Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Zahraničie

Dusičnan amónny, ktorý vraj vybuchol v Bejrúte, bol z ruskej lode

Na snímke materiálne škody po utorňajších masívnych výbuchoch v prístave v libanonskom hlavnom meste Bejrút v stredu 5. augusta 2020. Foto: TASR/AP

Podľa LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác v sklade.

Moskva/Bejrút 5. augusta (TASR) - Mohutné utorkové výbuchy v bejrútskom prístave, pri ktorých zahynulo najmenej 100 ľudí, zapríčinilo takmer 3000 ton dusičnanu amónneho z nákladnej lode vo vlastníctve ruského občana. Dusičnan amónny pred šiestimi rokmi preložili z lode do prístavného skladu. S odvolaním sa na ruský spravodajský portál RBC o tom v stredu informovala agentúra DPA.



Nákladná loď Rhosus podľa súkromnej libanonskej televízie LBC International pred šiestimi rokmi pre technickú poruchu zakotvila na svojej ceste do Afriky v bejrútskom prístave. Ruský spravodajský portál RBC zverejnil informáciu, že loď smerujúcu z gruzínskeho mesta Batumi do Mozambiku vlastnil ruský občan Igor Grečuškin. Rodák z ruského Ďalekého východu sa v súčasnosti zdržiava na Cypre.

Po poruche v Bejrúte sa Grečuškin prestal o loď zaujímať, pretože podľa členov posádky im nedokázal primerane zaplatiť. Nebezpečný náklad tak údajne vyložili do prístavného skladu, kde ostal niekoľko rokov.

Dusičnan amónny je biela kryštalická látka, používaná ako poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok do vody a vďaka svojim oxidačným vlastnostiam aj v pyrotechnike. Dusičnany amoniaku sa používajú aj na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín.

Podľa LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác v sklade.

Libanonský premiér Hasan Dijáb už v noci na stredu informoval, že v prístavnom sklade v Bejrúte, kde v utorok podvečer došlo k dvom mohutným výbuchom, sa nachádzalo asi 2750 ton dusičnanu amónneho. Dijáb podľa svojho hovorcu označil za neprijateľné, aby "2750 ton dusičnanu amónneho bolo v sklade šesť rokov bez bezpečnostných opatrení".

Mnohé štáty sveta a organizácie, najnovšie Liga arabských štátov, vyjadrili sústrasť pozostalým po obetiach a prisľúbili Libanonu zdravotnú i humanitárnu pomoc. Pomoc už do Libanonu vyslali Francúzsko, Katar, Irak či Kuvajt.

Podľa agentúry AP do Libanonu vo štvrtok odcestuje za účelom poskytnutia pomoci aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Medzi zranenými po výbuchu v Bejrúte sú aj zamestnanci OSN


Približne 100 zamestnancov OSN a ich rodinných príslušníkov utrpelo zranenia pri utorkovom masívnom výbuchu v prístave v libanonskom hlavnom meste Bejrút, pričom medzi smrteľnými obeťami sú aj dvaja príbuzní pracovníkov organizácie. Oznámil to v stredu hovorca generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa Farhan Haq, ktorého citovala agentúra DPA.

"Liečia sa a dúfame, že budú v poriadku," povedal Haq prítomným novinárom a vyjadril sústrasť kolegom, ktorí stratili členov rodiny.

"Vieme, že patríme len k zlomku ľudí, ktorí boli zranení, a veríme, že všetci tí, ktorí utrpeli zranenia, všetci tí, ktorí trpia, sa uzdravia," povedal.

Francúzska prokuratúra otvorila vyšetrovanie výbuchov v Bejrúte


Paríž 5. augusta (TASR) - Francúzska prokuratúra otvorila v stredu vyšetrovanie výbuchu v libanonskej metropole Bejrút po tom, čo pri ňom utrpelo zranenia 21 francúzskych občanov, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie parížskeho prokurátora.

