Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila, najmä v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a zmeny politiky Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.
Autor TASR
Brusel 3. septembra (TASR) - Napriek ambicióznym plánom Európskej únie (EÚ) a výraznému rastu výdavkov na obranu zostáva dosiahnutie obrannej pripravenosti eurobloku do roku 2030 naďalej výzvou. Uviedol to vo štvrtok Európsky dvor audítorov (EDA) vo svojom vyhlásení po preskúmaní vývoja obrannej politiky EÚ od roku 2020. Audítori zároveň upozornili na riziká spojené s financovaním, riadením a zodpovednosťou, informuje TASR.
Bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila, najmä v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a zmeny politiky Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. EÚ a jej členské štáty preto zvýšili výdavky na obranu, ktorá podľa EDA dlhodobo trpela nedostatočným investíciám, nízkym zásobám munície a riadených striel, dlhým výrobným lehotám či závislosti od dodávateľov mimo Európy.
Kombinované výdavky členských krajín EÚ na obranu sa v rokoch 2020 až 2025 zvýšili takmer o 80 percent. Ich spoločné ročné rozpočty na obranu vzrástli z 262 miliárd eur v roku 2022 na 418 miliárd eur v roku 2025. Podľa EDA môže zvýšené financovanie podporiť rozšírenie výrobných kapacít európskeho obranného priemyslu, inovácie a nové formy spolupráce vrátane partnerstva s Ukrajinou.
Audítori však upozorňujú na riziko roztrieštených investícií, duplicity a nedostatkov v obranných spôsobilostiach. Doplnili, že plánovanie v EÚ sa vo veľkej miere riadi prístupom zdola nahor, pričom jednotlivé krajiny určujú svoje vlastné potreby. Chýbajúci účinný proces plánovania zhora nadol a nedostatočná koordinácia medzi európskymi a vnútroštátnymi finančnými tokmi môžu podľa EDA tieto problémy prehlbovať.
„Ak sa finančné prostriedky neimplementujú správne, zvýšené financovanie môže viesť aj k rizikám pri vykonávaní a k nedostatku materiálov, kľúčových zložiek a kvalifikovaných pracovníkov, čo sťaží využívanie finančných prostriedkov,“ píše EDA v tlačovom vyhlásení.
Rizikom je aj rastúce využívanie úverov krytých rozpočtom EÚ, napríklad program Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE) a pôžička pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Audítori upozorňujú, že financovanie obrany prostredníctvom dlhu môže spomaliť znižovanie verejného dlhu členských štátov a zároveň vytvárať tlak na rozpočet EÚ.
EDA súčasne kritizuje zložitú štruktúru riadenia a zodpovednosti v oblasti obrannej politiky EÚ, ktorá podľa neho zvyšuje riziko prekrývania právomocí. Dvor audítorov tiež pripomenul, že stále nemá mandát na audit všetkých orgánov a nástrojov zapojených do obrannej politiky EÚ.
Audítori zároveň zaznamenali posun politiky od reakcie na krízu smerom k obrannej pripravenosti krajín EÚ a čoraz štruktúrovanejšiemu prístupu.
Európska komisia predložila minulý rok v marci Bielu knihu o európskej obrane, hlavným cieľom ktorej je posilniť do roku 2030 obrannú pripravenosť EÚ.
Bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila, najmä v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a zmeny politiky Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. EÚ a jej členské štáty preto zvýšili výdavky na obranu, ktorá podľa EDA dlhodobo trpela nedostatočným investíciám, nízkym zásobám munície a riadených striel, dlhým výrobným lehotám či závislosti od dodávateľov mimo Európy.
Kombinované výdavky členských krajín EÚ na obranu sa v rokoch 2020 až 2025 zvýšili takmer o 80 percent. Ich spoločné ročné rozpočty na obranu vzrástli z 262 miliárd eur v roku 2022 na 418 miliárd eur v roku 2025. Podľa EDA môže zvýšené financovanie podporiť rozšírenie výrobných kapacít európskeho obranného priemyslu, inovácie a nové formy spolupráce vrátane partnerstva s Ukrajinou.
Audítori však upozorňujú na riziko roztrieštených investícií, duplicity a nedostatkov v obranných spôsobilostiach. Doplnili, že plánovanie v EÚ sa vo veľkej miere riadi prístupom zdola nahor, pričom jednotlivé krajiny určujú svoje vlastné potreby. Chýbajúci účinný proces plánovania zhora nadol a nedostatočná koordinácia medzi európskymi a vnútroštátnymi finančnými tokmi môžu podľa EDA tieto problémy prehlbovať.
„Ak sa finančné prostriedky neimplementujú správne, zvýšené financovanie môže viesť aj k rizikám pri vykonávaní a k nedostatku materiálov, kľúčových zložiek a kvalifikovaných pracovníkov, čo sťaží využívanie finančných prostriedkov,“ píše EDA v tlačovom vyhlásení.
Rizikom je aj rastúce využívanie úverov krytých rozpočtom EÚ, napríklad program Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE) a pôžička pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Audítori upozorňujú, že financovanie obrany prostredníctvom dlhu môže spomaliť znižovanie verejného dlhu členských štátov a zároveň vytvárať tlak na rozpočet EÚ.
EDA súčasne kritizuje zložitú štruktúru riadenia a zodpovednosti v oblasti obrannej politiky EÚ, ktorá podľa neho zvyšuje riziko prekrývania právomocí. Dvor audítorov tiež pripomenul, že stále nemá mandát na audit všetkých orgánov a nástrojov zapojených do obrannej politiky EÚ.
Audítori zároveň zaznamenali posun politiky od reakcie na krízu smerom k obrannej pripravenosti krajín EÚ a čoraz štruktúrovanejšiemu prístupu.
Európska komisia predložila minulý rok v marci Bielu knihu o európskej obrane, hlavným cieľom ktorej je posilniť do roku 2030 obrannú pripravenosť EÚ.
