FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Protestujúci podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) v sobotu vyjadrili nesúhlas s dočasnou centrálnou vládou v Damasku.
Autor TASR
Damask 16. augusta (TASR) - Stovky ľudí v sobotu v sýrskom meste Suwajdá a okolitých obciach prvýkrát demonštrovali za právo na sebaurčenie pre náboženskú menšinu drúzov. Išlo o najväčší protest od nedávnych medzietnických násilností, ktoré si vyžiadali najmenej 1400 obetí, informovala agentúra AP.
Nepokoje v prevažne drúzskom meste Suwajdá a jeho okolí vypukli 13. júla, keď sa do ozbrojeného sporu dostali miestne drúzske milície a členovia sunnitských beduínskych klanov. Do konfliktu sa následne zapojili ozbrojené zložky novej sýrskej vlády podporujúce beduínov, ozbrojené kmene z iných častí krajiny, ako aj Izrael, ktorý sa postavil na stranu drúzov. Násilnosti v provincii Suwajdá ukončilo prímerie vyhlásené 19. júla.
Protestujúci podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) v sobotu vyjadrili nesúhlas s dočasnou centrálnou vládou v Damasku a požadovali, aby boli osoby zodpovedné za zverstvá páchané na drúzoch postavené pred súd. Niektorí takisto vyzvali Izrael, aby zasiahol a podporil ich požiadavku na sebaurčenie. Súčasne v snahe vyjadriť židovskému štátu vďaku za zásah na ich strane mávali izraelskými vlajkami.
Rajjan Marúf, ktorý vedie aktivistické mediálne združenie Suwajdá 24, spresnil, že ľudia protestovali prvýkrát pod heslom sebaurčenia. Ako uviedol, pre drúzov v Sýrii je to „bezprecedentná zmena“. Podobné zhromaždenia ako v Suwajdá sa podľa neho konali aj v okolitých mestách.
Enticko-náboženská komunita arabsky hovoriacich drúzov podľa AP vznikla začiatkom 11. storočia oddelením sa od ismailitskej vetvy šiitského islamu. Ich náboženstvo sa výrazne líši od tradičného islamu a mnohí z nich sa za moslimov ani nepovažujú. V Sýrii žije viac ako polovica z približne jedného milióna drúzov na celom svete. Väčšina zo zvyšku žije v Libanone, Izraeli a na Golanských výšinách, ktoré Izrael okupuje.
Po minuloročnom zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada islamistami vyjadrujú minoritné skupiny obavy o svoju bezpečnosť. Nové vedenie krajiny opakovane sľubuje, že všetky etnické a náboženské menšiny bude chrániť. Po bojoch v Suwajdá a marcových násilnostiach proti alawitom a kresťanom na západe Sýrie však vzrástli pochybnosti o tom, či toto napätie dokážu zvládnuť.
Vláda v Damasku v júli zriadila výbor, ktorého úlohou je vyšetrovať útoky na civilistov v rámci medzietnického násilia na juhu Sýrie. Výbor má do troch mesiacov vypracovať správu.
Nepokoje v prevažne drúzskom meste Suwajdá a jeho okolí vypukli 13. júla, keď sa do ozbrojeného sporu dostali miestne drúzske milície a členovia sunnitských beduínskych klanov. Do konfliktu sa následne zapojili ozbrojené zložky novej sýrskej vlády podporujúce beduínov, ozbrojené kmene z iných častí krajiny, ako aj Izrael, ktorý sa postavil na stranu drúzov. Násilnosti v provincii Suwajdá ukončilo prímerie vyhlásené 19. júla.
Protestujúci podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) v sobotu vyjadrili nesúhlas s dočasnou centrálnou vládou v Damasku a požadovali, aby boli osoby zodpovedné za zverstvá páchané na drúzoch postavené pred súd. Niektorí takisto vyzvali Izrael, aby zasiahol a podporil ich požiadavku na sebaurčenie. Súčasne v snahe vyjadriť židovskému štátu vďaku za zásah na ich strane mávali izraelskými vlajkami.
Rajjan Marúf, ktorý vedie aktivistické mediálne združenie Suwajdá 24, spresnil, že ľudia protestovali prvýkrát pod heslom sebaurčenia. Ako uviedol, pre drúzov v Sýrii je to „bezprecedentná zmena“. Podobné zhromaždenia ako v Suwajdá sa podľa neho konali aj v okolitých mestách.
Enticko-náboženská komunita arabsky hovoriacich drúzov podľa AP vznikla začiatkom 11. storočia oddelením sa od ismailitskej vetvy šiitského islamu. Ich náboženstvo sa výrazne líši od tradičného islamu a mnohí z nich sa za moslimov ani nepovažujú. V Sýrii žije viac ako polovica z približne jedného milióna drúzov na celom svete. Väčšina zo zvyšku žije v Libanone, Izraeli a na Golanských výšinách, ktoré Izrael okupuje.
Po minuloročnom zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada islamistami vyjadrujú minoritné skupiny obavy o svoju bezpečnosť. Nové vedenie krajiny opakovane sľubuje, že všetky etnické a náboženské menšiny bude chrániť. Po bojoch v Suwajdá a marcových násilnostiach proti alawitom a kresťanom na západe Sýrie však vzrástli pochybnosti o tom, či toto napätie dokážu zvládnuť.
Vláda v Damasku v júli zriadila výbor, ktorého úlohou je vyšetrovať útoky na civilistov v rámci medzietnického násilia na juhu Sýrie. Výbor má do troch mesiacov vypracovať správu.
