Bratislava/Paríž 20. februára (TASR) - Medzinárodný deň materinského jazyka pripadá na 21. februára. V roku 1999 ho zaviedla Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Po prvý raz sa tento deň slávil o rok neskôr. Jeho tohtoročná téma znie: „Hlasy mladých vo viacjazyčnom vzdelávaní“.

Cieľom je podporiť jazykovú a kultúrnu rozmanitosť, ako aj viacjazyčnosť. Tento deň pripomína, že na svete existuje podľa UNESCO viac než 8000 jazykov, a upriamuje pozornosť na skutočnosť, že veľkému počtu malých jazykov v budúcnosti hrozí zánik. Mnohé z nich používa len niekoľko ľudí a neexistujú v písomnej forme.

Historicky bol tento dátum zvolený na počesť udalostí z roku 1952 v oblasti dnešného Bangladéša, kde študenti položili životy pri obrane práva používať svoj materinský jazyk - bengálčinu. V oblasti predstavovala menšinový jazyk, úrady sa ju snažili odstrániť a nahradiť ju urdčinou.

Materinský jazyk je taký, ktorý sa osvojuje od matky, ale aj jazyk, ku ktorému má človek najbližší vzťah a s ktorým sa stotožňuje. Je to aj jazyk, ktorý si osvojil ako prvý, najčastejšie ho používa či najlepšie ovláda.

Slovenčina sa radí medzi západoslovanské jazyky a je materinským jazykom pre takmer sedem miliónov ľudí. Tento počet zahŕňa aj Slovákov žijúcich v zahraničí. Mimo územia Slovenska žilo v roku 2024 odhadom a podľa neoficiálnych údajov viac ako 1,7 milióna Slovákov a ich potomkov. Ide o krajanov, ktorí v jednotlivých migračných vlnách opúšťali územie Slovenska a našli si nový domov v rôznych častiach sveta.

„Podľa údajov vyplývajúcich z jednotlivých štátnych štatistických úradov oficiálny počet Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2024 bol 1.535.680. Prvý údaj (1,7 milióna) sa vzťahuje na odhady krajanských organizácií a zastupiteľských úradov SR v štátoch, kde majú Slováci výrazné zastúpenie,“ uvádza Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ).

Úrad v súčasnosti eviduje Slovákov v 51 krajinách sveta. Najpočetnejšia komunita je v USA, nasledujú Česko, Británia, Kanada, Nemecko a Srbsko. Slováci žijú aj v krajinách ako Austrália, Nový Zéland, Japonsko, Mexiko, Brazília či Argentína.

Zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 vyplynulo, že okrem slovenčiny sa občania Slovenska hlásia k ďalším 25 materinským jazykom. Viac než 300.000 ľudí svoj materinský jazyk neuviedlo, informuje Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚSR). Po slovenčine nasledujú jazyky maďarský (8,48 percenta), rómsky (1,84 percenta), rusínsky (0,71 percenta), český (0,62 percenta), ukrajinský (0,14 percenta), nemecký, poľský, ruský, chorvátsky, srbský, taliansky, španielsky, francúzsky, rumunský, albánsky, vietnamský, ale aj anglický, jidiš alebo hebrejský, arabský, čínsky, bulharský, perzský, kórejský, turecký či slovenský posunkový jazyk.

Podľa odhadov UNESCO existuje 8324 jazykov. Približne 1500 jazykov je bezprostredne ohrozených zánikom, 50 percent dnešných jazykov v hovorovej forme bude vážne ohrozených alebo do roku 2100 úplne zanikne. Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo roky 2022 - 2032 za Desaťročie domorodých jazykov, aby upriamilo pozornosť na úbytok domorodých jazykov a podporilo ich zachovanie.

Prvý jazyk uvedený vo Svetovom atlase jazykov UNESCO sa nazýva „areare“ a hovorí sa ním na Šalamúnových ostrovoch. Posledným je „zyphe“, jazyk používaný v častiach Indie a Mjanmarska. Oba sú podľa UNESCO klasifikované ako ohrozené jazyky. Špecifickou, zhruba 70-miliónovou skupinou sú nepočujúci ľudia, ktorí používajú podľa UNESCO približne 300 rôznych posunkových jazykov.

Pri príležitosti tohto medzinárodného dňa sa konajú na Slovensku, ale aj vo svete rôzne kultúrne a vzdelávacie podujatia, výstavy, tvorivé dielne alebo čitateľské súťaže, ktoré organizujú školy, knižnice a ďalšie inštitúcie.