Bukurešť 26. júna (TASR) - Tri stredopravé strany odchádzajúcej rumunskej vládnej koalície v piatok navrhli za kandidáta na post premiéra europoslanca Siegfrieda Murešana. Nie je však jasné, či získa dostatočnú podporu poslancov v parlamente, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Murešanovu kandidatúru navrhli Národná liberálna strana (PNL), Aliancia za záchranu Rumunska (USR) a Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (RMDSZ).

Siegfried Murešan je jedným z najvplyvnejších rumunských poslancov v Európskom parlamente: od roku 2019 je podpredsedom Európskej ľudovej strany (EPP). Bol hlavným vyjednávačom EP pri tvorbe rozpočtu EÚ na finančné obdobie 2028–34.

Podľa lídra PNL Ilieho Bolojana, ktorý je predsedom končiacej vlády, je Murešan kvalifikovaný na pozíciu predsedu vlády vďaka svojim skúsenostiam s riadením fondov EÚ, zostavovaním rozpočtov a realizáciou veľkých investícií. Označil ho aj za profesionála, ktorý v posledných rokoch dokázal, že sa drží európskych hodnôt.

Politickú krízu v Rumunsku vyvolali ľavicoví sociálni demokrati (PSD), keď začiatkom mája opustili vládnu koalíciu a spojili sa s krajnou pravicou pri vyslovení nedôvery liberálnemu premiérovi Bolojanovi.

Predseda USR Dominic Fritz považuje toto účelové spojenie PSD s extrémistickou Alianciou za jednotu Rumunov (AUR) za nezodpovedné. Teraz očakáva, že PSD, ktorá má najväčšiu parlamentnú frakciu, bude pri hlasovaní o novom kandidátovi na premiéra „rozumná“.

Lídri všetkých štyroch strán odchádzajúcej koalície sa mali v piatok večer stretnúť s centristickým prezidentom Nicušorom Danom, aby prediskutovali ďalšie kroky pri podpore pravicového menšinového kabinetu.

Murešan zdôraznil, že na post premiéra bol nominovaný jasným a transparentným spôsobom. Vyjadril presvedčenie, že rumunskí občania chcú reformy, a preto vládnuce strany predkladajú „čestnú a spravodlivú“ ponuku. Uviedol, že pozná priority Rumunska, a na základe svojich aktivít v europarlamente presne vie, čo je potrebné na to, aby Rumunsko úspešne dokončilo Národný plán obnovy.

PSD, ktorá opustila súčasnú vládnu koalíciu a iniciovala zvrhnutie Bolojanovej vlády, v stredu oznámila, že je pripravená prevziať vládnutie a že za premiéra navrhne svojho predsedu Sorina Grindeanua. PSD, ktorá má najväčšiu parlamentnú frakciu, zároveň oznámila, že v parlamente nebude hlasovať za vládu, ktorej nie je členom.

Agentúra MTI vo svojej správe uvádza, že dvaja kandidáti na premiéra - Murešan a Grindeanu - vytvárajú ďalšiu patovú situáciu v procese formovania rumunskej vlády, pretože ani PSD, ani vláda PNL-USR-RMDSZ by v parlamente nemali 233 hlasov potrebných na získanie poverenia na zostavenie vlády, ak by nehlasoval aj druhý tábor z vlády, alebo ak by nehlasovali extrémistické strany.

Hoci sa zástupcovia štyroch proeurópskych politických strán – PSD, PNL, USR a RMDSZ – vo štvrtok stretli, aby prediskutovali politickú dohodu zameranú na zabezpečenie parlamentnej podpory pre zostavenie vlády, ich rokovanie bolo podľa rumunskej tlače neúspešné.

USR v tejto situácii navrhuje striedanie vlád, pričom vyzýva, aby bola najprv zostavená vláda PNL-USR-RMDSZ a následne by v roku 2027 prevzala vládu PSD. Podľa Dominica Fritza by mala byť podpora založená na reciprocite a zdôraznil, že jeho strana nebude podporovať získanie plnej moci PSD až do volieb v roku 2028.

Adrian Vestea, kandidát na premiéra z radov liberálov, ktorého prezident Dan poveril zostavením vlády bez konzultácie s vedením jeho strany PNL, začiatkom tohto týždňa nezískal v parlamente dôveru.

Prezident má teraz ešte jednu možnosť vymenovať kandidáta na predsedu vlády. Ak dvaja kandidáti na premiéra nezískajú podporu parlamentu do 60 dní od pádu vlády, prezident môže - podľa rumunskej legislatívy - rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby.

Riadne parlamentné voľby v Rumunsku sú naplánované až na rok 2028.

Vzniknutá patová situácia zvyšuje riziko predčasných volieb v Rumunsku, kde podľa prieskumov s výrazným náskokom vedie krajne pravicová Aliancia za zjednotenie Rumunov, ktorá odmieta iniciatívu Európskej únie na prezbrojenie a vystupuje proti pomoci Ukrajine. Jej poslanci hlasovali aj proti zákonu povoľujúcemu zostreľovanie ruských dronov, ktoré narúšajú národný vzdušný priestor v blízkosti hraníc s Ukrajinou.

Súčasná kríza ohrozuje snahy Rumunska znížiť najvyšší rozpočtový deficit v EÚ, zabezpečiť prístup k európskym fondom a zlepšiť svoj úverový rating, ktorý sa nachádza na najnižšom stupni investičného pásma, doplnil Reuters.