Rozsiahle škody na mieste masívnej explózie v prístave v Bejrúte 5. augusta 2020. Už viac ako 100 obetí a vyše 4000 zranených si vyžiadali mohutné výbuchy v prístave libanonského hlavného mesta Bejrút z utorkového večera. Výbuchy spôsobili rozsiahle materiálne škody najmä v oblasti prístavu. Predpokladá sa, že počet obetí ešte stúpne, keďže záchranári ešte neprehľadali trosky všetkých zrútených a poškodených budov. Bejrút bol vyhlásený za oblasť katastrofy a libanonský prezident Michel Aún navrhol, aby sa v ňom na dva týždne zaviedol výnimočný stav, informovala v noci na stredu televízia CNN. Rada obrany štátu odporučila, aby na poriadok v meste dozerala armáda. Zatiaľ nie je jasné, čo výbuchy spôsobilo.
Foto: TASR/AP


Prokuratúra prípad vyšetruje ako "neúmyselné zranenie". Hlavný parížsky prokurátor Rémy Heitz uviedol, že prokuratúra využije svoju právomoc vyšetrovať činy, ku ktorým došlo v zahraničí.

Pri utorkovom výbuchu v prístave v Bejrúte zahynulo najmenej 113 ľudí a viac ako 4000 utrpelo zranenia. Desiatky ľudí sú stále nezvestné. Heitz uviedol, že podľa doterajších informácií je medzi zranenými 21 Francúzov.

Výbuchy 2750 ton pravdepodobne dusičnanu amónneho uloženého v jednom z prístavných skladov spôsobili rozsiahle materiálne škody najmä v oblasti prístavu a jeho okolí. Predpokladá sa, že počet obetí stúpne, keďže záchranári ešte neprehľadali trosky všetkých zrútených a poškodených budov.

Mnohé štáty sveta a organizácie vyjadrili sústrasť pozostalým po obetiach a prisľúbili Libanonu zdravotnú i humanitárnu pomoc. Pomoc už do Libanonu vyslali Francúzsko, Katar, Irak, Kuvajt či Česko.



Seizmológovia: Výbuchy v Bejrúte mali silu ako zemetrasenie s magnitúdom 4,5


Libanonský premiér Hasan Dijáb v utorok žiadal potrestanie osôb zodpovedných za dva mohutné výbuchy, ktoré podvečer otriasli prístavom v Bejrúte a vyžiadali si najmenej 60 obetí a stovky zranených.
Na snímke materiálne škody po utorňajších masívnych výbuchoch v prístave v libanonskom hlavnom meste Bejrút v stredu 5. augusta 2020.
Foto: TASR/AP

"To, čo sa dnes stalo, nezostane nepotrestané. Tí, ktorí sú zodpovední za túto katastrofu, za to aj zaplatia," vyhlásil Dijáb v televíznom prejave.

Dijáb súčasne požiadal o pomoc všetky krajiny, ktoré "sú priateľmi a bratmi Libanonu a majú ho radi", aby "stáli po našom boku a pomohli nám zaceliť tieto hlboké rany".

Svoju pomoc už medzičasom ponúkli EÚ, USA, Francúzsko, Rusko, Turecko, viaceré štáty Perzského zálivu, ako aj Izrael, ktorý je technicky s Libanonom stále vo vojnovom stave.

Židovský štát ponúkol Libanonu lekársku a humanitárnu pomoc. Agentúra AFP pripomenula, že táto ponuka prišla po tom, ako sa v uplynulých dvoch týždňoch výrazne zvýšilo napätie medzi dvoma susednými štátmi. Izraelská armáda však v utorok večer vydala vyhlásenie, že "nastal čas dať konflikt bokom" a pomôcť Libanonu.

Nemenovaný predstaviteľ libanonskej bezpečnostnej služby predtým pripustil, že v prístave zrejme vybuchli materiály, ktoré boli skonfiškované a uskladnené v tamojšom sklade už "celé roky".

Premiér Dijáb vo svojom prejave avizoval zverejnenie nových faktov o "tomto nebezpečnom sklade, ktorý existuje už šesť rokov, od roku 2014".

Podľa jordánskych seizmológov mal výbuch intenzitu rovnajúcu sa zemetraseniu s magnitúdou 4,5.

Otrasy pocítili aj v cyperskom hlavnom meste Nikózia, vzdialenej od Bejrútu 250 kilometrov.

