New York/Bratislava 15. septembra (TASR) – Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy si svet pripomenie v stredu 16. septembra. Dátum odkazuje na podpis Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu v roku 1987. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) ho 19. decembra 1994 vyhlásilo za medzinárodný deň.

Tohtoročná téma OSN a Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) znie Global Action for a Cooler Planet (Globálne kroky pre chladnejšiu planétu). Zároveň pripomína desať rokov od prijatia Kigalského dodatku, ktorý k ochrane ozónu pridal výrazný klimatický rozmer.

Vedecké merania a prechod na nové technológie sa v atmosfére prejavili ako postupná obnova ozónovej vrstvy. Proces však nie je ukončený a sezónna antarktická ozónová diera sa naďalej objavuje.

Montrealský protokol nadviazal na princípy Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy z roku 1985, ktorý vytvoril rámec pre medzinárodnú vedeckú a politickú spoluprácu. Postupne obmedzil a napokon vyradil výrobu a spotrebu takmer sto priemyselne vyrábaných látok poškodzujúcich ozón. Patrili medzi ne najmä chlórfluórované uhľovodíky (CFC) a neskôr aj hydrochlorofluórované uhľovodíky (HCFC), používané v chladení, aerosóloch, penách a hasiacich systémoch.

Viedenský dohovor a Montrealský protokol sa 16. septembra 2009 stali prvými zmluvami v histórii OSN s univerzálnou ratifikáciou. Protokol sa preto považuje za jeden z najvýznamnejších príkladov dohody, ktorá sa opiera o vedecké poznatky a záväzky priebežne aktualizuje.

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) a UNEP ozónová vrstva smeruje k postupnej obnove. Pri dodržaní súčasných pravidiel by sa celkový ozón mohol vrátiť na úroveň z roku 1980 približne do roku 2040 v globálnom priemere, do roku 2045 nad Arktídou a do roku 2066 nad Antarktídou.

Antarktická ozónová diera sa na južnej pologuli každú jar naďalej vytvára. Prispievajú k tomu nízke zimné teploty v polárnej stratosfére a polárny vír. Minuloročná sezóna patrila podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) k tým priaznivejším od začiatku satelitného monitorovania v roku 1992.

Priemerná plocha diery dosiahla približne 18,71 milióna štvorcových kilometrov a od roku 1992 to bola piata najmenšia rozloha. Odborníci upozorňujú, že jeden priaznivý rok neznamená vyriešenie problému, kľúčový je dlhodobý trend.

Štúdia tímu Susan Solomonovej z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) posunula pohľad na začiatok ľudského vplyvu na ozónovú vrstvu. Signál antropogénneho úbytku ozónu mohol byť v tropickej hornej stratosfére štatisticky rozpoznateľný už okolo roku 1957, teda desaťročia pred objavením antarktickej ozónovej diery v roku 1985. Výskum bol publikovaný v júni 2026 v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).

Obnovu môžu naďalej komplikovať emisie látok poškodzujúcich ozón z výroby chemických surovín, nelegálny obchod aj rastúce koncentrácie oxidu dusného. Klimatická zmena navyše mení teplotu a cirkuláciu v stratosfére a predmetom výskumu zostáva aj vplyv rastúceho počtu raketových štartov.

Kigalský dodatok prijali zmluvné strany Montrealského protokolu 15. októbra 2016 v Rwande. Zameriava sa na hydrofluórované uhľovodíky (HFC), ktoré ozónovú vrstvu priamo neničia, no mnohé z nich majú tisíckrát vyšší potenciál globálneho otepľovania než oxid uhličitý. Dodatok preto stanovuje harmonogram postupného znižovania ich výroby a spotreby.

Podľa UNEP by úplné uplatnenie dodatku mohlo do roku 2100 predísť otepleniu atmosféry až o 0,5 stupňa Celzia. Kľúčovú úlohu zohráva sektor chladenia a klimatizácie, kde dopyt prudko stúpa v dôsledku vĺn horúčav. Generálny tajomník OSN António Guterres k tohtoročnému dňu uviedol, že účinné chladenie pri extrémnych teplotách zachraňuje životy a je nevyhnutné zabezpečovať ho spravodlivo a udržateľne.

Európska únia Kigalský dodatok ratifikovala pred jeho vstupom do platnosti v roku 2019. Jeho plnenie zabezpečuje legislatíva o fluórovaných skleníkových plynoch. Nariadenie (EÚ) 2024/573 zrýchľuje útlm HFC a smeruje k ich úplnému vyradeniu do roku 2050 s výnimkami pre nevyhnutné sektory. Slovensko tento rámec uplatňuje ako členský štát EÚ.





Zdroje:

https://ozone.unep.org/ozone-day/global-action-cooler-planet

https://www.un.org/en/observances/ozone-day

https://docs.un.org/en/A/RES/49/114

https://ozone.unep.org/system/files/documents/Scientific-Assessment-of-Ozone-Depletion-2022-Executive-Summary.pdf

https://csl.noaa.gov/assessments/ozone/2022/executivesummary/

https://www.noaa.gov/news-release/noaa-nasa-2025-ozone-hole-is-5th-smallest-since-1992

https://ozone.unep.org/kigali-amendment-overview

https://climate.ec.europa.eu/areas-action/fluorinated-greenhouse-gases/international_en