Brusel/Štrasburg 15. decembra (TASR) - Európska komisia (EK) dnes v Štrasburgu predstavila súbor opatrení na spravovanie vonkajších hraníc EÚ a ochranu schengenského priestoru. Komisia navrhla zriadiť Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž (EPPS).

Cieľom tohto návrhu je zabezpečenie účinného a spoločného spravovania vonkajších hraníc EÚ. Komisia na ďalšie zvýšenie bezpečnosti občanov EÚ navrhuje zavedenie systematických kontrol všetkých osôb prekračujúcich hranice schengenského priestoru s využitím príslušných databáz.

Prvý podpredseda EK Frans Timmermans upozornil, že v oblasti so slobodným pohybom a bez vnútorných hraníc musí byť spravovanie vonkajších hraníc EÚ úlohou, na ktorej sa budú podieľať všetci.

"Utečenecká kríza odhalila slabiny a nedostatky mechanizmov zameraných na dodržiavanie noriem EÚ. Preto nastal čas prejsť na skutočne integrovaný systém spravovania hraníc," zdôraznil Timmermans. Podľa jeho slov EPPS bude fungovať na princípe agentúry s posilnenými právomocami.

Navrhovaná agentúra bude môcť využívať personál a vybavenie v zálohe a bude spolupracovať s orgánmi členských štátov EÚ. Krajiny EÚ neprídu o žiadne právomoci a naďalej budú mať kontrolu nad svojimi hranicami.

Novozavedené opatrenia podľa Timmermansa odhalia všetky nedostatky v reálnom čase a zlepšia európsku kolektívnu schopnosť zvládať krízové situácie v prípadoch, keď je určitý úsek hraníc "pod silným tlakom".

Eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos spresnil, že kým pôsobnosť agentúry Frontex bola doteraz obmedzená na pomoc členským štátom pri spravovaní ich vonkajších hraníc, pôsobnosť novej agentúry pre spravovanie hraníc bude širšia.

"Nová agentúra bude znamenať posilnenie úlohy EÚ, pretože do rozsahu jej pôsobnosti budú patriť spravovanie vonkajších hraníc, zintenzívnenie navracania neregulárnych migrantov, aby sa umožnilo riadne fungovanie nášho azylového systému, a posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach EÚ," uviedol Avramopulos.

Európska pohraničná a pobrežná stráž bude fungovať na princípe spolupráce Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá sa vyprofiluje z agentúry Frontex, a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za spravovanie hraníc.

Agentúra má mať viac zamestnancov ako Frontex

Európska pohraničná a pobrežná stráž bude môcť využiť najmenej 1500 odborníkov, ktorých bude schopná nasadiť do troch dní. Agentúra bude môcť sama nadobúdať vybavenie a využívať spoločné technické vybavenie poskytnuté členskými štátmi. Počet stálych zamestnancov agentúry bude do roku 2020 v porovnaní s agentúrou Frontex viac než dvojnásobný (1000 stálych zamestnancov) a bude zahŕňať zamestnancov na zásahy v teréne.

V prospech EPPS sa zriadi centrum pre monitorovanie a analýzu rizík s cieľom monitorovať migračné toky smerujúce do EÚ a migračné toky v rámci EÚ. Agentúra bude posudzovať operačnú kapacitu, technické vybavenie a zdroje členských štátov potrebné na riešenie problémov na ich vonkajších hraniciach. V prípade kríz požiada, aby štáty prijali opatrenia na riešenie situácie v určenej lehote.

Členské štáty EÚ môžu požiadať EPPS o vykonanie spoločných operácií a pohraničných zásahov, ako aj o nasadenie tímov na podporu takýchto operácií. Ak sa členský štát ocitne pod značným migračným tlakom ohrozujúcim schengenský priestor, pričom opatrenia na úrovni tohto štátu nebudú dostatočné, EK prijme vykonávacie rozhodnutie, ktorým určí, že situácia si vyžaduje opatrenia na úrovni EÚ, čím sa umožní zásah tímov EPPS s cieľom zaviesť opatrenia, ktoré členský štát nie je schopný prijať.

Súčasťou EPPS budú jednotky národnej pobrežnej stráže, ktoré budú vykonávať kontrolu hraníc. Mandáty Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva a Európskej námornej bezpečnostnej agentúry budú zosúladené s činnosťou EPPS. Tieto tri agentúry budú môcť začať spoločné operácie dohľadu, napríklad prostredníctvom bezposádkových lietadiel v Stredozemnom mori.

