Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 14. apríl 2025Meniny má Fedor
< sekcia Zahraničie

Pred 150 rokmi sa vydali prvé kone na trať Veľkej pardubickej

Ilustračná fotka. Foto: TASR/Jakub Kotian

Tento rok sa uskutočnil už 134. ročník týchto, v kontinentálnej Európe najstarších a na svete jedných z najťažších dostihov.

Pardubice/Bratislava 4. novembra (TASR) - Mnohí ju milujú, ale niektorí zatracujú. Fascinuje svojím kúzlom a nádychom elegancie, ale tiež adrenalínom i napätím. Zažiť legendárnu Veľkú pardubickú (Veľká pardubická steeplechase cross country) je pre väčšinu ľudí milujúcich dostihový šport splnený sen, vyhrať ju - naplnenie dvojnásobného.

Tento rok sa uskutočnil už 134. ročník týchto, v kontinentálnej Európe najstarších a na svete jedných z najťažších dostihov. Ich história je však oveľa dlhšia. Odvtedy, keď sa na jej trať vydali prvé kone, uplynie v utorok 5. novembra 150 rokov.

Korene Veľkej pardubickej siahajú do prvej polovice 19. storočia. Skutočný rozvoj prekážkových dostihových pretekov súvisí s príchodom a udomácnením sa parforsných honov, teda poľovačiek na koňoch. Do Čiech prišiel tento typ honov vďaka grófovi Oktaviánovi Kinskému, ktorý organizoval na svojich panstvách jazdecké poľovačky podľa anglického vzoru.

Významným míľnikom v rozvoji dostihové športu bol vznik Pardubickej parforsnej spoločnosti, ktorú v roku 1841 založil knieža František Liechtenstein. Práve členovia tejto spoločnosti stáli totiž o tri desaťročia neskôr pri zrode Veľkej pardubickej. Hlavnými iniciátormi prvého ročníka boli gróf Oktavián Kinský, knieža Emil Fürtstenberg a gróf Max Ugart.

Na štart prvého ročníka Veľkej pardubickej sa 5. novembra 1874 okolo pol druhej popoludní postavilo pred improvizovanými tribúnami 14 koní a jazdcov. Súťažili o osem tisíc zlatých. Historicky prvé víťazstvo si odniesol vo Francúzsku narodený tmavý hnedák Phantome (Fantome) v sedle s Angličanom Georgeom Sayersom, ktorý začal písať dlhú a slávnu históriu víťazov.

Od roku 1874 sa uskutočnilo celkove 134 ročníkov Veľkej pardubickej. Nekonala sa počas obidvoch svetových vojen, jeden krát - v roku 1876 - zabránila konaniu dostihov nepriazeň počasia a v roku 1968 sa neuskutočnili dostihy v dôsledku invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Pred prázdnymi tribúnami sa museli dostihy bežať v roku 2020, pretože jubilejný 130. ročník poznamenala pandémia koronavírusu.

Trať Veľkej pardubickej meria 6900 metrov a kone musia prekonať 31 prekážok. Najobávanejšou je v poradí štvrtá prekážka Veľká Taxisova priekopa (suchá priekopa so živým plotom), ktorá je jedným z najťažších skokov na svete. Medzi tradičné a náročné prekážky patria aj Írska lavica, Popkovický skok, Veľký anglický skok, Francúzsky skok či Hadia priekopa.



Doteraz sa do listiny víťazov zapísalo 101 koní a 84 jazdcov. Najúspešnejším koňom histórie Veľkej pardubickej je Železník, ktorý ako jediný dokázal zvíťaziť štyrikrát a to v rokoch 1987 - 1989 a v roku 1991.

Z jazdcov si najviac - osem víťazstiev - pripísal v rokoch 1987 až 2011 "malý veľký muž" dostihového športu Josef Váňa. Tento, postavou nevysoký (166 cm), ale jazdeckým umením veľký najpopulárnejší český džokej má na svojom konte podľa neoficiálnych informácií viac ako 270 prvenstiev.

Dosiaľ jedinou ženskou víťazkou Veľkej pardubickej je Lata Brandisová, rodáčka zo stredočeskej obce Úmomín. V poslednom predvojnovom ročníku v roku 1937 vyhrala v sedle koňa Norma. Doteraz sa na dostihoch zúčastnilo celkove iba deväť žien.

Tento rok bol výnimočný, pretože v 150-ročnej histórii Veľkej pardubickej sa nič také neudialo. Dostihová komisia nekonečne dlho skúmala cieľovú kameru a napokon rozhodla, že steeplechase cross country sa skončila tzv. "mŕtvym dobehom" dvoch koní. Po prvý raz teda v nedeľu 13. októbra 2024 dekorovali dvoch víťazov týchto slávnych dostihov. Každý si odniesol 1 milión 550-tisíc českých korún, čo je približne 62.000 eur.

