Hirošima 6. augusta (TASR) - Pripomienkový Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní má svoj termín 6. augusta. Cieli na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, nešírenie jadrových zbraní, ich zredukovanie, až po úplné odstránenie. Má názov aj Deň Hirošimy, lebo šiesty augustový deň roku 1945 je dátum obrovskej ľudskej tragédie, keď americké bombardéry zvrhli atómovú bombu na toto japonské mesto.

Hirošimu postihla katastrofa pred 80 rokmi. Bol to najtragickejší atómový výbuch v dejinách. Tlaková vlna zrovnala so zemou všetko v okruhu troch kilometrov, bezprostredne zahynulo vyše 78.000 civilistov a ďalšie desiatky tisícov mali zranenia, resp. doživotné následky. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Spojené štáty atómovú bombu aj na japonské mesto Nagasaki. Odvtedy je 9. augusta aj pripomienka Dňa Nagasaki.

V USA sa počas druhej svetovej vojny spustil takzvaný Projekt Manhattan, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Viedol ho Robert Oppenheimer, dnes známy už aj vďaka úspešnému filmového blockbusteru, oscarovému veľdielu trendového režiséra Christophera Nolana. Americký teoretický fyzik mal na starosti vývoj prvej jadrovej zbrane v tajnom laboratóriu v Novom Mexiku.

Od apríla 1943 tam pod jeho dohľadom pracoval početný tím z výrobných závodov v Clintone a Hanforde na vývoji technológie spracovania štiepnych materiálov do čistej kovovej formy a na ich premene na súčasti použiteľné v zbrani. V roku 1945 žilo v Los Alamos vyše 5000 vedcov, technikov a členov ich rodín.

Testovací výbuch sa uskutočnil v lete 1945 na území vojenského výcvikového priestoruv južne od Albuquerque. Prezident Harry Truman dostal správu o úspešnom teste počas Postupimskej konferencie. Následne spojenci vydali 26. júla ultimátum Japonsku, aby bezpodmienečne kapitulovalo, ináč bude „okamžite a úplne zničené“. Keďže ku kapitulácii nedošlo, vedci navrhovali demonštračný výbuch v neobývanej lokalite. Politici tento nápad zamietli pre obavy, že Japonci by to nebrali vážne a Hirošima sa stala hlavným cieľom pre svoj vojenský význam a kompaktnosť, ktorá mala účinne demonštrovať silu bomby.

Napriek protestom vedcov vydal Truman rozkaz a v pondelok 6. augusta 1945 krátko po ôsmej hodine sa na centrum prístavného mesta na ostrove Honšu z výšky približne desať kilometrov zniesla s padákom jadrová bomba nazvaná Little Boy (Chlapček). Explodovala asi 600 metrov nad mestom, konkrétne nad nemocnicou. Teplota na povrchu zeme dosiahla viac ako 7000 stupňov Celzia a tlaková vlna zničila takmer všetko. Seržant Bob Caron, zadný strelec bombardéra Enola Gay, výbuch opísal ako „pohľad do pekla“. Hríbovitý oblak stúpal do výšky vyše 12 kilometrov a bol viditeľný ešte 640 kilometrov od miesta explózie.

Dve tretiny mesta boli zničené, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov z betónu. Rádioaktívne žiarenie malo smrtiaci účinok v okruhu jedného kilometra od miesta výbuchu. Zahynulo vyše 78.000 ľudí, vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia a viac ako 13.000 zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch desaťtisíce ďalších ľudí zomierali na choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil takmer na 140.000 a v roku 1950 dosiahol hranicu 200.000.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres sa vlani pri príležitosti 80. výročia hirošimskej tragédie prihovoril japonskému národu aj týmito slovami: "V jedinom okamihu zachvátili Hirošimu plamene. Desaťtisíce ľudí prišli o život. Mesto sa zmenilo na trosky. A ľudstvo prekročilo hranicu, z ktorej už nebolo návratu. Pripomíname si všetkých, ktorí zahynuli. Stojíme pri rodinách, ktoré uchovávajú ich pamiatku."

Guterres pripomína, že po atómovom bombardovaní málokto veril, že sa Hirošima spamätá a že na jej území ešte niečo vyrastie: "Obyvatelia tohto mesta však dokázali opak. Vy, obyvatelia Hirošimy, ste znovu vybudovali svoje mesto. Obnovili ste nádej. Pestovali ste víziu sveta bez jadrových zbraní. A o túto víziu ste sa podelili s celým svetom. Po atómovom bombardovaní mnohí predpokladali, že Hirošima sa už nikdy nespamätá a že na jej území už nič nevyrastie. Obyvatelia tohto mesta však dokázali opak."

Generálny tajomník OSN hovoril aj o posilňovaní globálneho režimu jadrového odzbrojenia. Zmluva o nešírení jadrových zbraní vstúpila do platnosti už v roku 1970 a za cieľ mala podporovať spolupráce pri mierovom využívaní jadrovej energie a napomáhať dosiahnutiu jadrového odzbrojenia, ako aj všeobecného a úplného odzbrojenia.

V roku 1995 sa zmluvné štáty dohodli na časovo neobmedzenom predĺžení zmluvy, ktorá za štáty vlastniace jadrové zbrane považuje tie krajiny, ktoré pred rokom 1967 vyvinuli a úspešne otestovali výbušné jadrové zariadenie. Ide o Spojené štáty (1945), Rusko (1949), Spojené kráľovstvo (1952), Francúzsko (1960) a Čínu (1964). Aj keď sa nenaplnili obavy z viacnásobného rozšírenia tohto zoznamu, kritici poukazujú na to, že zmluva nedokáže zabrániť motivácii štátov usilovať sa o získanie jadrových zbraní.

Samotná OSN priznáva, že má len obmedzené možnosti zabrániť štátom využívať jadrové reaktory na výrobu zbraní. Napriek tomu, že na Zmluvu o nešírení jadrových zbraní nadviazali na jej pôde Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a Zmluva o zákaze jadrových zbraní.