Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Zahraničie

EP odsúdil falošné referendá na Ukrajine; chce súdne stíhať Putina

Ruský prezident Vladimir Putin, foto z archívu. Foto: TASR/AP

Poslanci odsúdili aj vojenskú mobilizáciu v Rusku a opatrenia, ktoré nútia obyvateľov okupovaných území Ukrajiny slúžiť v ruských ozbrojených alebo pomocných silách.

Brusel/Štrasburg 6. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali vo štvrtok všetky krajiny a medzinárodné organizácie, aby odsúdili fiktívne referendá na Ukrajine a pokusy Ruska o násilné získanie územia. Informuje o tom spravodajca TASR.

V uznesení, ktoré podporilo 504 poslancov, 26 bolo proti a 36 sa hlasovania zdržalo, sa uvádza, že výsledky fiktívnych referend, ktoré sa uskutočnili vo vojnovom stave s cieľom pripojiť Doneckú, Chersonskú, Luhanskú a Záporožskú oblasť k Rusku, sú "nulitné a neplatné". Poslanci v rámci schváleného textu vyzvali členské štáty EÚ, aby voči Rusku prijali ďalšie prísne sankcie.

Poslanci vyjadrili uznanie odvahe ukrajinského ľudu, ktorý bráni svoju vlasť a európske hodnoty, a v tejto súvislosti vyzvali členské štáty EÚ a ďalšie krajiny podporujúce Ukrajinu, aby výrazne zvýšili svoju vojenskú pomoc, najmä v oblastiach požadovaných ukrajinskou vládou.

Ukrajinský vojak a novinári prechádzajú medzi zničenou ruskou technikou umiestnenou v meste Lyman na Ukrajine 5. októbra 2022.
Foto: TASR/AP


Podľa odkazu poslancov Európskeho parlamentu sú nedávne hrozby Ruska o použití jadrových zbraní nezodpovedné a nebezpečné. Členské štáty eurobloku a jeho medzinárodní partneri by preto mali pripraviť rýchlu a rozhodnú reakciu v prípade, že Rusko uskutoční jadrový útok na Ukrajinu.

"Akýkoľvek pokus Ruska prezentovať útoky na okupovaných územiach ako útok na samotné Rusko, a teda ako dôvod jadrového útoku, je nezákonný a neopodstatnený a neodradí EÚ od ďalšej pomoci ukrajinskej sebaobrane," uvádza sa v uznesení.

Poslanci odsúdili aj vojenskú mobilizáciu v Rusku a opatrenia, ktoré nútia obyvateľov okupovaných území Ukrajiny slúžiť v ruských ozbrojených alebo pomocných silách.

S cieľom zachovať stabilitu v zakaukazskej oblasti a strednej Ázii europoslanci vyzvali na zvýšenú podporu krajinám, ktoré zaznamenali vysoký príliv ruských občanov, najmä Gruzínsku, Kazachstanu, Uzbekistanu, Arménsku a Kirgizsku.

Europarlament riešil aj nedávne výbuchy na dvoch plynovodoch Nord Stream. Poslanci tvrdia, že existuje silnie podozrenie, že išlo o výsledok "koordinovaného a úmyselného konania štátneho aktéra". Tieto výbuchy podľa EP ukazujú, aká nebezpečná bola politika rastúcej závislosti od ruských fosílnych palív a že využívanie energie ako zbrane sa posunulo na novú úroveň.

Na snímke únik plynu z plynovodu Nord Stream v Baltskom mori pri pobreží dánskeho ostrova Bornholm v utorok 27. septembra 2022.
Foto: TASR/AP


Uznesenie EP vyzýva členské štáty eurobloku, aby ochranu európskej kritickej infraštruktúry považovali za prioritu, zvýšili jej odolnosť voči vonkajším útokom a podporovali odolnosť východoeurópskych partnerov a partnerov zo západného Balkánu.

V uvedenom uznesení europoslanci vyzývajú na zriadenie ad hoc medzinárodného tribunálu pre agresiu na Ukrajine, v rámci ktorého by bol stíhaný Vladimir Putin a všetci ruskí civilní a vojenskí úradníci a ich splnomocnení zástupcovia zodpovední za riadenie, začatie a vedenie vojny na Ukrajine.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)