MS vo futbale 2026
Všetky správy
Výsledok je o 57 percent väčší, ako odhadovala Medzinárodná energetická agentúra.
Autor TASR
Paríž 30. júna (TASR) - Dátové centrá, ktorých rozšírenie významne podporuje rozvoj umelej inteligencie (AI), majú podľa štúdie zverejnenej v utorok oveľa väčšiu uhlíkovú stopu, ako sa doteraz odhadovalo. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Zariadenia s vysokou spotrebou energie, ktoré slúžia na uchovávanie kľúčovej IT infraštruktúry, budujú spoločnosti aj štáty po celom svete, keďže aplikácie umelej inteligencie potrebujú čoraz väčší výpočtový výkon. To prispelo k nárastu emisií skleníkových plynov, uvádza nová štúdia spoločnosti Allianz Trade, podľa ktorej tieto centrá vyprodukovali vlani 286 miliónov ton oxidu uhličitého. Výsledok je o 57 percent väčší, ako odhadovala Medzinárodná energetická agentúra.
Umelá inteligencia v súčasnosti spotrebúva celkovo 15 až 20 percent elektrickej energie v dátových centrách a spotreba by mohla dosiahnuť 40 percent do roku 2030, uvádza správa. Ekonóm spoločnosti pre oblasť klímy Patrick Hoffmann uviedol, že dopyt dátových centier po elektrickej energii výrazne stúpa.
Bez prijatia opatrení na dekarbonizáciu elektrických sietí sa emisie dátových centier môžu do roku 2030 viac ako zdvojnásobiť. Podľa odhadov to môže prispieť k ročným škodám spôsobeným zmenou klímy vo výške 154 miliárd dolárov. V súčasnosti ide o 68 miliárd dolárov, uvádza sa v správe. Škody súvisiace s využívaním umelej inteligencie by tak do roku 2030 mohli prekročiť 50 miliárd dolárov.
Dátové centrá zároveň zaťažujú aj prírodné zdroje - podľa správy by do roku 2030 mohli spotrebovávať 1,3 až 1,8 bilióna litrov vody, čo je porovnateľné s ročnou spotrebou Švajčiarska.
Rovnaký výpočtový výkon môže generovať veľmi rôzne úrovne emisií v závislosti od zdroja elektriny. V Indii emisie spojené s elektrinou presahujú 600 gramov oxidu uhličitého na kilowatthodinu (kWh), zatiaľ čo v Nórsku alebo vo Švédsku ide o menej ako 30 gramov, keďže výroba je čiastočne dekarbonizovaná.
V súčasnosti takmer 70 percent celosvetových emisií z dátových centier pochádza zo Spojených štátoch a Číny, ktoré sú svetovými lídrami v oblasti umelej inteligencie, dodala Allianz Trade.
Zariadenia s vysokou spotrebou energie, ktoré slúžia na uchovávanie kľúčovej IT infraštruktúry, budujú spoločnosti aj štáty po celom svete, keďže aplikácie umelej inteligencie potrebujú čoraz väčší výpočtový výkon. To prispelo k nárastu emisií skleníkových plynov, uvádza nová štúdia spoločnosti Allianz Trade, podľa ktorej tieto centrá vyprodukovali vlani 286 miliónov ton oxidu uhličitého. Výsledok je o 57 percent väčší, ako odhadovala Medzinárodná energetická agentúra.
Umelá inteligencia v súčasnosti spotrebúva celkovo 15 až 20 percent elektrickej energie v dátových centrách a spotreba by mohla dosiahnuť 40 percent do roku 2030, uvádza správa. Ekonóm spoločnosti pre oblasť klímy Patrick Hoffmann uviedol, že dopyt dátových centier po elektrickej energii výrazne stúpa.
Bez prijatia opatrení na dekarbonizáciu elektrických sietí sa emisie dátových centier môžu do roku 2030 viac ako zdvojnásobiť. Podľa odhadov to môže prispieť k ročným škodám spôsobeným zmenou klímy vo výške 154 miliárd dolárov. V súčasnosti ide o 68 miliárd dolárov, uvádza sa v správe. Škody súvisiace s využívaním umelej inteligencie by tak do roku 2030 mohli prekročiť 50 miliárd dolárov.
Dátové centrá zároveň zaťažujú aj prírodné zdroje - podľa správy by do roku 2030 mohli spotrebovávať 1,3 až 1,8 bilióna litrov vody, čo je porovnateľné s ročnou spotrebou Švajčiarska.
Rovnaký výpočtový výkon môže generovať veľmi rôzne úrovne emisií v závislosti od zdroja elektriny. V Indii emisie spojené s elektrinou presahujú 600 gramov oxidu uhličitého na kilowatthodinu (kWh), zatiaľ čo v Nórsku alebo vo Švédsku ide o menej ako 30 gramov, keďže výroba je čiastočne dekarbonizovaná.
V súčasnosti takmer 70 percent celosvetových emisií z dátových centier pochádza zo Spojených štátoch a Číny, ktoré sú svetovými lídrami v oblasti umelej inteligencie, dodala Allianz Trade.
