Brusel 26. marca (TASR) - Pevnejšie transatlantické vzťahy sú kľúčové pre záujmy Európskej únie a Spojených štátov. To je hlavným posolstvom summitu EÚ-USA, ktorý sa dnes konal v Bruseli.
Na summite sa po prvý raz na európskej pôde zúčastnil prezident USA Barack Obama, ktorý rokoval s predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom a predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom.
Trojica lídrov počas spoločnej tlačovej konferencie uviedla, že rokovali o kríze na Ukrajine a tiež o potrebe čo najskôr podpísať asociačnú dohodu s Moldavskom a Gruzínskom. Z hľadiska medzinárodnej politiky sa venovali situácii v Sýrii, kde je potrebné pokročiť pri odstraňovaní chemického arzenálu, a vzťahom s Iránom, kde je na mieste zmierňovanie obáv okolo iránskeho jadrového arzenálu. Dotkli sa aj politickej situácii v Egypte, udalostí v Stredoafrickej republike, kde je nutné predísť ďalšej anarchii, humanitárnej kríze v oblasti Sahelu a spomenuli koordináciu v rámci boja proti terorizmu.
Ďalšími veľkými témami boli otázka klimatických zmien a najmä oblasť energie a energetickej bezpečnosti. Obama, Barroso a Van Rompuy naznačili, že je nevyhnutné, aby EÚ bola menej závislá od dodávok ruského plynu, čomu by mohli prispieť aj väčšie dodávky amerického skvapalneného plynu.
"Len čo budeme mať dohodu o voľnom obchode, vývozné licencie na projekty pre skvapalnený zemný plyn určený pre Európu budú oveľa jednoduchšie," povedal Obama v tejto súvislosti, čím podčiarkol význam Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP), pripravovanej najväčšej obchodnej dohody v dejinách ľudstva.
Vyjednávači EÚ tlačia na amerických partnerov, aby sa dohodli na možnosti vývozu skvapalneného plynu do EÚ - s cieľom zmierniť závislosť na Rusku, odkiaľ únia dováža asi tretinu plynu, z toho 40 percent cez plynovody na Ukrajine. Barroso uviedol, že už na budúci týždeň sa stretnú rezortní ministri oboch strán, aby rokovali o užšej energetickej spolupráci medzi EÚ a USA.
Podľa Barrosa bude TTIP znamenať viac rovnováhy medzi oboma partnermi a prínos okolo dvoch miliárd eur denne, čiže silnú injekciu pre ekonomiku a nový potenciál rastu nielen pre veľké spoločnosti, ale aj pre malé a stredné podniky a tvorbu nových pracovných miest.
Van Rompuy uviedol, že Obama ubezpečil Európanov, že už nebude dochádzať k naštrbeniu dôvery medzi partnermi, čiže americká strana sa nedopustí zneužívania špionážnych praktík na úkor Európanov a vôbec, v oblasti elektronickej komunikácie, bude zaručená väčšia transparentnosť ako doteraz.
Obama pripomenul, že hoci je prvýkrát v Bruseli, s lídrami EÚ sa stretáva na mnohých medzinárodných podujatiach. O tri mesiace príde do Bruselu zas, na summit skupiny G7, keď ekonomicky najvyspelejšie krajiny zrušili summit vo formáte G8, spolu s Ruskom, na protest proti ruskej anexii Krymu. Americký prezident Barack Obama, šéf Európskej rady Herman Van Rompuyom a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.Foto: TASR/AP
Prezident USA zdôraznil, že súčasné sankcie proti Rusku sú najsilnejšie reštrikčné opatrenia, aké jeho krajina prijala od konca druhej svetovej vojny, a vyjadrujú nesúhlas s vojenskou anexiou Krymu. Na adresu Moskvy uviedol, že jedinou cestou na upokojenie vzťahov je deeskalácia napätia na Ukrajine, inak hrozia ďalšie sankcie, najmä v energetickej oblasti, a Rusko môže zostať izolované, osamoteným hráčom na medzinárodnom poli, pretože pozícia EÚ aj USA je v tomto smere jednotná.
"Svet je bezpečnejší a spravodlivejší, keď Európa a USA vystupujú solidárne," vyhlásil Obama.
Barroso o summite povedal, že je pre občanov EÚ silným signálom o význame transatlantických väzieb. V súvislosti s krízou na Ukrajine predseda EK naznačil, že EÚ aj USA majú odhodlanie podporovať nezávislosť a suverenitu Ukrajiny a ukázať, že niektoré neprávosti nemôžu pokračovať. Van Rompuy dodal, že anexia Krymu je "hanbou pre 21. storočie" a EÚ výsledok tohto aktu nikdy neuzná.