Bratislava/Ženeva 20. februára (TASR) - Od roku 2009 sa 20. februára pripomína Svetový deň sociálnej spravodlivosti. Rozhodlo o tom Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) vo svojej rezolúcii 26. novembra 2007. Tento rok sa nesie v znamení témy „Posilňovanie inklúzie: prekonávanie rozdielov v záujme sociálnej spravodlivosti“, so zameraním na systémy sociálnej ochrany.

Tohtoročný 20. február má rozpracované kampane vo viacerých subtémach. Predovšetkým však ILO v spolupráci s Detským fondom OSN (UNICEF) spustili vo februári kampaň pod názvom Červená karta detskej práci. Napriek významnému pokroku dosiahnutému od roku 2000, ktorý viedol k zníženiu detskej práce na polovicu, predstavuje tento problém stále obrovskú výzvu. Podľa odhadov ILO a UNICEF je na celom svete zapojených do detskej práce stále vyše 130 miliónov detí, z toho asi 50 miliónov vykonáva nebezpečnú prácu. Červená karta sa stala zjednocujúcim symbolom tejto globálnej iniciatívy.

Rámec boja za odstránenie detskej práce prijali na globálnej konferencii v marockom Marrákeši 11. - 13. februára. Generálny riaditeľ ILO Gilbert F. Houngbo zdôraznil, že globálne spoločenstvo musí konať rýchlejšie, aby splnilo svoje záväzky: „Súčasným tempom nedosiahneme cieľ odstrániť detskú prácu do roku 2030. Problém nie je v nedostatku riešení, ale to, že sa neuplatňujú v dostatočnom rozsahu.“

Kľúčový faktor úsilia je v prevencii, najmä u najmladších detí (vo veku 5 až 11 rokov) a vo vidieckych oblastiach, kde sa väčšina detskej práce sústreďuje v poľnohospodárstve. Nástroje prevencie spočívajú v univerzálnom prístupe k bezplatnému, povinnému a kvalitnému základnému vzdelávaniu, posilneniu univerzálnych systémov sociálnej ochrany pre deti a rodiny a podporu dôstojnej práce pre dospelých a mladých ľudí. Najvyšší podiel a absolútny počet detí zapojených do detskej práce vykazuje africký región. Experti tiež poukazujú na technologicky sprostredkované komerčné sexuálne vykorisťovanie detí.

Iniciatíva OSN v roku 2007 nadviazala na aktivity Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ktorá 10. júna 2008 prijala Deklaráciu o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu. „Prijatím tohto textu zástupcovia vlád, zamestnávateľských a zamestnaneckých organizácií zo 182 členských štátov zdôrazňujú kľúčovú úlohu našej organizácie v dosahovaní pokroku a sociálnej spravodlivosti v kontexte globalizácie. Deklarácia inštitucionalizuje koncept dôstojnej práce, ktorý ILO rozvíja od roku 1999, pričom ho stavia do jadra politík organizácie na dosiahnutie jej ústavných cieľov,“ uvádza okrem iného na svojej stránke ILO.

OSN v deklarácii ocenila odraz širokého konsenzu v presadzovaní lepších a spravodlivejších výsledníc globalizácie: „Je to kompas na podporu dôstojnej práce, vytváraní väčších príležitostí na zamestnanosť a príjem pre všetkých. Valné zhromaždenie uznáva, že sociálny rozvoj a sociálna spravodlivosť sú nevyhnutné pre dosiahnutie a udržanie mieru a bezpečnosti v rámci štátov i medzi nimi. A naopak, sociálny rozvoj a sociálnu spravodlivosť nemožno dosiahnuť bez mieru a bezpečnosti, ani bez rešpektovania všetkých ľudských práv a základných slobôd.“

Zdôrazňujú sa nové príležitosti v obchode, investíciách a kapitálových tokov vďaka technologickému pokroku. Rast svetovej ekonomiky a zvyšovania životnej úrovne však neustále čelí vážnym výzvam vrátane finančných kríz, neistoty, chudoby, sociálneho vylúčenia a nerovností v rámci spoločností i medzi nimi. Nedarí sa odstraňovať prekážky ďalšej integrácie a plnohodnotnej účasti na globálnej ekonomike pre rozvojové krajiny.

OSN sa preto zasadzuje za „spravodlivý prechod k udržateľnej budúcnosti“ zabezpečením širokého úžitku nízkouhlíkových ekonomík, predovšetkým tak, aby prospech cítili najzraniteľnejší: „Vyžaduje si to celistvé prístupy, ktoré prepájajú environmentálnu udržateľnosť so sociálnou spravodlivosťou a zabezpečujú, aby pracovníci (v menej vychytených odvetviach), pôvodné obyvateľstvo a marginalizované komunity dostali potrebnú podporu - prostredníctvom rekvalifikácie, tvorby pracovných miest a silných opatrení sociálnej ochrany. Inými slovami, dekarbonizácia a hospodárska transformácia musia ísť ruka v ruke s politickými procesmi, ktoré bojujú proti chudobe, znižujú nerovnosti a otvárajú príležitosti pre všetkých.“