< sekcia Zahraničie

Cyperskí činitelia chcú opätovne otvoriť opustené letovisko Varoša

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Varoša, južná štvrť pobrežného mesta Famagusta, je obohnaná plotom a opustená od roku 1974, keď Turecko po prevrate cyperských Grékov vpadlo do severnej časti Cypru.

Nikózia 15. februára (TASR) - Tureckí a severocyperskí činitelia sa v sobotu stretli v opustenom, vojnou zničenom cyperskom letovisku Varoša na rokovaní o možnom opätovnom otvorení tejto lokality pre verejnosť po 46 rokoch. Podľa Ankary ide o "historickú" príležitosť na obnovenie tamojšieho cestovného ruchu a ekonomických výhod, informuje tlačová agentúra Reuters.

Varoša, južná štvrť pobrežného mesta Famagusta, je obohnaná plotom a opustená od roku 1974, keď Turecko po prevrate cyperských Grékov vpadlo do severnej časti Cypru.

Do tohto bývalého letoviska obohnaného oplotením, ktoré siaha až do mora, je zakázaný vstup pre každého okrem tureckej armády. Jeho niekdajších 39.000 gréckocyperských obyvateľov utieklo pred postupujúcimi tureckými vojakmi.

Turecký viceprezident Fuat Oktay po prehliadke mesta uviedol, že otvorenie Varoše by bolo prínosom pre cestovný ruch, ekonomiku a obchod. "Nevyužívanie tohto prímorského raja, ktorý spadá pod kontrolu Severocyperskej tureckej republiky, je neprijateľné z právnej, politickej i hospodárskej stránky," vyhlásil.

"Nachádzajú sa tu rozpadávajúce sa budovy. Dúfame, že Varoša bude oživená spôsobom, ktorý sem vráti ekonomický, obchodný a spoločenský život," dodal Oktay.

Cyprus, ostrovná krajina v Stredozemnom mori, bol rozdelený v roku 1974 po invázii tureckej armády. Cyperskí Gréci odvtedy žijú prevažne na juhu krajiny, zatiaľ čo sever krajiny obývajú prevažne cyperskí Turci. Pokusy o mierové riešenie situácie zlyhali, pričom vyjednávanie skomplikoval nález ložísk energetických surovín v okolitých vodách štátu.

Posledné kolo rokovaní sa skončilo v júli 2017. Suverenitu Severocyperskej tureckej republiky uznáva iba Ankara, medzinárodné spoločenstvo nie. Cyprus sa stal členskou krajinou Európskej únie v roku 2004.