FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
V rokoch 2020 a 2021 sa odohralo viac než 5000 útokov na vzdelávacie zariadenia, študentov a pedagógov alebo došlo k incidentom vojenského využitia škôl. Podobné útoky sa v roku 2022 zintenzívnili.
Autor TASR
Brusel 9. septembra (TASR) - Európska únia chce chrániť právo každého dieťaťa vyrastať v bezpečnom prostredí a mať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu. Uviedla to v piatok Európska komisia (EK) pri príležitosti Medzinárodného dňa na ochranu vzdelávania pred útokmi v kontexte ozbrojených konfliktov.
Eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič pri tejto príležitosti povedal, že EÚ opätovne potvrdzuje svoj pevný záväzok podporovať a chrániť právo každého dieťaťa vyrastať v bezpečnom prostredí, mať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a vybudovať si lepšiu a pokojnejšiu budúcnosť.
"Európska únia dôrazne odsudzuje cielené útoky na vzdelávanie a vojenské využitie vzdelávacích zariadení, čo môže predstavovať porušenie medzinárodného humanitárneho práva. Únia je odhodlaná pokračovať v presadzovaní bezpečnosti vzdelávania, a to aj prostredníctvom ďalšej angažovanosti v súvislosti s Deklaráciou o bezpečných školách," uviedol komisár v správe pre médiá.
Komisia pripomenula, že za posledné dva roky bolo pri útokoch na školy počas ozbrojených konfliktov zranených alebo zabitých viac ako 9000 študentov a učiteľov.
V rokoch 2020 a 2021 sa odohralo viac než 5000 útokov na vzdelávacie zariadenia, študentov a pedagógov alebo došlo k incidentom vojenského využitia škôl. Podobné útoky sa v roku 2022 zintenzívnili.
"Znepokojuje nás, že výskyt takýchto útokov stúpa na Ukrajine, v Burkine Faso, Kolumbii, Etiópii, Mali, Mjanmarsku a Nigérii, aby sme spomenuli len niektoré z nich," uviedol Lenarčič.
Podľa jeho slov mimoriadne znepokojujúca je situácia na Ukrajine, kde od začiatku ruskej agresie bolo úplne zničených viac než 286 vzdelávacích inštitúcií a 2300 bolo poškodených. Podľa údajov OSN z augusta 2022 je päť miliónov detí a učiteľov na Ukrajine ťažko zasiahnutých vojnou.
Znepokojujúca je aj situácia v Afganistane. Od prevzatia moci Talibanom v auguste 2021 toto islamistické hnutie zmarilo nádeje mnohých dievčat na stredoškolské vzdelanie. V severnej časti Nigérie sú školáci vystavení riziku smrti alebo únosu ozbrojenými skupinami a situácia je obzvlášť ťažká pre dievčatá, ktoré sú zámerným terčom nelegálnych ozbrojených skupín a často čelia riziku sexuálneho a rodovo motivovaného násilia.
Eurokomisia upozornila, že útoky na vzdelanie nemajú za následok len fyzické zranenia, ale môžu viesť aj k psychickej traume a negatívne ovplyvniť vývoj detí.
Európska únia prostredníctvom financovaných projektov v oblasti vzdelávania v núdzi pomáha znižovať a zmierňovať riziká, ktoré predstavujú ozbrojené konflikty. Únia je lídrom medzinárodnej mobilizácie pre vzdelávanie v núdzových situáciách, pričom desať percent svojho rozpočtu na humanitárnu pomoc venuje na podporu prístupu, kvality a ochrany vzdelávania.
V roku 2021 EÚ investovala 146 miliónov eur na riešenie prístupu k bezpečnému a kvalitnému vzdelávaniu pre viac ako 2,3 milióna detí postihnutých humanitárnymi krízami, z ktorých 50 percent tvorili dievčatá.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič pri tejto príležitosti povedal, že EÚ opätovne potvrdzuje svoj pevný záväzok podporovať a chrániť právo každého dieťaťa vyrastať v bezpečnom prostredí, mať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a vybudovať si lepšiu a pokojnejšiu budúcnosť.
"Európska únia dôrazne odsudzuje cielené útoky na vzdelávanie a vojenské využitie vzdelávacích zariadení, čo môže predstavovať porušenie medzinárodného humanitárneho práva. Únia je odhodlaná pokračovať v presadzovaní bezpečnosti vzdelávania, a to aj prostredníctvom ďalšej angažovanosti v súvislosti s Deklaráciou o bezpečných školách," uviedol komisár v správe pre médiá.
Komisia pripomenula, že za posledné dva roky bolo pri útokoch na školy počas ozbrojených konfliktov zranených alebo zabitých viac ako 9000 študentov a učiteľov.
V rokoch 2020 a 2021 sa odohralo viac než 5000 útokov na vzdelávacie zariadenia, študentov a pedagógov alebo došlo k incidentom vojenského využitia škôl. Podobné útoky sa v roku 2022 zintenzívnili.
"Znepokojuje nás, že výskyt takýchto útokov stúpa na Ukrajine, v Burkine Faso, Kolumbii, Etiópii, Mali, Mjanmarsku a Nigérii, aby sme spomenuli len niektoré z nich," uviedol Lenarčič.
Podľa jeho slov mimoriadne znepokojujúca je situácia na Ukrajine, kde od začiatku ruskej agresie bolo úplne zničených viac než 286 vzdelávacích inštitúcií a 2300 bolo poškodených. Podľa údajov OSN z augusta 2022 je päť miliónov detí a učiteľov na Ukrajine ťažko zasiahnutých vojnou.
Znepokojujúca je aj situácia v Afganistane. Od prevzatia moci Talibanom v auguste 2021 toto islamistické hnutie zmarilo nádeje mnohých dievčat na stredoškolské vzdelanie. V severnej časti Nigérie sú školáci vystavení riziku smrti alebo únosu ozbrojenými skupinami a situácia je obzvlášť ťažká pre dievčatá, ktoré sú zámerným terčom nelegálnych ozbrojených skupín a často čelia riziku sexuálneho a rodovo motivovaného násilia.
Eurokomisia upozornila, že útoky na vzdelanie nemajú za následok len fyzické zranenia, ale môžu viesť aj k psychickej traume a negatívne ovplyvniť vývoj detí.
Európska únia prostredníctvom financovaných projektov v oblasti vzdelávania v núdzi pomáha znižovať a zmierňovať riziká, ktoré predstavujú ozbrojené konflikty. Únia je lídrom medzinárodnej mobilizácie pre vzdelávanie v núdzových situáciách, pričom desať percent svojho rozpočtu na humanitárnu pomoc venuje na podporu prístupu, kvality a ochrany vzdelávania.
V roku 2021 EÚ investovala 146 miliónov eur na riešenie prístupu k bezpečnému a kvalitnému vzdelávaniu pre viac ako 2,3 milióna detí postihnutých humanitárnymi krízami, z ktorých 50 percent tvorili dievčatá.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