V dôsledku výbuchu a tlakovej vlny sa fasády budov blízko prístavu zrútili. Bytové domy a kancelárske budovy sú poškodené v celom meste. Škody na svojich budovách hlási aj viacero zahraničných zastupiteľstiev vrátane ruského a fínskeho. Podľa agentúry AFP zranenia utrpeli zamestnanci ruskej aj nemeckej ambasády.

Podľa agentúry TASS v Libanone boli večer problémy s internetovým pripojením. Zatiaľ nie je jasné, či to súvisí s explóziami v bejrútskom prístave.

Dijáb: V prístavnom sklade v Bejrúte bolo asi 2750 ton dusičnanu amónneho


Libanonský premiér Hasan Dijáb v noci na stredu informoval, že v prístavnom sklade v Bejrúte, kde v utorok podvečer došlo k dvom mohutným výbuchom, sa nachádzalo asi 2750 ton dusičnanu amónneho.
Na snímke materiálne škody po utorňajších masívnych výbuchoch v prístave v libanonskom hlavnom meste Bejrút v stredu 5. augusta 2020.
Foto: TASR/AP

Dijáb podľa svojho hovorcu označil za neprijateľné, že "2750 ton dusičnanu amónneho bolo v sklade šesť rokov bez toho, aby boli prijaté preventívne opatrenia".

"Je to neprijateľné a my o tom nemôžeme mlčať," uviedol hovorca s odvolaním sa na vyjadrenie premiéra na zasadnutí rady obrany štátu, ktoré sa konalo v utorok večer.

Dusičnan amónny je biela kryštalická látka používaná ako poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok vody a vďaka svojim oxidačným vlastnostiam aj v pyrotechnike. Dusičnany amoniaku sú tiež používané na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín.

Dva výbuchy v bejrútskom prístave, ktoré nasledovali v utorok po 18.10 h miestneho času krátko po sebe, si vyžiadali najmenej 73 obetí na životoch a vyše 3700 zranených, informovala agentúra AFP.

Úrady v utorok večer aktualizovanej bilancii pripustili, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť. Austrálska vláda v stredu potvrdila, že medzi obeťami je aj jeden Austrálčan.

Podľa agentúry AFP výbuchy, ktoré otriasli celým mestom, vyvolali v jeho uliciach paniku a chaos. Miestne nemocnice sú výbuchmi poškodené a plné zranených. Mnohých pacientov previezli preto z Bejrútu do iných miest. Červený kríž vyzval na bezodkladné darovanie krvi. Spravodajský portál L'Orient-Le Jour informovali, že v stredu v Bejrúte spustia prevádzku troch poľných nemocníc.

V celom meste i krajine sa zdvihla vlna solidarity: ľudia si navzájom pomáhajú pri pátraní po nezvestných príbuzných či priateľoch, poskytujú strechu nad hlavou tým, ktorých domy v Bejrúte boli výbuchmi vážne poškodené, lekári otvorili svoje ambulancie a ošetrujú ranených.

Príčina výbuchov, ktoré spôsobili aj veľké materiálne škody, nateraz nie je jasná, ale riaditeľ libanonskej tajnej služby Abbás Ibráhím už v utorok večer uviedol, že v mestskom prístave boli skladované zhabané výbušné materiály.

Podľa libanonskej televízie LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác.

Trump: Americkí generáli si myslia, že v Bejrúte explodovala bomba


Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že utorkové mohutné výbuchy v Bejrúte "vyzerali ako hrozný útok". Informovala o tom agentúra AFP.

Trump vysvetlil, že sa stretol s americkými generálmi, podľa ktorých výbuchy v bejrútskom prístave spôsobilo niečo ako bomba.

"Zdá sa, že podľa nich - a oni to vedia lepšie ako ja - to bol útok," uviedol Trump. "Bolo to dáka bomba," vyhlásil.

Na úvod svojej tlačovej konferencie venovanej epidémii vyvolanej koronavírusom Trump vyjadril Libanonu sústrasť v mene Spojených štátov a zopakoval, že jeho krajina "je pripravená" pomôcť.

Úrady v utorok večer aktualizovanej bilancii pripustili, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť. Austrálska vláda v stredu potvrdila, že medzi obeťami je aj jeden Austrálčan.

