Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Zahraničie

Do parížskeho Panteónu uviedli J. Bakerovú, prvú ženu tmavej pleti

Na snímke portrét Josephine Bakerovej na červenom koberci, po ktorom nesú rakvu s pôdou z USA, Francúzska a Monaka do zadnej časti pamätníka Panteónu v Paríži vo Francúzsku v utorok 30. novembra 2021. Foto: TASR/AP

V Panteóne je pochovaných 75 mužov a iba päť žien; Bakerová sa 46 rokov po svojej smrti stane šiestou a súčasne aj prvou tmavej pleti.

Paríž 30. novembra (TASR) - Joséphine Bakerová, herečka, speváčka a tanečníčka pôvodom zo Spojených štátov, ktorá bola aj odbojárkou a bojovníčkou za slobodu, bude prvou ženou tmavej pleti pochovanou - i keď len symbolicky - v mauzóleu Panteón v Paríži, kde spočívajú významné osobnosti Francúzska.

Ako na svojom webe napísal denník Le Monde, do Panteónu v utorok nepreviezli Bakerovej telesné pozostatky - jej rodina sa totiž rozhodla, že ich ponechá na cintoríne pre námorníkov v Monaku, kde spočíva po boku svojho posledného manžela a jedného zo svojich detí.

V rakve zahalenej francúzskou vlajkou a vystavenej od utorka v Panteóne boli len prste zeme z miest, ktoré mala Bakerová rada: z jej rodného mesta Saint-Louis v americkom štáte Missouri, z Paríža, z usadlosti Chateau des Milandes v kraji Dordogne, kde sa usadila so svojou veľkou rodinou, a napokon z Monaka, kde prežila posledné roky života, podporovaná princeznou Grace Kellyovou.

Táto rakva bude v stredu uložená v tej časti krypty, kde sú pozostatky spisovateľa Mauricea Genevoixa. Tie v Panteóne spočinuli v roku 2020.

Súbežne s vystavením rakvy v utorok po Bakerovej pomenovali aj stanicu parížskeho metra Gaité na linke č. 13 (stanica má teraz oba názvy). Ako informoval denník Le Parisien, výber tejto stanice nie je náhodný, pretože sa nachádza len pár metrov od divadla Bobino, kde speváčka a tanečnica vystupovala naposledy - 9. apríla 1975 -, dva dni pred svojou smrťou.

Príhovor na utorňajšom slávnostnom akte uvedenia Bakerovej do Panteónu predniesol francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý pripomenul, že "neobhajovala jednu farbu pleti", ale "bojovala za slobodu všetkých". Vzdal jej tiež hold ako "žene, ktorá mala tak veľa odvahy" a "to francúzske v nej sa spájalo s tým americkým". "Bola pôsobivá vo svojej modernosti," uviedol Macron a vyzdvihol, že Bakerová "pri každom zvrate v dejinách robila správne rozhodnutia; vždy rozlišovala svetlo od tmy".

"Vstupujete do tohto Panteónu, pretože - hoci ste sa narodili ako Američanka -, nikto nie je francúzskejší ako vy," zdôraznil Macron v prejave v rámci slávnostného aktu, ktorý bol zavŕšením rokov snáh jej rodiny a obdivovateľov za uznanie jej miesta vo francúzskej histórii.

Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron vzdáva hold pri rakve s pôdou z USA, Francúzska a Monaka počas symbolického pohrebu francúzsko-americkej herečky, speváčky a tanečníčky Josephine Bakerovej v zadnej časti pamätníka Panteónu v Paríži vo Francúzsku v utorok 30. novembra 2021.
Foto: TASR/AP


Macronova kancelária odmietla špekulácie, že takéto gesto bolo zamerané na získanie podpory medzi menšinami v období pred budúcoročnými prezidentskými voľbami.

V Panteóne je pochovaných 75 mužov a iba päť žien; Bakerová sa 46 rokov po svojej smrti stane šiestou a súčasne aj prvou tmavej pleti.

Svoju slávnu rodáčku si uctili aj Spojené štáty, keď v pondelok, v predvečer ceremoniálu v Panteóne, nasvietili newyorský mrakodrap Empire State Building vo farbách francúzskej trikolóry, informovali francúzske médiá.

Bakerová, rodáčka z amerického štátu Missouri, je zosobnením jazzového štýlu a bola známa svojím divokým tanečným prejavom. Oblečená často len v sukienke, uchvacovala publikum v parížskom podniku Théatre des Champs-Élysées.

Bakerová bola aj francúzskou národnou hrdinkou. Počas druhej svetovej vojny pracovala pre Červený kríž, následne pôsobila v odboji ako špiónka. Za túto činnosť dostala Rad čestnej légie, najvyššie štátne vyznamenanie vo Francúzsku.

Neskôr po boku Martina Luthera Kinga viedla kampaň proti rasizmu vo svojich rodných Spojených štátoch. Po smrti ju pochovali v Monaku na cintoríne vo štvrti La Colle.