riziko živelného nátlaku na rezignáciu poslancov, ktorý mohol viesť k zablokovaniu parlamentu," konštatuje Roubal.

Jičínský tiež presadzoval pomerný volebný systém a navrhol, aby volebné obdobie po prvých slobodných voľbách bol dvojročné (1990 - 1992). V roku 1992 vstúpil do Československej strany sociálnodemokratickej. Kritizoval proces delenia federácie a z ústavného hľadiska a presadzoval referendum. Po zániku mandátu v roku 1992 pôsobil ako novinár v denníku Právo. V rokoch 1996 - 2010 bol (s výnimkou rokov 2002 a 2003) členom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky. V roku 2010 už zo zdravotných dôvodov nekandidoval.

Prof. JUDr. Zdeněk Jičínský, DrSc. bol držiteľom medaily Za zásluhy I. stupňa, ktorú mu 28. októbra 2014 udelil prezident ČR Miloš Zeman. Bol tiež autorom viacerých právnických a politických publikácií, napr. Problémy československej politiky, alebo Československý parlament v ponovembrovom vývoji.