Podľa agentúry AFP výbuchy, ktoré otriasli celým mestom, vyvolali v jeho uliciach paniku a chaos. Miestne nemocnice sú výbuchmi poškodené a plné zranených. Mnohých pacientov previezli preto z Bejrútu do iných miest. Červený kríž vyzval na bezodkladné darovanie krvi. Spravodajský portál L'Orient-Le Jour informoval, že v stredu v Bejrúte spustia prevádzku troch poľných nemocníc.

Po výbuchoch v Bejrúte zranených hlásia ambasády Belgicka, Holandska a Nemecka


o dvoch mohutných výbuchoch, ku ktorým došlo v utorok podvečer v Bejrúte, hlásia zranených ambasády Belgicka, Holandska a Nemecka sídliace v blízkosti prístavu libanonskej metropoly. Uviedla to v utorok tlačová agentúra Belga.
Ľudia stoja pri zničenej čerpacej stanici po utorňajších masívnych výbuchoch v prístave v libanonskom hlavnom meste Bejrút v stredu 5. augusta 2020.
Foto: TASR/AP

Šéf belgickej diplomacie Philippe Goffin prostredníctvom sociálnej siete Twitter informoval, že veľvyslanectvo Belgicka bolo poškodené výbuchmi v prístave.

Podľa jeho slov črepiny skla z okien rozbitých tlakovou vlnou "mierne zranili" dvoch diplomatov a tiež dvoch rodinných príslušníkov personálu ambasády.

Goffin v reakcii na výzvu libanonského premiéra Hasana Dijába pre medzinárodnú spoločnosť o poskytnutie pomoci dodal, že Belgicko je ochotné pomôcť pri prekonávaní následkov "tejto hroznej explózie" a jeho rezort vyjde v ústrety aj Belgičanom žijúcim v Bejrúte, ktorí budú potrebovať pomoc v súvislosti s ničivými výbuchmi.

Podľa agentúry Belga zranených zamestnancov hlásia aj veľvyslanectvá Holandska a Nemecka, ktoré sa tiež nachádzajú v blízkosti prístavu.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí spresnilo, že momentálne nevie posúdiť stav škôd na budove veľvyslanectva. Upozornilo, že vzhľadom na rozsiahle škody v zničenej mestskej oblasti zatiaľ nemôže potvrdiť, či medzi obeťami alebo zranenými sú aj nemeckí štátni príslušníci.

Holandské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že v dôsledku výbuchov bolo na veľvyslanectve v Bejrúte zranených päť osôb, z toho štyria zamestnanci a jeden ich rodinný príslušník.

Aún zvolal krízové zasadnutie vlády, Dijáb chce vyšetrovací tím


Libanonský prezident Michel Aún zvolal na stredu krízové zasadnutie vlády, ktoré bude venované dôsledkom utorkového mohutného výbuchu v bejrútskom prístave.

Podľa najnovšej bilancie ministerstva zdravotníctva si explózie vyžiadali životy najmenej 78 ľudí a okolo 4000 zranených.

Výbuchy spôsobili v meste aj veľmi veľké materiálne škody, najmä v oblasti prístavu. Predpokladá sa preto, že počet obetí ešte stúpne, keďže záchranári ešte neprehľadali ruiny všetkých zrútených a poškodených budov.

Libanonská metropola Bejrút bola vyhlásená za oblasť katastrofy a Aún navrhol, aby sa v nej na dva týždne zaviedol výnimočný stav, informovala v noci na stredu televízia CNN. Rada obrany štátu v noci na stredu odporučila, aby na poriadok v meste dozerala armáda.

Zatiaľ nie je jasné, čo výbuchy spôsobilo. Libanonský premiér Hasan Dijáb v noci na stredu žiadal vytvoriť komisiu, ktorá by zistila príčiny a prešetrila okolnosti výbuchov, informovala v stredu televízia al-Džazíra. Prvé výsledky vyšetrovania majú byť známe do piatich dní. Dijáb žiada pre vinníkov za výbuchy prísne tresty.

Viacero cudzincov je aj medzi zranenými. Zranenia utrpeli aj viacerí príslušníci misie OSN v Libanone, uviedli agentúrne zdroje.

