Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 23. február 2024Meniny má Roman a Romana
< sekcia Zahraničie

EDA: Inštitúcie EÚ preukázali odolnosť voči pandémii covidu

Ilustračné foto. Foto: TASR - Dano Veselský

Pandémia urýchlila zavádzanie komunikačných nástrojov a nástrojov spolupráce, ako aj bezpapierových pracovných postupov. Digitalizácia administratívnych procesov však stále prebieha.

Luxemburg 2. septembra (TASR) - Inštitúcie EÚ preukázali značnú odolnosť voči pandémii ochorenia COVID-19. Európsky parlament, Rada EÚ, Európska komisia a Súdny dvor EÚ reagovali rýchlo a pružne a využili predchádzajúce investície do digitalizácie. Vyplýva to z osobitnej správy, ktorú vo štvrtok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA) so sídlom v Luxemburgu.

Podľa správy EDA inštitúcie EÚ však stále čelia výzvam, aby čo najlepšie využili inovácie a flexibilitu, ktoré priniesla kríza vo svete po pandémii.

Audítori podotkli, že inštitúcie EÚ už čelili krízam v oblasti zdravia a bezpečnosti v nedávnej minulosti. Rozsah a trvanie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 však boli bezprecedentné. Na posúdenie odolnosti inštitúcií EÚ voči kríze sa audítori zamerali na ich úroveň pripravenosti a posúdili, ako sa vysporiadali s pandémiou a aké ponaučenia z nej vyvodili, uvádza sa v správe.

"Inštitúcie EÚ neboli imúnne voči kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Kríza mala hlboký a ďalekosiahly vplyv na spôsob fungovania inštitúcií a na to, ako pracujú ich zamestnanci," uviedol Marek Opiola, člen EDA zodpovedný za audit. Podľa neho sú odolné organizácie tie, ktoré sú schopné poučiť sa z krízy a vyjsť z nej silnejšie. "Domnievame sa, že orgány EÚ preukázali svoju odolnosť počas posledných dvoch rokov krízy," dodal.

Do druhej polovice februára 2020 začali zmienené štyri kontrolované inštitúcie aktivovať svoje plány na zabezpečenie kontinuity činností. Tie im podľa audítorov poskytli pevný základ pre ich reakciu na krízu, hoci v skutočnosti neboli navrhnuté tak, aby riešili taký typ dlhodobého narušenia, ktoré spôsobila pandémia. Inštitúcie EÚ preto museli svoje plány prispôsobiť a doplniť ad hoc rozhodnutiami. Podľa audítorov sa im to úspešne podarilo, a to napriek tomu, že koordinácia bola obmedzená autonómiou inštitúcií a ich rôznymi úlohami a pretože pravidlá platné v hostiteľských členských štátoch sa líšili.

Táto rôznorodosť prístupov nebránila podľa európskych audítorov inštitúciám minimalizovať narušenie a pokračovať v plnení svojich úloh. Činnosť bola zachovaná na podobnej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch. Inštitúciám sa dokonca podarilo prijať dôležité politické iniciatívy – ako je plán obnovy NextGenerationEU vo výške 750 mld. eur – a sedemročný rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027.

Audítori zdôrazňujú, že toto všetko sa dosiahlo pri súčasnej ochrane zdravia a dobrých podmienok ich zamestnancov. Napriek nerovnomernej úrovni pripravenosti sa kontrolovaným inštitúciám EÚ podarilo vybaviť všetkých svojich zamestnancov riešeniami telepráce do šiestich týždňov. Pandémia urýchlila zavádzanie komunikačných nástrojov a nástrojov spolupráce, ako aj bezpapierových pracovných postupov. Digitalizácia administratívnych procesov však stále prebieha, najmä pokiaľ ide o elektronické faktúry, uvádza sa v správe.

Hneď ako boli obmedzenia z jari 2020 zrušené, inštitúcie EÚ začali posudzovať svoje reakcie na krízu a začali identifikovať inovácie, ktoré by sa mohli zachovať aj v pokrízovom svete. Napríklad rozšírenie spôsobov práce na diaľku by mohlo priniesť značné úspory, najmä pokiaľ ide o cestovné výdavky a potenciálne náklady na administratívne budovy. Zmeny v cestovaní a usporiadaní budov, ako aj rozšírenie telepráce ponúkajú tiež príležitosti z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Tie však zatiaľ neboli jasne identifikované, dodali audítori.