Agentúra AFP pripomína, že EÚ chce do roka 2030 znížiť predčasné úmrtia súvisiace s vystavením sa jemným prachovým časticiam o 55 percent – v porovnaní s rokom 2005.
Autor TASR
Kodaň 24. novembra (TASR) - Znečistenie vzduchu jemnými prachovými časticami viedlo v roku 2020 k predčasnému úmrtiu 238.000 obyvateľov Európskej únie. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o mierny nárast, čo však môže súvisieť i s chorobou covid. V noci na štvrtok na to upozornila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Jemné prachové častice PM2,5 štandardne vznikajú ako vedľajší produkt výfukových plynov áut či uhoľných elektrární. Sú veľmi malé, čo im umožňuje prenikať do dýchacieho systému a následne zvyšovať riziko vzniku zápalu priedušiek, astmy či iných respiračných ochorení.
EEA tiež uvádza, že nadmerné vystavovanie sa oxidu dusičitému, ktoré bolo v roku 2020 vyššie než úroveň odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), spôsobilo predčasnú smrť 49.000 obyvateľov EÚ. Podobne tiež vystavovanie sa časticiam ozónu, pre ktoré v Únii predčasne zomrelo 24.000 osôb.
"Ak porovnáme údaje za roky 2019 a 2020, počet úmrtí vyvolaných časticami PM2,5 narástol, avšak úmrtia spôsobené oxidom dusičitým a ozónom poklesli," uviedla agentúra. Dodala, že hoci sa koncentrácia PM2,5 znížila, ľudia s pľúcnymi ochoreniami súvisiacimi so znečisteným vzduchom často zomreli v dôsledku nákazy novým druhom koronavírusu, vírusom SARS-CoV-2.
Agentúra AFP pripomína, že EÚ chce do roka 2030 znížiť predčasné úmrtia súvisiace s vystavením sa jemným prachovým časticiam o 55 percent – v porovnaní s rokom 2005. EEA dodáva, že ak budú tieto úmrtia celkovo klesať takým tempom, ako doteraz, tento cieľ by sa mohlo podariť dosiahnuť ešte skôr než v roku 2030.
Podľa WHO spôsobuje znečistenie vzduchu na celom svete každoročne sedem milión úmrtí, podobne ako fajčenie či nesprávna životospráva.
Jemné prachové častice PM2,5 štandardne vznikajú ako vedľajší produkt výfukových plynov áut či uhoľných elektrární. Sú veľmi malé, čo im umožňuje prenikať do dýchacieho systému a následne zvyšovať riziko vzniku zápalu priedušiek, astmy či iných respiračných ochorení.
EEA tiež uvádza, že nadmerné vystavovanie sa oxidu dusičitému, ktoré bolo v roku 2020 vyššie než úroveň odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), spôsobilo predčasnú smrť 49.000 obyvateľov EÚ. Podobne tiež vystavovanie sa časticiam ozónu, pre ktoré v Únii predčasne zomrelo 24.000 osôb.
"Ak porovnáme údaje za roky 2019 a 2020, počet úmrtí vyvolaných časticami PM2,5 narástol, avšak úmrtia spôsobené oxidom dusičitým a ozónom poklesli," uviedla agentúra. Dodala, že hoci sa koncentrácia PM2,5 znížila, ľudia s pľúcnymi ochoreniami súvisiacimi so znečisteným vzduchom často zomreli v dôsledku nákazy novým druhom koronavírusu, vírusom SARS-CoV-2.
Agentúra AFP pripomína, že EÚ chce do roka 2030 znížiť predčasné úmrtia súvisiace s vystavením sa jemným prachovým časticiam o 55 percent – v porovnaní s rokom 2005. EEA dodáva, že ak budú tieto úmrtia celkovo klesať takým tempom, ako doteraz, tento cieľ by sa mohlo podariť dosiahnuť ešte skôr než v roku 2030.
Podľa WHO spôsobuje znečistenie vzduchu na celom svete každoročne sedem milión úmrtí, podobne ako fajčenie či nesprávna životospráva.