MS v hokeji 2026
Všetky správy
Po ukončení výcviku sa desiatky z týchto ruských vojakov začiatkom roka 2026 zapojili do bojov na Ukrajine, pričom niektorí pôsobili aj na veliteľských pozíciách.
Autor TASR
Berlín 20. mája (TASR) - Čínska armáda na svojom území tajne vycvičila niekoľko stoviek ruských vojakov, z ktorých niektorí boli následne nasadení vo vojne na Ukrajine, informuje TASR podľa utorkovej správy nemeckého denníka Die Welt, ktorý sa odvolal na utajované dokumenty európskych spravodajských služieb.
Agentúra Reuters, citujúca dôverné dokumenty a predstaviteľov európskych tajných služieb, uviedla, že výcvik v Číne absolvovalo približne 200 ruských vojakov. Niektorí z nich sa údajne už zapojili do bojov na Ukrajine.
Tieto informácie, ktoré sa agentúre AFP nepodarilo nezávisle overiť, sa objavili v čase summitu ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Pekingu.
Nemecká Spolková spravodajská služba (BND) bezprostredne nereagovala na žiadosť AFP o komentár.
Podľa denníka Die Welt sa koncom roka 2025 zúčastnilo niekoľko stoviek ruských vojakov na výcvikových programoch Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády na šiestich rôznych vojenských základniach v Číne. Denník neuviedol, ktoré európske spravodajské služby poskytli tieto informácie.
Tento výcvik sa zameriaval na „používanie bezpilotných systémov, elektronické protiopatrenia proti dronom a moderné bojové simulácie“, uvádza denník. Medzi účastníkmi boli vojaci rôznych hodností a vekových kategórií. Niektorí patrili k elitnej ruskej jednotke Rubikon špecializujúcej sa na drony.
Po ukončení výcviku sa desiatky z týchto ruských vojakov začiatkom roka 2026 zapojili do bojov na Ukrajine, pričom niektorí pôsobili aj na veliteľských pozíciách.
Moskva vlani v utajení zabezpečila výcvik približne 600 čínskych vojakov, predovšetkým v oblasti obrnených síl, delostrelectva, ženijného vojska a protivzdušnej obrany, napísal Die Welt.
Moskva a Peking si podľa nemeckého denníka zároveň vymieňajú informácie o západných zbraňových systémoch používaných na Ukrajine vrátane raketometov HIMARS a systémov protivzdušnej obrany Patriot dodaných Spojenými štátmi.
Európske spravodajské služby sa tiež domnievajú, že Rusko a Čína si vymieňajú informácie o pokročilých zbraniach európskej a americkej výroby používaných Ukrajinou vrátane vybavenia, ktoré ruské jednotky ukoristili na bojisku.
Podľa správy denníka Die Welt sa osobitný záujem sústreďuje na raketové systémy HIMARS vyrobené v USA, systémy protivzdušnej obrany Patriot, obrnené vozidlá Marder vyrábané v Nemecku a americké hlavné bojové tanky Abrams.
Čína čelí kritike západných krajín aj za rozsiahly vývoz takzvaného tovaru s dvojakým použitím do Ruska, teda produktov ako polovodiče a malé elektromotory, ktoré možno využívať vo vojenskej aj civilnej oblasti.
Predseda parlamentnej komisie Bundestagu pre kontrolu tajných služieb Marc Henrichmann pre denník Handelsblatt uviedol, že tieto informácie „zodpovedajú vývoju, ktorý môžeme pozorovať v posledných rokoch“. Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 „vidíme čoraz užšiu spoluprácu medzi Moskvou a Pekingom, a to vo vojenskej aj ekonomickej oblasti“, dodal.
„Od roku 2022 je veľká časť ruskej vojnovej mašinérie poháňaná čínskymi komponentmi s dvojakým použitím – od optických káblov pre drony a čipov až po motory a pohonné systémy pre zbrane dlhého doletu,“ povedal Henrichmann.
Agentúra Reuters, citujúca dôverné dokumenty a predstaviteľov európskych tajných služieb, uviedla, že výcvik v Číne absolvovalo približne 200 ruských vojakov. Niektorí z nich sa údajne už zapojili do bojov na Ukrajine.
Tieto informácie, ktoré sa agentúre AFP nepodarilo nezávisle overiť, sa objavili v čase summitu ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Pekingu.
Nemecká Spolková spravodajská služba (BND) bezprostredne nereagovala na žiadosť AFP o komentár.
Podľa denníka Die Welt sa koncom roka 2025 zúčastnilo niekoľko stoviek ruských vojakov na výcvikových programoch Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády na šiestich rôznych vojenských základniach v Číne. Denník neuviedol, ktoré európske spravodajské služby poskytli tieto informácie.
Tento výcvik sa zameriaval na „používanie bezpilotných systémov, elektronické protiopatrenia proti dronom a moderné bojové simulácie“, uvádza denník. Medzi účastníkmi boli vojaci rôznych hodností a vekových kategórií. Niektorí patrili k elitnej ruskej jednotke Rubikon špecializujúcej sa na drony.
Po ukončení výcviku sa desiatky z týchto ruských vojakov začiatkom roka 2026 zapojili do bojov na Ukrajine, pričom niektorí pôsobili aj na veliteľských pozíciách.
Moskva vlani v utajení zabezpečila výcvik približne 600 čínskych vojakov, predovšetkým v oblasti obrnených síl, delostrelectva, ženijného vojska a protivzdušnej obrany, napísal Die Welt.
Moskva a Peking si podľa nemeckého denníka zároveň vymieňajú informácie o západných zbraňových systémoch používaných na Ukrajine vrátane raketometov HIMARS a systémov protivzdušnej obrany Patriot dodaných Spojenými štátmi.
Európske spravodajské služby sa tiež domnievajú, že Rusko a Čína si vymieňajú informácie o pokročilých zbraniach európskej a americkej výroby používaných Ukrajinou vrátane vybavenia, ktoré ruské jednotky ukoristili na bojisku.
Podľa správy denníka Die Welt sa osobitný záujem sústreďuje na raketové systémy HIMARS vyrobené v USA, systémy protivzdušnej obrany Patriot, obrnené vozidlá Marder vyrábané v Nemecku a americké hlavné bojové tanky Abrams.
Čína čelí kritike západných krajín aj za rozsiahly vývoz takzvaného tovaru s dvojakým použitím do Ruska, teda produktov ako polovodiče a malé elektromotory, ktoré možno využívať vo vojenskej aj civilnej oblasti.
Predseda parlamentnej komisie Bundestagu pre kontrolu tajných služieb Marc Henrichmann pre denník Handelsblatt uviedol, že tieto informácie „zodpovedajú vývoju, ktorý môžeme pozorovať v posledných rokoch“. Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 „vidíme čoraz užšiu spoluprácu medzi Moskvou a Pekingom, a to vo vojenskej aj ekonomickej oblasti“, dodal.
„Od roku 2022 je veľká časť ruskej vojnovej mašinérie poháňaná čínskymi komponentmi s dvojakým použitím – od optických káblov pre drony a čipov až po motory a pohonné systémy pre zbrane dlhého doletu,“ povedal Henrichmann.
