Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Je zameraná na účinnejšiu ochranu základnej infraštruktúry EÚ, informuje spravodajca TASR.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 22. novembra (TASR) - Európsky parlament (EP) v utorok výraznou väčšinou podporil novú smernicu, ktorú presadzoval podpredseda EP a slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS). Je zameraná na účinnejšiu ochranu základnej infraštruktúry EÚ, informuje spravodajca TASR.
Za dohodu s Radou EÚ, ktorou sa zavádzajú minimálne pravidlá pre národné stratégie odolnosti a posudzovanie rizík, hlasovalo 595 poslancov, 17 boli proti a 24 sa zdržali. Dohoda stanovuje aj harmonizovanú definíciu kritickej infraštruktúry, ktorá by tak mala byť jednotne ponímaná vo všetkých členských štátoch.
Smernica sa vzťahuje na energetiku, dopravu, bankovníctvoa, infraštruktúru finančného trhu, digitálnu infraštruktúru, pitnú a odpadovú vodu, potravinárstvo, zdravotníctvo, verejnú správu a kozmické záležitosti. Sprísňuje tiež posudzovanie a podávanie správ subjektov v rámci kritickej infraštruktúry.
"Slušná a odborná práca prináša výsledky na európskej úrovni a môže niesť aj slovenskú stopu. Tisícky verejných a súkromných kritických subjektov, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európanov, a ktoré pôsobia na jednotnom európskom trhu, budú odolnejšie a lepšie chránené pred katastrofami, klimatickou krízou či sabotážami," vysvetlil Šimečka z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE). Ako spravodajca EP pre túto legislatívu vyjednával s Európskou komisiou a Radou EÚ počas francúzskeho a českého predsedníctva. Za najväčší úspech vyjednávaní považuje presadenie sektoru zdravotníctva, vrátane distribúcie liekov.
"Tieto kritické subjekty poskytujú základné služby v celej EÚ a čelia čoraz väčšiemu počtu hrozieb spôsobených človekom, prírodnými hrozbami a cielenými sabotážami. Ambíciou novej smernice je posilniť schopnosť kritickej infraštruktúry vyrovnať sa s rizikami, pripraviť sa na tieto incidenty a chrániť fungovanie jednotného vnútorného trhu EÚ," dodal Šimečka.
Podľa nových pravidiel by členské štáty mali prijať národné stratégie odolnosti a cezhraničná komunikácia by mala prebiehať prostredníctvom jednotných kontaktných miest v každom členskom štáte.
Predchádzajúca smernica o kritickej infraštruktúre sa vzťahovala iba na odvetvia energetiky a dopravy. EP žiadal o revíziu tejto smernice od roku 2018.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Za dohodu s Radou EÚ, ktorou sa zavádzajú minimálne pravidlá pre národné stratégie odolnosti a posudzovanie rizík, hlasovalo 595 poslancov, 17 boli proti a 24 sa zdržali. Dohoda stanovuje aj harmonizovanú definíciu kritickej infraštruktúry, ktorá by tak mala byť jednotne ponímaná vo všetkých členských štátoch.
Smernica sa vzťahuje na energetiku, dopravu, bankovníctvoa, infraštruktúru finančného trhu, digitálnu infraštruktúru, pitnú a odpadovú vodu, potravinárstvo, zdravotníctvo, verejnú správu a kozmické záležitosti. Sprísňuje tiež posudzovanie a podávanie správ subjektov v rámci kritickej infraštruktúry.
"Slušná a odborná práca prináša výsledky na európskej úrovni a môže niesť aj slovenskú stopu. Tisícky verejných a súkromných kritických subjektov, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európanov, a ktoré pôsobia na jednotnom európskom trhu, budú odolnejšie a lepšie chránené pred katastrofami, klimatickou krízou či sabotážami," vysvetlil Šimečka z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE). Ako spravodajca EP pre túto legislatívu vyjednával s Európskou komisiou a Radou EÚ počas francúzskeho a českého predsedníctva. Za najväčší úspech vyjednávaní považuje presadenie sektoru zdravotníctva, vrátane distribúcie liekov.
"Tieto kritické subjekty poskytujú základné služby v celej EÚ a čelia čoraz väčšiemu počtu hrozieb spôsobených človekom, prírodnými hrozbami a cielenými sabotážami. Ambíciou novej smernice je posilniť schopnosť kritickej infraštruktúry vyrovnať sa s rizikami, pripraviť sa na tieto incidenty a chrániť fungovanie jednotného vnútorného trhu EÚ," dodal Šimečka.
Podľa nových pravidiel by členské štáty mali prijať národné stratégie odolnosti a cezhraničná komunikácia by mala prebiehať prostredníctvom jednotných kontaktných miest v každom členskom štáte.
Predchádzajúca smernica o kritickej infraštruktúre sa vzťahovala iba na odvetvia energetiky a dopravy. EP žiadal o revíziu tejto smernice od roku 2018.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
