Klerksdorp/Bratislava 7. októbra (TASR) – Svoj život Desmond Tutu, juhoafrický anglikánsky duchovný, zasvätil presadzovaniu ľudských práv a odstráneniu apartheidu v Juhoafrickej republike (JAR). Za svoje nenásilné ťaženie proti rasovej segregácii dostal v roku 1984 Nobelovu cenu mieru.

Desmond Tutu, svetoznámy a dnes už emeritný arcibiskup anglikánskej cirkvi, sa vo štvrtok 7. októbra dožíva 90 rokov.

Desmond Tutu sa narodil 7. októbra 1931 v juhoafrickom meste Klerksdorp v rodine učiteľa v misijných školách, v ktorých získal základné vzdelanie. Od 12 rokov žil v najväčšom meste Juhoafrickej republiky v Johannesburgu.

Pôvodne chcel byť lekár, ale pre nedostatok peňazí neštudoval medicínu, ale nasledoval príklad otca. Za učiteľa vyštudoval na Pretoria Bantu Normal College a ako učiteľ anglického jazyka a histórie pôsobil na stredných školách v Madibane a Krugersdorpe.

Foto: TASR/AP

Kariéru učiteľa, aj pre prevládajúcu rasovú segregáciu, ukončil v roku 1957 a ešte v tom istom roku začal študovať na teologickej škole sv. Petra v Johannesburgu. Za anglikánskeho kňaza ho vysvätili v roku 1961. O rok neskôr študoval teológiu na londýnskej King's College London, kde v roku 1966 nadobudol magisterský titul.

Po návrate z Londýna vyučoval teológiu na univerzitách v Botswane a Lesothe. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia pôsobil aj na poste riaditeľa Fondu teologického vzdelávania pre Afriku a v rokoch 1972 - 1975 bol zástupcom generálneho tajomníka Svetovej rady cirkví.

V roku 1975 sa stal prvým dekanom čiernej pleti v katedrále Panny Márie v Johannesburgu. O rok neskôr odišiel do Lesotha, kde do roku 1978 pôsobil ako biskup anglikánskej cirkvi. V roku 1978 sa stal generálnym tajomníkom Juhoafrickej rady cirkví a neskôr aj biskupom v Johannesburgu.

Foto: TASR/AP

V tej dobe už patril k popredným odporcom apartheidu v JAR, ale proti rasovej segregácii presadzovanej bielou menšinou, protestoval nenásilne. Z pozície svojich vysokých cirkevných funkcií naliehal aj na západné demokratické krajiny, aby proti vláde JAR uplatňovali hospodárske sankcie.

Za nezlomný, ale predovšetkým nenásilný odpor voči apartheidu, dostal Desmond Tutu v roku 1984 Nobelovu cenu mieru, čo ešte viac zvýraznilo jeho vplyv na ukončenie rasovej segregácie. Jeho vplyv vzrástol aj potom, ako sa v roku 1986 stal prvým černošským anglikánskym arcibiskupom v juhoafrickom Kapskom Meste a tento post aktívne zastával do roku 1996.

Foto: TASR/AP

Nobelovu cenu mieru po Tutuovi, dostal v roku 1993 aj ďalší aktívny bojovník proti juhoafrickému apartheidu Nelson Mandela. Vodca Afrického národného kongresu a neskorší (1994) prezident JAR, ju obdržal spoločne s vtedajším juhoafrickým prezidentom Frederikom de Klerkom.

Práve Mandela, už ako prezident JAR, vymenoval v roku 1994 arcibiskupa Tutua za predsedu Komisie pre pravdu a zmierenie, ktorá prešetrovala porušovanie ľudských práv v období apartheidu.

Foto: TASR/AP

Rasová segregácia nebola jedinou témou Desmonda Tutua, ku ktorej sa dnes už emeritný anglikánsky arcibiskup verejne vyjadroval, či vyjadruje. Upozorňoval a upozorňuje na problémy chudoby, šírenie choroby AIDS v Afrike, alebo sa zasadzoval za zákaz lovu veľrýb.

Pre dlhotrvajúce zdravotné problémy, v roku 1997 mu diagnostikovali rakovinu prostaty, sa stiahol z verejného života, ale v roku 2021 vyzval prostredníctvom svojej nadácie, aby chudobné krajiny mali lepší prístup k vakcínam, liekom a testom na ochorenie COVID-19.