Mnohé štáty sveta a organizácie, najnovšie Liga arabských štátov, vyjadrili sústrasť pozostalým po obetiach a prisľúbili Libanonu lekársku i humanitárnu pomoc. Pomoc už do Libanonu vyslali Francúzsko, Katar, Irak i Kuvajt.

Zástupcovia rezortu obrany USA odmietli Trumpov výrok o "útoku" v Bejrúte


Traja predstavitelia amerického ministerstva obrany nemajú informácie, ktoré by nasvedčovali, že mohutné výbuchy v libanonskom hlavnom meste Bejrút boli dôsledkom útoku. Takto však o tragédii v Bejrúte hovoril prezident USA Donald Trump počas brífingu v Bielom dome.

Úradníci, ktorí odmietli byť identifikovaní, však pre televíziu CNN uviedli, že "nevedia, o čom prezident hovoril".

Jeden zo zdrojov zdôraznil, že keby existovali náznaky, že šlo o útok, malo by to za následok automatické zvýšenie ochrany amerických vojakov a majetku USA v regióne.

"Keď už pre nič iné, tak v obave z odvetných útokov," spresnil zdroj. "Nič z toho sa zatiaľ nedeje," dodal.

Trump v noci na stredu na brífingu v Bielom dome vyhlásil, že utorkové mohutné výbuchy v Bejrúte "vyzerali ako hrozný útok". Následne vysvetlil, že sa stretol s americkými generálmi, podľa ktorých výbuchy v bejrútskom prístave spôsobilo niečo ako bomba.

"Zdá sa, že podľa nich - a oni to vedia lepšie ako ja - to bol útok," uviedol Trump. "Bolo to dáka bomba," vyhlásil.

Na úvod svojej tlačovej konferencie venovanej epidémii vyvolanej koronavírusom Trump vyjadril Libanonu sústrasť v mene Spojených štátov a zopakoval, že jeho krajina "je pripravená" pomôcť.

Pokiaľ ide o príčinu výbuchov, z Libanonu zatiaľ prichádzajú protichodné správy: najprv sa explózie pripisovali požiaru v sklade s pyrotechnikou, neskôr sa objavila verzia, že výbuchy spôsobili zhabané "vysoko výbušné materiály". Televízia CNN však informovala, že libanonskí predstavitelia neoznačujú výbuchy za útok.

Očití svedkovia uvádzajú, že najmä druhá explózia bola veľmi silná a nad miestom výbuchu sa vytvoril oblak v tvare hríba.

"Bolo to ako atómová bomba," uviedol podľa agentúry AFP nemenovaný obyvateľ Bejrútu, ktorý to sledoval z balkóna svojho bytu. Dodal, že tlaková vlna ho potom hodila do vnútra bytu.

Maďarsko: Libanon potrebuje pomoc v oblasti civilnej ochrany i lekárov



Libanon po utorkovej mohutnej explózii neďaleko centra metropoly Bejrút potrebuje v prvom rade pomoc v oblasti civilnej ochrany a takisto aj lekárov, povedal v stredu v Budapešti štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za pomoc prenasledovaným kresťanom Tristan Azbej.

Štátny tajomník to pre verejnoprávnu televíziu M1 konštatoval po tom, čo situáciu konzultoval s veľvyslancom Maďarska v Libanone a s tamojšími charitatívnymi organizáciami.

Dodal, že libanonský zdravotný systém nie je schopný ošetriť vyše 4000 ľudí, ktorí pri večerných dvoch výbuchov utrpeli zranenia.

"V Libanone je v súčasnosti štátny bankrot a pri explózii v bejrútskom prístave bolo zničené veľké množstvo zásob potravín a liekov, ktoré bude treba v strednodobom horizonte doplniť," povedal Azbej.

Pri výbuchu bola poškodená aj budova maďarského veľvyslanectva, kde boli rozbité okná a poškodený strop. Poškodené boli aj byty pracovníkov veľvyslanectva, avšak nikto z nich sa nezranil.

Hovorca maďarského rezortu diplomacie Tamás Menczer v tejto súvislosti uviedol, že nemajú informácie o tom, že by tragédia bola zasiahla občanov Maďarska žijúcich v Libanone.