Európska pohraničná a pobrežná stráž dostane taktiež mandát na vysielanie styčných úradníkov a začatie spoločných operácií so susednými tretími krajinami vrátane operácií na území týchto tretích krajín. V rámci agentúry bude zriadený Európsky úrad pre návrat s cieľom umožniť nasadenie európskych tímov pre zásahy v oblasti návratovej politiky. Úrad bude zložený z odborníkov v oblasti odsunu, monitorovania a návratu.

V neposlednom rade nová agentúra zahrnie do svojej analýzy rizík cezhraničnú trestnú činnosť a terorizmus a bude spolupracovať s inými agentúrami EÚ a medzinárodnými organizáciami v oblasti predchádzania terorizmu, pri plnom dodržiavaní základných ľudských práv.

EK odporučila členským štátom únie, aby dobrovoľne prijali utečencov z Turecka

Európska komisia vydala dnes odporúčanie členským krajinám EÚ, aby na báze dobrovoľnosti prijímali osoby s priznaným štatútom utečenca z Turecka, avšak nenavrhla žiadne konkrétne počty. Osobám odkázaným na pomoc by sa malo umožniť, aby zostali na starom kontinente najmenej jeden rok, vyplýva z dokumentu EK.

"Navrhujeme, aby naše členské štáty ponúkli ohrozeným ľuďom, ktorí ušli pred brutálnym konfliktom v Sýrii, dočasnú ochranu podľa vlastných kapacít," cituje slová predsedu EK Jeana-Clauda Junckera tlačová agentúra APA.

Kvôli nepredvídateľnosti utečeneckej vlny by číselný aspekt jednotlivých kontingentov mali stanoviť samotné členské štáty únie, pričom by mali zohľadniť kapacity Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), celkový počet vyhnaných v Turecku, ako aj dohodu s Ankarou o obmedzení ilegálnych narušení štátnych hraníc.

Ak by k žiadnej podstatnej redukcii pokusov o ilegálne prekročenie štátnych hraníc nedošlo, potom by článok o preskúmaní a monitorovacom mechanizme mohli viesť až k pozastaveniu procesu alebo prispôsobeniu schémy novým okolnostiam.

Európska komisia by privítala, ak by sa rozdeľovanie medzi členskými štátmi EÚ riadilo okrem iného ich kapacitnými možnosťami, počtom obyvateľov, silou ekonomiky, či mierou nezamestnanosti.

Prijímanie utečencov z Turecka by malo byť aj jednou z tém rokovaní predstaviteľov ôsmich členských krajín Európskej únie - Belgicka, Fínska, Grécka, Holandska, Luxemburska, Nemecka, Rakúska a Švédska, ktoré by sa malo z iniciatívy rakúskeho spolkového kancelára Wernera Faymanna uskutočniť pred summitom EÚ 17. decembra v Bruseli.

Na stretnutí sa očakáva aj účasť tureckého premiéra Ahmeta Davutogla a predsedu EK Jeana-Clauda Junckera.

EK navrhla, aby Švédsko nemuselo rok prijímať migrantov v rámci prerozdeľovania

Európska komisia v súvislosti s početnou vlnou utečencov smerujúcou do Švédska navrhla, aby bola táto škandinávska krajina na obdobie jedného roka vyňatá z plánu prerozdeľovania utečencov v rámci EÚ, čo by sa týkalo záväzkov prevziať utečencov tak z Grécka, ako aj z Talianska.

V Štrasburgu o tom dnes informoval eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos.

V Švédsku registrujú v prepočte na počet obyvateľov najviac žiadateľov o azyl spomedzi všetkých členských krajín EÚ, pripomenula tlačová agentúra APA. Podľa oficiálnych údajov Eurostatu tam v období od 1. januára 2014 do konca októbra minulého roka požiadalo o medzinárodnú ochranu 68.245 osôb, kým v tomto roku v rovnakom období už 112.040 ľudí.

Švédsko by podľa doteraz stanovených kvót pre prerozdeľovanie v rámci únie malo prijať zo 160.000 utečencov v Grécku a Taliansku celkove 3766 ľudí.