Brusel 18. novembra (TASR) - Spotreba antibiotík sa v rokoch 2019 až 2023 v členských krajinách Európskej únie zvýšila o jedno percento. Únia tým nedokáže plniť cieľ Rady EÚ znížiť ich spotrebu o 20 percent do roku 2030. Na pondelňajšiu správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) upozornil spravodajca TASR.

Spomedzi 27 členských krajín údaje neposkytli Cyprus a Švédsko. Podľa údajov o dennej spotrebe antibiotík na 1000 obyvateľov je na tom najlepšie Holandsko (pod 10 dávok denne), v siedmich členských krajínách to je 10 do 15 dávok denne a Česko spolu s Dánskom, Litvou a Portugalskom patrí do tretej skupiny s 15 až 20 dávkami antibiotík denne.

Slovensko a deväť ďalších krajín EÚ je v štvrtej skupine (20 až 25 dávok denne) a najhoršie sú na tom Bulharsko, Grécko a Rumunsko s dennou spotrebou nad 25 dávok.

Správa ECDC naznačila, že niektoré ciele zamerané proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) v Európe sa vyvíjali pozitívne. Napríklad incidencia (počet nových prípadov na 100.000 ľudí) infekcií Staphylococcus aureus rezistentnými na meticilín sa medzi rokmi 2019 a 2023 znížila o 17,6 percenta. Výskyt infekcií vyvolaných baktériami typu Klebsiella pneumoniae však medzi rokmi 2019 a 2023 stúpol o 57,5 percent.

ECDC s cieľom zvrátiť trend v boji proti AMR vyzýva členské štáty EÚ na prevenciu a kontrolu infekcií, obozretné používanie antibiotík a vývoj a prístup k novým antibiotikám.

Podľa ECDC nemocnice, v ktorých sa vyskytuje 70 percent infekcií, by mali zaviesť jednoduché, ale nevyhnutné opatrenia ako je zlepšenie umývania rúk a skríning baktérií rezistentných na antibiotiká a posilniť kapacity na izoláciu infikovaných pacientov.