Belgicko hlási dve obete výbuchov v Bejrúte; poškodené boli viaceré ambasády



Dvaja občania Belgicka patria medzi obete, ktorých životy si v utorok večer vyžiadali dva výbuchy v libanonskej metropole Bejrút. Oznámilo to v stredu doobeda belgické ministerstvo zahraničných vecí.

"V širšom okruhu Bejrútu je registrovaných približne 2200 Belgičanov," uviedol hovorca rezortu Karl Lagatie pre flámsku televíznu stanicu VRT. Dodal, že veľvyslanectvo všetkých Belgičanov ešte utorok večer kontaktovalo prostredníctvom textovej správy, nie všetci mu však odpovedali.

Belgický veľvyslanec v Bejrúte pravidelne monitoruje situáciu a rovnako teraz aj zhodnocuje škody, ktoré utrpela budova veľvyslanectva v dôsledku tlakovej vlny výbuchov. Črepiny skla zranili v priestoroch ambasády štyri osoby.

K podobnej situácii došlo podľa agentúry Belga aj na nemeckej i holandskej ambasáde, ktoré sa tiež nachádzali v blízkosti prístavu. Najväčšie materiálne škody však v dôsledku výbuchov utrelo fínske veľvyslanectvo, čo na Twitteri medzičasom potvrdila aj fínska vláda.

Belgická premiérka Sophie Wilmesová v stredu ubezpečila, že Brusel má snahu čo najrýchlejšie pomôcť zničenému Bejrútu.

Belgicko, podobne ako aj susedné Francúzsko, ponúka Bejrútu konkrétnu pomoc v podobe tímov rýchlej reakcie, ktoré by mohli pomôcť pri záchranných a pátracích operáciách. Podobnú formu pomoci podľa spravodajského servera DutchNews.nl už ponúklo aj Holandsko, ktoré chce zároveň finančne podporiť libanonskú pobočku Červeného kríža.

Orbán: Maďarsko je Libanonu pripravené poskytnúť pomoc a podporu



Maďarsko je pripravené poskytnúť pomoc a podporu Libanonu v tomto ťažkom období. Uviedol to v stredu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v kondolenčnom liste adresovanom premiérovi Libanonu Hasanovi Dijábovi v súvislosti s utorňajšími výbuchmi v libanonskej metropole Bejrút.

Agentúru MTI o tom informoval Orbánov hovorca Bertalan Havasi, podľa ktorého Orbán vyjadril Dijábovi sústrasť v mene maďarského ľudu.

"Naše myšlienky a srdcia sú s vami," píše v liste maďarský premiér, ktorý zraneným zaželal skoré uzdravenie.

Do Libanonu posielajú pomoc viaceré krajiny


Libanončan pomáha zranenému mužovi na ulici po masívnej explózii v Bejrúte 4. augusta 2020.
Foto: TASR/AP

Viacero štátov ponúklo pomoc Libanonu po mohutných utorkových výbuchoch v bejrútskom prístave, pri ktorých zahynulo najmenej 100 ľudí a zranenia utrpelo ďalších vyše 4000 osôb. Libanonský premiér Hasan Dijáb v stredu ráno v krátkom televíznom príhovore vyzval zahraničie na pomoc jeho krajine. Informovala o tom v stredu agentúra AP.

Poľsko posiela do Libanonu približne 50 hasičov spoločne so štyrmi záchranárskymi psami a záchranným chemickým modulom.

Grécke vojenské dopravné lietadlo privezie do Libanonu záchranný a pátrací tím so špeciálnym vybavením a pátracieho psa. Pomoc pre Libanon avizoval aj Cyprus.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie pošle do Libanonu v piatich lietadlách záchranárov, zdravotnícky personál, provizórnu nemocnicu a laboratórium s vybavením na testovanie ľudí na prítomnosť ochorenia COVID-19.

Z Francúzska majú priletieť do Libanonu dve lietadlá s desiatkami záchranárov, mobilnou záchrannou jednotkou a 15 tonami zdravotníckeho materiálu. Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona by tak Francúzi mohli poskytnúť zdravotnú starostlivosť pre približne 500 ľudí. Francúzski vojaci, ktorí sa v Libanone nachádzajú v rámci mierovej misie NATO a OSN, pomáhajú na mieste už od utorka.

