Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 2. máj 2024Meniny má Žigmund
< sekcia Zahraničie

Macron je oficiálnym víťazom francúzskych prezidentských volieb

Emmanuel Macron sa stal v noci na pondelok oficiálnym víťazom. Foto: TASR/AP
Bývalý francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron (na archívnej fotografii) rezignoval 30. augusta 2016. Foto: TASR/AP

Macronovo znovuzvolenie avizovali už prvé povolebné prieskumy, podľa ktorých mal získať 57,6 až 58,2 percenta hlasov.

Paríž 25. apríla (TASR) - Emmanuel Macron sa stal v noci na pondelok oficiálnym víťazom druhého, rozhodujúceho kola prezidentských volieb vo Francúzsku. TASR o tom informuje na základe oficiálnych výsledkov volieb zverejnených po sčítaní všetkých odovzdaných hlasov.

Macron získal 58,5 percenta odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho krajne pravicovej vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov, vyplýva z údajov francúzskeho ministerstva vnútra.

Macronovo znovuzvolenie avizovali už prvé povolebné prieskumy, podľa ktorých mal získať 57,6 až 58,2 percenta hlasov. Francúzsky prezident sa vo svojom víťaznom prejave poďakoval všetkým voličom a sľúbil, že bude slúžiť všetkým obyvateľom Francúzska.

Na snímke opätovne zvolený francúzsky prezident Emmanuel Marcon s manželkou Brigitte 24. apríla 2022 v Paríži.
Foto: TASR - Barbora Výrostková


Le Penová označila výsledky volieb za "brilantné víťazstvo" a prisľúbila, že bude pokračovať vo svojej politickej kariére a "nikdy neopustí" Francúzov.


Profil Emmanuela Macrona, ktorý bol po druhý raz zvolený za francúzskeho prezidenta.


Emmanuel Macron sa narodil 21. decembra 1977 v severofrancúzskom mestečku Amiens do rodiny lekára. Po absolvovaní prestížnej školy ENA (École Nationale d'Administration) v Štrasburgu, na ktorej študovalo viacero vrcholných francúzskych politických predstaviteľov, začal svoju kariéru v štátnej správe. V rokoch 2004 až 2008 pracoval na francúzskom ministerstve financií, odkiaľ prešiel do investičnej banky Rothschild & Cie. V rokoch 2006 až 2009 bol členom Socialistickej strany (PS).

O tri roky neskôr sa stal zástupcom generálneho tajomníka kancelárie francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, od augusta 2014 do augusta 2016 bol ministrom hospodárstva. Počas svojho pôsobenia vo vláde sa zviditeľnil ochranárskym zákonom, namiereným proti lacnejšej pracovnej sile zo strednej a východnej Európy. V úrade ministra ale súčasne kritizoval francúzsky sociálny model. V apríli 2016 založil vlastné politické hnutie Vpred republika! (La République En Marche!).

V auguste 2016 z postu ministra odstúpil, aby sa mohol venovať kampani pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 2017. Exminister hospodárstva bol najviac proeurópsky prezidentský kandidát zdôrazňujúci dôležitosť nemecko-francúzskej spolupráce. Počas kampane presadzoval užšiu integráciu Európskej únie (EÚ) v oblasti vojenskej spolupráce i v ekonomike. Navrhoval spoločný rozpočet, parlament a stáleho ministra financií eurozóny. V otázke bezpečnosti bol jednou z jeho priorít boj proti terorizmu, pričom výdavky na obranu plánoval zvýšiť na dve percentá HDP.



Z prvého kola, ktoré sa konalo 23. apríla 2017, postúpili do druhého kola centrista Emmanuel Macron a kandidátka krajne pravicového Národného frontu (FN) Marine Le Penová. V druhom kole prezidentských volieb 7. mája 2017 získal Macron 66,10 percenta hlasov a stal sa hlavou štátu, Le Penovej odovzdali voliči 33,90 percent hlasov.

Zložením sľubu 14. mája 2017 sa Emmanuel Macron ujal funkcie, ktorú na oficiálnej inauguračnej ceremónii v Elyzejskom paláci prevzal od svojho predchodcu Francoisa Hollanda. Vo veku 39 rokov sa stal ôsmym priamo zvoleným prezidentom Francúzska a najmladšou hlavou štátu v histórii republiky.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, archívna snímka.
Foto: TASR/AP


Rok a pol po nastúpení do prezidentského úradu sa v novembri 2018 sformovalo proti vládnej moci masové protestné hnutie žltých viest.

Emmanuel Macron v minulosti naznačoval, že sa chce v roku 2022 uchádzať o znovuzvolenie v aprílových prezidentských voľbách, ale oficiálne to oznámil až na poslednú chvíľu. Jeho pôvodné plány na kampaň sa totiž zmenili, pretože Rusko začalo 24. februára 2022 vojenskú inváziu na Ukrajine. Macron v dôsledku toho venoval väčšinu svojho času diplomatickým rozhovorom so svetovými lídrami a koordinovaniu krokov s európskymi aj ďalšími západnými spojencami.

Druhú kandidatúru na post hlavy štátu oznámil len mesiac pred voľbami 3. marca 2022. "Znova sa uchádzam o vašu dôveru. Som kandidát, ktorý s vami vymyslí francúzsku a európsku jednotnú odpoveď na výzvy tohto storočia," uviedol v liste Francúzom.

Na snímke zľava úradujúci francúzsky prezident a prezidentský kandidát Emmanuel Macron a jeho manželka Brigitte prichádzajú do volebnej miestnosti v Le Touquet v severnom Francúzsku v nedeľu 24. apríla 2022.
Foto: TASR/AP


O hlasy sa uchádzalo celkove 12 kandidátov. Tak, ako pred piatimi rokmi aj tento rok postúpil do druhého kola (24. apríla) Emmanuel Macron spolu s nacionalistkou Marine Le Penovou. V prvom kole v súboji o Elyzejský palác, ktoré sa konalo 10. apríla 2022, získal Macron 27,84 percent hlasov voličov, jeho vyzývateľka Le Penová 23,15 percent.

Najmladší z francúzskych prezidentov sa v roku 2007 oženil s Brigitte Marie-Claude Trogneuxovou, svojou stredoškolskou učiteľkou francúzštiny a latinčiny, ktorá je od neho o 24 rokov staršia.