V 134. ročníku Veľkej pardubickej triumfovali vedno po neuveriteľne tesnom finiši Ján Faltejsek na koni Godfrey a Jaroslav Myška s koňom Sexy Lord. Doteraz najtesnejšie dobehy rozhodol dvakrát konský nos - prvýkrát v roku 1886 a potom až v roku 2010.

Plénum ukončilo rokovanie návrhom uznesenia k protirómskemu rasizmu

Návrh reaguje na uznesenie NR SR k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu.

- Americký prezident Donald Trump dôrazne odmietol akúkoľvek zodpovednosť za rusko-ukrajinský konflikt a označil ho za vojnu svojho predchodcu v Bielom dome, demokrata Joea Bidena.

- Mesto Sumy na východe Ukrajiny v pondelok opäť čelilo ruskému útoku. Spravodajský web Suspiľne informoval, že v meste bolo počuť výbuch.

- Juh amerického štátu Kalifornia zasiahlo plytké zemetrasenie s magnitúdou 5,2. S odvolaním sa na americký geologický inštitút (USGS) o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v závere pondelkového rokovania venovali návrhu uznesenia k protirómskemu rasizmu. Ten je z dielne opozičných poslancov z klubu hnutia Slovensko, Za ľudí a KÚ.

- Krátky suborbitálny let spoločnosti Blue Origin do vesmíru absolvovala šesťčlenná čisto ženská posádka zahŕňajúca americkú speváčku Katy Perry či snúbenicu miliardára Jeffa Bezosa.

- Vo veku 88 rokov zomrela najvyššie postavená žena v hierarchii izraelskej zahraničnej spravodajskej služby Mosad Aliza Magenová.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová vystríhala lídrov členských štátov EÚ pred návštevou Moskvy pri príležitosti májových osláv Dňa víťazstva.

- EÚ pozastavila uplatňovanie odvetných dovozných ciel na americké tovary do 14. júla. Oznámenie bolo zverejnené v úradnom vestníku po tom, ako predsedníčka EK Ursula von der Leyenová oznámila, že Brusel odložil odvetné clá na americké produkty o 90 dní.

- Súd v Istanbule nevyhovel odvolaniu a rozhodol, že istanbulský primátor Ekrem Imamoglu zostane vo väzbe až do súdneho pojednávania v kauze korupcie.

- V Prahe zrejme skončia zdieľané elektrokolobežky. Hlavné mesto nepočíta s tým, že by v rámci nového systému zdieľaných dopravných prostriedkov povolilo ich parkovanie.

- Americká investičná banka Goldman Sachs očakáva postupný pokles cien ropy počas tohto aj budúceho roka, pričom priemerná cena Brentu by v roku 2026 mala klesnúť pod 60 USD za barel (159 litrov).

- Poslanci maďarského Národného zhromaždenia schválili 15. novelu ústavy, ktorá dáva zelenú zmene zákona o zhromažďovaní.

- Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) spustila možnosť podávania jednotných žiadostí o priame podpory pre poľnohospodárov.

- Vodiči nákladných áut sa podľa českej polície opakovane pokúšajú prejsť hraničný priechod Bílá-Bumbálka – Makov, hoci tam od minulého týždňa platí zákaz prevozu veterinárne kontrolovaného tovaru.

- Po prudkých otrasoch počas minulého týždňa otvorili americké akciové trhy obchodovanie rastom, k čomu prispeli najmä technologické akcie.

- Muža, ktorý v noci na nedeľu v meste v Harrisburg podpálil rezidenciu guvernéra amerického štátu Pensylvánia Josha Shapira, obvinili z pokusu o vraždu a ďalších siedmich trestných činov vrátane terorizmu voči vláde.

- V areáli košickej Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura na Rastislavovej ulici v nedeľu (13. 4.) popoludní našli 57-ročného muža bez známok života so strelným poranením.

- Koaličná SNS podáva na májovú schôdzu Národnej rady (NR) SR návrh na zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a malých podnikateľov s obratom do 100.000 eur.

- V súvislosti s nedeľňajším (13. 4.) ruským raketovým útokom na ukrajinské mesto Sumy premiér Robert Fico (Smer-SD) uviedol, že odsudzuje všetko zabíjanie.

- V pondelok napoludnie sa skončila likvidácia doterajších ohnísk ochorenia slintačka a krívačka (SLAK) vrátane farmy Dolný Štál. Zatiaľ nie je nové ohnisko ochorenia. Doteraz sa prihlásilo u veterinárov 1800 čiernych chovov, uviedol minister pôdohospodárstva Takáč.