Jordánsko v Libanone zriadi poľnú nemocnicu, Egypt tak už urobil.

Český minister vnútra Jan Hamáček v stredu uviedol, že Libanon prijal ponuku, aby Česko vyslalo do Bejrútu tím 37 záchranárov a tiež pátracích psov.

Dánsko informovalo, že je pripravené poskytnúť Libanonu humanitárnu pomoc.

Členské krajiny EÚ pomáhajú Libanonu cez mechanizmus v oblasti civilnej ochrany



Európska komisia (EK) v stredu v reakcii na ničivé výbuchy v Bejrúte ponúkla Libanonu "svoju plnú podporu" a ako prvý krok po žiadosti libanonských orgánov o pomoc aktivovala svoj mechanizmus v oblasti civilnej ochrany (CPM). Informoval o tom eurokomisár pre krízové situácie Janez Lenarčič.

"Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany teraz koordinuje naliehavé rozmiestnenie vyše 100 vycvičených hasičov s vozidlami, psami a výbavou, ktorí sa špecializujú na záchranné práce v mestskom prostredí. Budú spolupracovať s libanonskými orgánmi, aby pomohli pri záchrane ľudských životov," uviedol Lenarčič.

Svoju účasť podľa neho na tejto operácii už potvrdili Česká republika, Grécko a Holandsko. Pomoc prostredníctvom CPM ponúkli Francúzsko, Nemecko a Poľsko a ďalšie členské štáty majú možnosť tak urobiť.

Lenarčič dodal, že EÚ tiež aktivovala aj svoj družicový mapovací systém Copernicus, ktorý dodáva údaje v reálnom čase a pomôže libanonským orgánom pri posudzovaní rozsahu škôd a záchranných prácach.

Maďarsko poskytne Libanonu na odstraňovanie škôd jeden milión eur


Maďarsko poskytne Libanonu jeden milión eur humanitárnej pomoci prostredníctvom programu Hungary Helps na odstraňovane škôd vzniknutých po utorkových mohutných explóziách neďaleko centra metropoly Bejrút. Oznámil to v stredu v Budapešti štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za pomoc prenasledovaným kresťanom Tristan Azbej.

Podľa internetovej stránky komerčnej televízie ATV štátny tajomník spresnil, že pomoc bude vo štvrtok odovzdaná tamojšej charitatívnej misii maronitskej cirkvi, ktorá dávnejšie spolupracovala s Maďarskom v rámci programu Hungary Helps.

"Maďarskí humanitárni pracovníci sa už spojili s libanonskými humanitárnymi partnermi, aby získali informácie o stratách, o rozsahu vzniknutých škôd a aby posúdili možnosti pomoci," dodal Azbej.

Tribunál v Haagu odložil verdikt v prípade vraždy bývalého libanonského premiéra


Osobitný tribunál pre Libanon odložil v stredu verdikt v prípade vraždy bývalého libanonského premiéra Rafíka Harírího z dôvodu výbuchov v libanonskej metropole Bejrút. Informovala o tom agentúra AFP.

Tribunál s mandátom OSN mal zasadať v piatok, verdikt v prípade Harírího vraždy však odložil na 18. augusta.

Z vraždy bývalého premiéra sú obvinení štyria údajní členovia šiitskej fundamentalistickej skupiny Hizballáh, ktorých súdia v ich neprítomnosti. Pri samovražednom útoku v roku 2005 okrem Harírího zahynulo ďalších 21 ľudí.

Obvinenými sú Mustafá Badraddín a Sálim Ajjáš, vedúci predstavitelia Hizballáhu, ktorí spoločne vypracovali plán vedúci k Harírího smrti, a dvaja ďalší militanti - Husajn Unsajsí a Asad Sabrá. Ich podiel na trestnom čine spočíval v príprave videonahrávky, v ktorej sa k atentátu priznala fiktívna skupina.

Atentát vyvolal v Libanone masové demonštrácie, po ktorých túto blízkovýchodnú krajinu po 30 rokoch opustili sýrske jednotky.

Osobitný tribunál pre Libanon je prvým trestným tribunálom na svete, ktorý sa zaoberá teroristickými činmi. Vznikol v roku 2009.