Quantcast
< sekcia Zahraničie

Samozvané republiky Donecká a Luhanská vyhlásili nezávislosť v máji

Foto: TASR/AP

Referendá o nezávislosti sa v oboch východoukrajinských oblastiach konali 11. mája.

Kyjev 27. júna (TASR) – Separatistické tendencie v Doneckej a Luhanskej oblasti sa vystupňovali v súvislosti s krymskou krízou, keď sa Krymská republika - s autonómnym štatútom v rámci Ukrajiny - na základe sporného referenda v marci 2014 stala ďalším subjektom Ruskej federácie.

Želanie nasledovať jej príklad prejavili potom aj regióny na východe Ukrajiny, kde žije väčšina rusky hovoriaceho obyvateľstva.

Udalosti boli sprevádzané násilnými akciami, krviprelievaním a obeťami na životoch, na ktorých sa podľa agentúrnych správ podieľali ukrajinské ozbrojené jednotky aj proruskí separatisti. Vyhlasované boli prímeria, ktoré sa nedodržiavali. Rukojemníkmi sa stali ľudia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Na podporu ukončenia bojov boli zo strany európskych štátov a USA zavedené sankcie.

Referendá o nezávislosti sa v oboch východoukrajinských oblastiach konali 11. mája. Za nezávislosť hlasovalo v tzv. Luhanskej ľudovej republike 96,2 percenta voličov. Nezávislosť v susednej Doneckej ľudovej republike podporilo 89,7 percenta voličov. Hlasovanie sa konalo v podmienkach pokračujúcej špeciálnej operácie ukrajinských vládnych síl proti proruským separatistom na východe krajiny.

Európska únia tieto takzvané referendá organizované proruskými separatistami neuznala. Referendum ani vyhlásenie nezávislých republík neuznala ani Ukrajina, rovnako ako jej západní spojenci.

Samozvaná Donecká ľudová republika vyhlásila nezávislosť 12. mája a vyzvala Moskvu, aby zvážila jej pripojenie k Ruskej federácii.

Samozvaná Luhanská ľudová republika vyhlásila nezávislosť tiež 12. mája. Republikové zhromaždenie zvolilo 19. mája za jej prezidenta Valerija Bolotova a za premiéra Vasilija Nikitina. Aleksej Kariakin sa stal predsedom zhromaždenia, ktoré zároveň prijalo dočasnú ústavu republiky. Luhanská ľudová republika požiadala Rusko a 14 ďalších krajín o uznanie svojej nezávislosti 11. júna. Podobnú žiadosť zaslala okrem iného aj Arménsku, Bielorusku, Kazachstanu, Číne, Srbsku, Venezuele, Kube či Nikarague.

Obe samozvané republiky podpísali 24. mája zväzovú deklaráciu o svojom zlúčení do jedného štátneho celku s názvom Novorusko. Termín Novorusko použil nedávno ruský prezident Vladimir Putin, keď upozornil, že východná Ukrajina bola v cárskej epoche súčasťou Ruska a nazývala sa Novorusko, ktoré zahŕňalo oblasť Odesy, Mykolajiva, Chersonu, Dnepropetrovska, Záporožia, Charkova, Donecka a Luhanska.

Na ustanovujúcom zjazde nového suštátia i proruského hnutia sa 24. mája v Donecku zišli "ľudoví zástupcovia" Odesy, Mykolajiva, Chersonu, Dnepropetrovska, Záporožia, Charkova, Donecka a Luhanska, ktorí sa dohodli na vytvorení Národného frontu. Jeho úlohou má byť "ochrana civilného obyvateľstva pred terorom zahraničných tajných služieb", ako aj posilnenie vzťahov s Ruskom. Národný front spája aktivistov rôznych strán, hnutí, spoločenských organizácií i odborov. Jeho členmi majú byť aj Ukrajinci i Rusi. Má riešiť otázky sebaurčenia a zaoberať sa aj sociálnymi témami, ale bude hľadať i cesty zo súčasnej krízy na Ukrajine.

Rokovania o ukončení bojov na východe Ukrajiny sa začali 23. júna v Donecku. Prítomní boli zástupcovia Kyjeva, oboch samozvaných republík, Ruskej federácie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.