New York 28. septembra (TASR) – V roku 2024 čelilo hladu podľa správy Organizácie Spojených národov (OSN) o stave potravinovej bezpečnosti približne 673 miliónov ľudí. Globálne sa pritom každý deň vyhodí viac ako jedna miliarda jedál. Na tento problém upozorňuje Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách a znižovaní plytvania, ktorý pripadá na 29. septembra.

Deň upozorňuje na rozdiel medzi potravinami, ktoré sa k ľuďom nedostanú a tými, ktoré skončia v odpade na konci reťazca. Straty vznikajú medzi zberom a obchodom a v dôsledku plytvania v domácnostiach, reštauráciách a predajniach. V oboch prípadoch ide o hospodársky, sociálny aj environmentálny problém.

Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 29. september za tento deň rezolúciou 74/209 z 19. decembra 2019. Prvýkrát sa pripomínal v roku 2020. Odborný rámec pripomienky Medzinárodného dňa povedomia o potravinových stratách a znižovaní plytvania pripravujú Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Program OSN pre životné prostredie (UNEP).

Tohtoročná téma - Transformačný potenciál znižovania potravinových strát a plytvania (Transformative Potential of Reducing Food Loss and Waste) - podľa FAO upozorňuje na to, že obmedzenie strát a plytvania môže zlepšiť potravinovú bezpečnosť a výživu, znížiť tlak na pôdu, vodu a emisie skleníkových plynov a zároveň zvýšiť produktivitu.

Nadväzuje na cieľ udržateľného rozvoja - SDG 12.3, ktorý predpokladá, že do roku 2030 klesne plytvanie potravinami na úrovni maloobchodu a spotrebiteľov na polovicu a zároveň sa znížia straty v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci.

Potravinové straty vznikajú predovšetkým po zbere, pri skladovaní, spracovaní a preprave, teda skôr, ako sa potraviny dostanú na pulty. Dôvodom môže byť nedostatočné sušenie či chladenie, škodcovia, poškodenie pri preprave, výpadky elektriny alebo odmietnutie úrody pre vzhľad a obchodné požiadavky. FAO odhaduje, že pred maloobchodom sa globálne stratí približne 13 percent vyprodukovaných potravín.

Plytvanie sa v štatistikách UNEP-u týka maloobchodu, stravovacích služieb a domácností. Správa Food Waste Index Report 2024, ktorá vychádza z údajov za rok 2022, hovorí, že v roku 2022 svet vyprodukoval 1,05 miliardy ton potravinového odpadu, čo predstavuje takmer pätinu (19 percent) všetkých potravín dostupných spotrebiteľom. Domácnosti tvorili 60 percent tohto odpadu, stravovacie služby 28 percent a maloobchod 12 percent.

Podľa správy FAO o stave potravinovej bezpečnosti z roku 2025 klesol podiel ľudí čeliacich hladu z 8,5 percenta v roku 2023 na 8,2 percenta v roku 2024, čo je 673 miliónov ľudí. Regionálne rozdiely ostávajú výrazné, napríklad v Afrike bolo hladu vystavených približne 307 miliónov ľudí.

Rozsah strát sa netýka iba správania spotrebiteľov. V poľnohospodárstve vznikajú najmä pre nedostatočné skladovanie, obmedzené chladenie, prepravu na veľké vzdialenosti a v teplejších regiónoch aj kvôli rýchlejšiemu kazeniu čerstvých potravín. O tom, koľko jedla skončí v odpade, rozhodujú aj príjmy, typ domácnosti, skladovanie a zrozumiteľnosť dátumov na obaloch.

Eurostat evidoval v roku 2023 v Európskej únii (EÚ) 58,2 milióna ton potravinového odpadu, približne 130 kilogramov na obyvateľa. Domácnosti vytvorili 53 percent, teda 69 kilogramov na osobu. Zvyšok pripadol na výrobu, stravovacie služby, prvovýrobu a maloobchod. Údaj nezahŕňa straty, ktoré vznikli ešte pred vstupom potraviny do dodávateľského reťazca.

Slovensko podľa Eurostatu vytvorilo v roku 2023 celkovo 525.911 ton potravinového odpadu. Domácnosti sa na tom podieľali 351.599 tonami. Ďalších 80.046 ton pripadlo na výrobu potravín a nápojov, 51.439 ton na prvovýrobu, 31.056 ton na maloobchod a distribúciu a 11.771 ton na reštaurácie a stravovacie služby.

Na SR pôsobí od roku 2005 Potravinová banka Slovenska. Zbiera darované potraviny, skladuje ich a bezplatne ich posúva organizáciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi. Redistribúcia však nerieši príčiny strát v reťazci ani plytvanie v domácnostiach.

Jedným z praktických problémov ostáva označenie na obaloch. Dátum spotreby („spotrebujte do“) sa používa pri potravinách, ktoré sa po jeho uplynutí môžu stať nebezpečnými. Dátum minimálnej trvanlivosti („minimálna trvanlivosť do“) hovorí predovšetkým o kvalite. Po jeho uplynutí môže byť potravina pri správnom skladovaní stále bezpečná.

K systémovým opatreniam patria chladiarenské reťazce, presnejšie plánovanie produkcie, menšie balenia a redistribúcia bezpečných prebytkov.

Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách a znižovaní plytvania nepoukazuje len na plytvanie jedlom. Ukazuje súčasne na to, že potravinová bezpečnosť, hospodárenie so zdrojmi a emisie sú prepojené, pričom do roku 2030 ostáva málo času na splnenie dohodnutého cieľa.